Slávnostným sprievodom v Cardiffe, najväčšom meste Walesu, oslávia jeho obyvatelia 1. marca Deň svätého Davida, patróna Walesu. Sprievod sa má stať dôstojnou oslavou waleského dedičstva a kultúry a môžu sa v ňom zúčastniť všetci, ktorí na území tejto konštituentnej krajiny Spojeného kráľovstva žijú bez ohľadu na vek, etnický či spoločenský pôvod. Deň sv. Davida pripadá na 1. marca, deň úmrtia tohto svätca.

Sviatok budú sláviť nielen Walesania vo svojej krajine, ale aj tí, ktorí žijú inde vo svete. Napríklad v austrálskom meste Melbourne je na 1. marca pripravený koncert tradičnej waleskej hudby. V Spojených štátoch je Deň sv. Davida od roku 2003 uznaný ako národný sviatok pre obyvateľov pochádzajúcich z Walesu.

V tento deň, ktorý v krajine Spojeného kráľovstva nie je štátnym sviatkom, Walesania chodia s jedným alebo aj s oboma národnými symbolmi - narcisom a pórom. Oslavám dominujú koncerty, procesie či slávnostné sprievody.

Svätý David (vo waleskom jazyku Dewi Sant) bol keltským mníchom a ku koncu svojho života v piatom storočí sa stal arcibiskupom Walesu. Šíril kresťanstvo, založil 11 kostolov. O jeho vplyve svedčí skutočnosť, že sú po ňom pomenované početné kostoly a chrámy v konštituentnej krajine Wales. Tradične sa jeho sviatok slávi 1. marca ako spomienka na jeho úmrtie v roku 589 n. l. Za svätého ho kanonizoval pápež Kalixt II. v roku 1120 a následne bol ako svätec vyhlásený za patróna Walesu.

Hoci parlament Walesu v roku 2000 jednomyseľne odhlasoval návrh zákona, aby sa deň sv. Davida stal štátnym sviatkom, britská vláda v Londýne to odmietla. Bývalý britský premiér Tony Blair v roku 2007 zamietol požiadavku, aby sa deň sv. Davida stal štátnym sviatkom, hoci sa za to v prieskume vyjadrilo 87 percent Walesanov. V Spojenom kráľovstve majú Škótsko a Severné Írsko v deň výročia svojich svätých patrónov štátny sviatok, avšak Anglicko ani Wales ho nemajú.



Sv. David sa narodil okolo roku 520 v St.Brides Bay (dnes grófstvo Pembrokeshire) vo Walese pravdepodobne v šľachtickej rodine. Jeho matkou bola sv. Nonna. Dávid sa v dospelosti rozhodol opustiť všetok blahobyt a odišiel do waleských hôr, kde žil prísnym asketickým životom pustovníka. Neskôr sa stal kňazom a vykonal púť do Svätej zeme, kde bol vysvätený za biskupa. Po návrate do Walesu zohral dôležitú úlohu na dvoch synodách v rokoch 560 a 569 proti bludu pelagianizmu. Zomrel v meste Mynyw (Menevia), dnes St. David's na juhozápade Walesu. Tam ho aj pochovali. Jeho hrob sa stal pútnickým miestom. V roku 966 jeho pozostatky preniesli do Glastonbury.