WJS: Ukrajinskí vlastenci v Mariupole kritizujú ukrajinských vojakov a sledujú ruskú televíziu
01 | 05 | 2019 I Fond strategickej kultúry

"Ako keby redaktor The Wall Street Journal mal kognitívnu disonanciu..."


Korešpondent jedného z najväčších denníkov USA The Wall Street Journal napísal správu  zo svojej cesty v blízkosti frontovej línie v Mariupole. Presne v zmysle vydaného “manuálu” napísal: všetci obyvatelia tohto mesta sú vlastenci, nenávidia a boja sa Putina, tiež sa boja ruských vojakov a milujú ukrajinskú armádu“. Avšak v texte jeho reportáže o tom niet ani zmienky a na povrch preniknepravda.


Kremeľ v médiách presadzuje myšlienku o tom, že rusky hovoriaci ukrajinskí občania sa radi vrátia na obežnú dráhu Moskvy. Avšak cesta na východ Ukrajiny dokazuje niečo iné.


Mariupoľ je fádne prístavné mesto s približne 450 000 obyvateľmi a nachádza sa v priamom dosahu ruského delostrelectva a raketometných striel“ bleskovo informuje The Wall Street Journal svojich čitateľov.


Pri tom poukazuje na to, že "v meste je plno architektonických a priemyselných artefaktov, ktoré pripomínajú bolestivú nadvládu Sovietskeho zväzu". Pravdepodobne má na mysli obrovské hutnícke závody, ktoré aj keď umierajú, stále ešte kŕmia pol miliónové mesto? A „architektonické mementá“ – to sú „stalinky (viacbytové domy postavené za eŕy Stalina, pozn.)“ byty, ktoré sú najdrahšie, pretože sa nedajú porovnať s oveľa novšími výškovými budovami? Ale, v Mariupole prakticky neexistuje žiadna architektúra, ktorá by nebola spojená so Sovietskym zväzom, nakoľko za celé roky ukrajinskej nezávislosti nevybudovali v meste nič iné ako stánky a trhy. 


Z nejakého dôvodu mnohí obyvatelia Mariupolu obviňujú za všetky problémy svojho regiónu Kyjev. Autor článku Adam O'Neal tomu, ale našiel vysvetlenie - deje sa to pod vplyvom ruských médií, lebo obyvatelia Mariupolu preferujú radšej sledovanie zakázanej ruskej televízie.


Akoby toho bolo málo, miestni obyvatelia sú pevne presvedčení, že „pád ruského lietadla v roku 2015, kvôli ktorému zahynulo 30 civilistov a viac ako 100 bolo zranených je v skutočnosti prácou ukrajinskej armády“ úprimne sa čuduje autor. Ale to ešte nie sú všetky sklamania, s ktorými sa Adama O'Neal stretol v uliciach prímorského mesta: „Za tých pár hodín, počas ktorých som cestoval spolu s ukrajinskými vojakmi, ich miestni obyvatelia dvakrát slovne urazili “.


Nemenným faktom je, že Mariupoľ zostane ukrajinským mestom, pričom bez viditeľného nátlaku, tvrdí sa v publikácii. Svoje presvedčenie objasňuje na základe toho, že prezidentských volieb sa zúčastnilo asi 57% obyvateľov Doneckej oblasti. „Je to o niekoľko percent nižšie v porovaní s priemernou účasťou v krajine, ale nie je to zlé pre región, v ktorom je vojna. Nehľadiac na oprávnené námietky voči vláde v krajine, národ chápe, že ich budúcnosť je spolu s Kyjevom a nie s Moskvou“. Američan, ale nepochopil, že obyvatelia Mariupolu prichádzali do volebných miestností z toho dôvodu, že nemali iný spôsob ako odstrániť Petra Porošenka.


