Poslankyňa Národnej Rady Slovenskej republiky za stranu SaS Natália Blahová podáva trestné oznámenie. Dôvodom je posledná uverejnená časť relácie Najväčší Slovák, kedy nomináciu Gustáva Husáka obhajoval Jozef Hrdlička, komunista telom aj srdcom. Uviedla to na blogu Denníka N.

Sporný diel relácie bol odvysielaný v stredu. Blahová sa vyjadrila tak, že "nikto netuší, ako sa persóna Gustáva Husáka dostala do takejto ankety. Slovensko je tak mladé, že z historického ponímania chápem núdzu osobností. No až takúto núdzu nechápem. Do dneška som si nevedela predstaviť, že by niekto pod svojim vlastným menom a so svojou tvárou vedel obhajovať zločiny Komunistickej strany."

Hrdlička mal v relácii Husáka za mučeníka. Takmer fanaticky uctieva to, ako sa z jednoduchých triednych pomerov vypracoval Husák na prezidenta. Samozrejme netreba zabudnúť na fakt, že bol aj vo väzení, čo mu na mučeníckej aure zrovna neuberá.



Poslankyňa Blahová vo svojom blogu spomína na svoju osobnú skúsenosť s totalitným režimom.

"Prišli sme gratulovať pánovi k jeho stým narodeninám. Niesli sme kyticu, dary a on sa tváril, že nikomu a ničomu nerozumie. Keď som s ním zostala v izbe pri jeho posteli sama, zmenil sa na nepoznanie, držal ma za ruku a hovoril o tom, ako on dlhoročný predseda obecného úradu, starosta, mal na svedomí kulakov. On vedel, ktorí roľníci z jeho dediny boli uväznení za to, že nechceli odovzdať svoje polia, kravy, kone. Keď si ten svoj odpor vo väzení odsedeli, z centrály mu volali – Súdruh, ideme prepustiť z väzby Jána Kováča. Je vo vašej obci vítaný alebo nevítaný?



On vtedy povedal podľa jeho sympatií, či je vítaný, či nie. No vedel, že je to šifra. Lebo vedel, že keď povie – nevítaný, nájdu ho o pár dní na trati mŕtveho s tým, že ho prešiel vlak. Tajňáš sa s ním kúsok odviezol a potom ho hodil pod koľaje idúceho vlaku," opisuje na svojom blogu poslankyňa Národnej rady. Nie je jedinou, ktorá počúvala o pravej tvári minulého režimu na vlastné uši.

Blahová pokračuje v téme relácie, na ktorú sa skladali všetci koncesionári. Hrdlička tam tvrdil, že sa Huskák vedel "preštrikovať" na vrchol svojimi schopnosťami. Poslankyňa zas tvrdí, že Hrdlička zrejme žil "v slonovinovej veži. Inak by vedel, že nikto sa nepreštrikoval na vrchol svojimi schopnosťami. Jedine kontaktami. A Husák bol oportunista každou svojou bunkou."



Upozorňuje, že voľby v krajine, ktorá bola ovládaná diktatúrou, sú "najokázalejšia a najhnusnejšia fraška," keďže Husák nebol legitímne zvolený, ale vybraný. Netreba zabúdať, že Husák nastúpil k moci "na pahrebe Pražskej jari". Husák bol (a je) symbolom normalizácie v Československu.

Vo svojom blogu tiež uvádza tie najbežnejšie súčasti "normalizačného" života, ktoré mohli postihnúť kohokoľvek -  absencia toaletného papiera či hygienických vložiek, stávalo sa, že ak mal chlapec dlhšie vlasy, policajt ich pokojne odstrihol priamo na ulici, alebo že ste sa dostali do policajného antona za to, že ste boli na koncerte.

"Z povinnej vojenčiny ste sa mohli vrátiť v cínovej rakve rovnako ako iných 4000 vojakov základnej služby. Týmto mŕtvym mladým chlapcom sa v našej slobodnej krajine v mierovom stave hovorilo „povolené straty“.  Za spievanie pesničky, počúvanie rádia, za stretnutie s nevhodným kamarátom ste mohli skončiť v uránových Jáchymovských baniach a umrieť z ožiarenia. A keď ste to už nemohli vydržať, a chceli ste ujsť, mohli vás zastreliť na hraniciach. Len tých zdokumentovaných mŕtvych na hraniciach je 672," píše o hrozivých trestoch Blahová. A má pravdu - dnešná mladšia generácia si tieto hrozné podmienky nevie ani predstaviť.

Je zarážajúce, že po tridsiatich rokoch od pádu komunizmu vidíme vo verejnoprávnej televízii, "ako debatu o normalizácii de facto vedie akýsi bolševický nok. Nie vedci z Ústavu pamäti národa, nie pozostalí, nie obete režimu. Ale človek, ktorý verejne propaguje zločinecký režim a hovorí „Bol tu nejaký systém a boli tu nejaké zákony ktoré sa museli dodržiavať“," píše vo svojom blogu Blahová, ktorá je zároveň tímlíderkou strany Sloboda a Slidarita pre osobné slobody.

Tento problém sa však dá rešiť aj právne. Ako správne poznamenala, na to tu je trestný zákon, ktorý hovorí:

„Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky,“ píše sa v zbierke zákonov.

Blahová sa preto rozhodla konať. "Preto podávam voči RTVS podnet na Radu pre vysielanie a retransmisiu a zároveň trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 422d TZ –  Popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti."

Gustáv Husák je súčasťou naši slovenských dejín rovnako ako Jozef Tiso alebo Vladimír Clementis. Rovnako tiež platí, že sloboda prejavu buď je a je absolútna alebo nie je.

Len zakomplexované malé národy - malé svojou dušou, nie sú schopné uniesť pravdou o sebe samých, hoc aj v hlasovaní ankety Najväčší Slovák.

Nie je to prví raz, čo poslanci "akože liberálnej strany", ktorá by si mala ctiť slobodu prejavu a voľby, by radi prikazovali čo je dobré a nedobré pre národ.

Napokon jeden zo sladkých omylov poslankyne Blahovej je, že jej aktivity niekoho vôbec zaujímajú. A tak sme svedkami, že noví cenzori dejín sa stávajú liberáli.