Irán diskrétne zháňa po celom svete použité ropné tankery, aby nahradil svoju starnúcu flotilu a udržal pri živote aspoň časť z exportu ropy, ktorý značne zredukovali sankcie USA.

Odkedy prezident USA Donald Trump vlani v novembri obnovil sankcie proti Teheránu, rokovania medzi Iránom a Južnou Kóreou o 10 nových tankeroch sa zastavili a Panama zase odstránila najmenej 21 iránskych tankerov zo svojho registra. Teherán teraz hľadá lode na miestach, ako je Vietnam, uviedli zdroje, ktoré nechceli byť menované.

Washington uvalil sankcie na iránsky ropný sektor, prístavy aj lodnú dopravu. Ale zároveň udelil výnimku ôsmim najväčších klientom, medzi ktorých patria Čína, India a Japonsko. Tí môžu ďalej kupovať iránsku ropu.



Vývoz ropy predstavuje približne 70 % príjmov Iránu. Udržať si efektívnu flotilu tankerov na uskladnenie a transport ropy je pre Teherán životne dôležité.

Potenciálni predajcovia použitých plavidiel sú však opatrní po tom, ako sa grécka spoločnosť, ktorá pomohla Iránu kúpiť tankery pri predchádzajúcich sankciách, ocitla na čiernom zozname. To komplikuje snahy Iránu vyvážať ropu štátom, ktorým USA udelili výnimku.

Ak by sa Irán dostal do ťažkostí pri vývoze ropy, malo by to vplyv nielen na jeho ekonomiku, ale aj na trh s ropu. Krajina totiž produkuje približne 2,8 milióna barelov (1 barel = 159 litrov) ropy denne, čo predstavuje viac ako 9 % produkcie Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC).

Izrael pritom tento mesiac varoval Teherán, že jeho námorníctvo by mohlo podniknúť kroky, ak zistí, že Irán sa, podobne ako počas minulých sankcií, pokúša tajne pašovať ropu z krajiny.

Podľa expertov metódy, ktoré Irán v minulosti používal na obchádzanie sankcií, zahŕňali zmenu názvov lodí, vypínanie automatického identifikačného systému a prečerpávanie ropy z tankera na iný tanker.

Od predchádzajúcich sankcií sa však sledovanie lodí stalo sofistikovanejšie. Washington tiež vystopoval mnohé iránske siete, čím sa stala spolupráca s Teheránom riskantnejšia. Irán dosiahol v roku 2015 dohodu so svetovými veľmocami o svojom jadrovom programe, čo roku 2016 viedlo k zrušeniu sankcií. Ale Trump vlani od dohody odstúpil a sankcie obnovil.

Mnohí veľkí obchodníci s ropou sa obávajú spolupráce s Iránom pre Trumpa. Dokonca aj Číňania sa snažia vyhovieť Američanom. Po zrušení sankcií v roku 2016 začal Irán rokovať s juhokórejskými spoločnosťami Daewoo Shipbuilding a Marine Engineering o vytvorení spoločného podniku na založenie lodenice v Iráne.

Hovorca spoločnosti Daewoo potvrdil, že podpísali predbežnú dohodu s Iránom v decembri 2016, ale doteraz obe strany nedosiahli žiadny pokrok. Podľa zdroja z lodnej dopravy Irán pátral po lodiach na miestach, ako je Vietnam. A dva zdroje uviedli, že hľadali aj sprostredkovateľov na gréckom trhu, ktorý je jedným z hlavných centier pre použité lode.

"Irán hľadá lode, ale tentoraz to bude mať ťažšie, existuje oveľa väčšia kontrola," uviedol jeden zo zdrojov.
Irán má viac ako 50 tankerov, ale potrebuje ich nielen na prepravu, ale aj skladovanie nepredaných zásob ropy vo svojich teritoriálnych vodách - vzhľadom na obmedzenú kapacitu na pevnine.

Krajina sa tiež snaží udržať svoje lode zaregistrované pod cudzími vlajkami. Ale po opätovnom uvalení sankcií sa aj Panama (líder v rámci registrácií cudzích lodí pod svojou vlajkou) rozhodla vyradiť iránske lode z registra. Takmer všetky iránske tankery boli pritom zaregistrované v Paname.

Obnovenie sankcií tiež znamená, že Irán má problémy získať aj potrebné bezpečnostné certifikáty, ktoré by jeho lodiam umožnili pokračovať v prevádzke. Podľa záznamov má 16 iránskych tankerov najmenej 19 rokov, a tri z týchto plavidiel sú v prevádzke od roku 1996. Vlani sa pritom iránsky tanker Sanchi potopil v Číny po kolízii s iným plavidlom.

Okrem Číny, Indie a Japonska poskytol Washington výnimku na kúpu iránskej ropy aj Južnej Kórei, Taiwanu, Turecku, Taliansku a Grécku. Výnimka platí do mája a nie je jasné, či bude predĺžená.