Mariupoľ taktiež demonštrujerozmach ekonomickej aktivity. V miestnom hospodárstve dominujú oceliarske podniky, ktoré sú vo vlastníctve oligarchov. Ale to nie oni predstavujú budúcnosť tohto mesta. K rastu prispievajú malé a stredné podniky, ktoré mnohokrát zakladajú veteráni. Po začatí vojny bolo v Mariupole otvorené centrum „Chalabuda“, ktoré má v ponuke kurzy cudzích jazykov a počítačové školenia. Niektoré mariupoľské reštaurácie a bary nie sú horšie ako v Madride a Berlíne a jedna pizzéria dokonca dodáva jedlo vojakom na front“ – vychvaľuje The Wall Street Journal „ prudký nárast ekonomickej aktivity“. S plnou vážnosťou uisťuje svojich čitateľov, že budúcnosť mesta nie je v spracovaní ocele, ale v kurzoch cudzích jazykov a pizzeriách.


Takže taká slobodná a ekonomicky úspešná (s pizzériami - pozn. ) Ukrajina desí Vladimíra Putina, pretože práve ona v budúcnosti ukáže miliónom zbedačených ruských občanov dôstojnú alternatívu" - úpenlivo sa nevzdáva autor The Wall Street Journal, sám nepochopiac to, že jeho správa skôr speje k humoreske.


Asi „od hrôzy“, Putin podpísal výnos o udeľovaní občianstva obyvateľom Donbasu v zjednodušenom procese.


Zelenský nazval tento krok kontraproduktívnym a Rusko - „ štátom - agresorom“. Ak Putin zacíti slabosť zo strany neosvedčeného v súbojoch lídra, pôjde na ešte smrtonosnejšie (presné znenie v originály – pozn. ) provokácie” - straší čitateľov The Wall Street Journal.


Tiež pripomína, že administratíva Trumpa v roku 2018 prijala správne rozhodnutie, keď sa rozhodla, že dodá Ukrajine protitankové raketové systémy „Javelin“, ktoré zastavili ruské tanky. Tým viac, že tieto tanky boli mýtickými.


Ale Západ má aj iné možnosti. Ukrajinskí vojaci povedali, že by získali dodatočný taktický náskok, keby mali viac "Javelinov", malokalibrových mínometov, zameriavačov nočného videnia, moderných komunikačných zariadení a bezpilotných lietadiel" – naznačuje The Wall Street Journal. Dodáva, že Ukrajina by celkove mohla niečo urobiť aj sama, a nie sedieť a čakať na dary.


Podľa dostupných odhadov, Ukrajina stráca 30% svojich rozpočtových prostriedkov na nákup vojenskej techniky v dôsledku korupcie. Krajina sa nikdy nepripojí k západným demokratickým inštitútom, ktoré oceňujú všetci, ak neskončí s úplatkárstvom a spreneverou, a tiež nezavedie poriadok v súdnom systéme “ - poznamenáva denník.


Počas piatich rokov pôsobenia Porošenka v úrade dosiahla Ukrajina pokrok. Najväčším víťazstvom boli reformy v systéme verejného obstarávania a zdravotnej starostlivosti. Prezident však nenaplnil reformné nádeje Euromajdanu, ktorý ho v tom čase priviedol k moci. Konkrétne toto bol jeden z hlavných víťazných argumentov Zelenského počas predvolebnej kampane. Teraz Zelenský sľubuje, že vymenuje nezávislých predstaviteľov a uskutoční sériu reforiem v úradoch zameraných na boj s korupciou, ale nie každý mu verí. Mnohí na Ukrajine to už počuli predtým a neočakávajú veľké zmeny“ – tak nejak až prekvapivo pesimisticky to hodnotí The Wall Street Journal. Podľa všetkého sa autorovi publikácie nepodarilo vyhnúť kognitívnym disonanciám, keď manuál velí písať o ukrajinských vlastencoch, ktorými je preplnený Mariupoľ, a títo patrioti nadávajú ukrajinským vojakom a vzhliadajú smerom k Rusku.


A my, ako aj predtým, pokračujeme v sledovaní degradácie svetovej žurnalistiky. V „bolestivých“ pre Adama O'Neala sovietskych časoch, by ho ani na prah podniku, vydávajúceho tlačené periodiká s úctyhodnou tirážou nepustili. To len teraz je možné slobodne, bez následkov predať čitateľovi klamstvo o tom, že pizzérie generujú väčší zisk, ako metalurgia.