V Bratislave sa 25. marca 1988 uskutočnilo zhromaždenie známe aj ako Bratislavský Veľký piatok. Od udalosti uplynulo 31 rokov. Zhromaždenie vstúpilo do dejín ako Sviečková manifestácia a stalo sa predzvesťou Nežnej revolúcie. Od roku 1993 je 25. marec Dňom zápasu za ľudské práva a zo zákona pamätným dňom Slovenskej republiky.

Verejná spomienka na 25. marec spred 31 rokov sa uskutoční v nedeľu a v pondelok v Bratislave. Program počas oboch dní bude mať duchovný charakter.

Autor myšlienky Sviečkovej manifestácie a bývalý hokejový reprezentant Marián Šťastný na tlačovej konferencii 21. marca 2013 v Bratislave uviedol, že v roku 1987 bol zvolený do Svetového kongresu Slovákov za výkonného podpredsedu. "Od začiatku bolo mojím cieľom zblížiť Svetový kongres Slovákov so Slovenskom a naopak. V tej dobe prišla na svet myšlienka Sviečkovej manifestácie. V mojom záujme bolo, aby na tejto aktivite participovalo čo najväčšie množstvo ľudí. Nad manifestáciou som začal premýšľať sám, ale nechcel som vyniknúť ako individualista," priznal.

Na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave sa 25. marca 1988 konala Sviečková manifestácia, na ktorej sa zišli tisícky občanov z hlavného mesta i ďalších miest a obcí Slovenska. So sviečkami v rukách vyjadrili názor na nedodržiavanie ľudských a najmä náboženských práv vo vtedajšom Československu.



Manifestácia v roku 1988 sa stala najväčším verejným vystúpením proti komunistickému režimu vo vtedajšej ČSSR od roku 1968. Pripravili ju predstavitelia náboženskej opozície, biskup Ján Chryzostom Korec, Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, Ján Čarnogurský, František Mikloško a ďalší členovia katolíckeho disentu. Ten na území Slovenska plnil úlohu opozičného hnutia proti totalitnému socialistickému systému s vládnucou úlohou KSČ a KSS.

Občania na zhromaždení manifestovali aj za vymenovanie katolíckych biskupov, za úplnú náboženskú slobodu a za úplné dodržiavanie občianskych práv. Akcia sa uskutočnila aj napriek rozsiahlym protiopatreniam vtedajších straníckych a štátnych orgánov, a aj napriek výzvam vtedajšieho Združenia katolíckych duchovných Pacem in terris, ktoré spolupracovalo s komunistickým režimom bývalého Česko-Slovenska v rokoch 1971-1989.

Hotel Carlton na Hviezdoslavovom námestí v ten deň pre verejnosť zatvorili. Pôsobila v ňom stranícka a vládna komisia, ktorá sledovala priebeh udalostí a viedla zásah bezpečnostných síl režimu proti veriacim účastníkom manifestácie a ich priaznivcom.

Sviečkovú manifestáciu neprekazilo jazdenie obrnených transportérov po meste, obmedzenia v hromadnej mestskej a prímestskej doprave, ani ďalšie opatrenia vtedajšej moci. Tisíce ľudí napriek nepriaznivému počasiu zaplnili okrem Hviezdoslavovho námestia aj priľahlé ulice. Manifestácia trvala od 18.00 do 18.30 h. Po zaspievaní štátnej a pápežskej hymny sa ľudia začali verejne modliť. Prítomní neposlúchli výzvu na rozchod z amplióna policajného auta a vytrvali aj pri ohlušujúcich sirénach áut bezpečnostných zložiek. Niekoľko minút pred plánovaným ukončením zhromaždenia zasiahli bezpečnostné sily aj vodnými delami.Polícia použila slzotvorný plyn, psov, obušky a fyzické násilie. Príslušníci bezpečnostných síl bili a zatýkali aj nezainteresovaných občanov, ktorí sa im náhodne dostali na dosah. Zásah proti účastníkom manifestácie nebol zameraný na stabilizáciu a ochranu verejného poriadku, ale na prezentovanie moci komunistami ovládaného socialistického režimu. Jeho cieľom bolo zastrašiť opozičné sily, ktoré nesúhlasili s praktikami nedemokratického spoločenského systému.

Sviečková manifestácia patrí medzi udalosti v slovenských dejinách, ktoré sa radia k medzníkom boja za demokratizáciu slovenskej spoločnosti.