Putin vraj odsúhlasil výmenu srbského územia s Kosovom, podporuje to aj Slovensko
23 | 02 | 2019 I Peter Králik
Ruský prezident Vladimir Putin už pred rokmi odsúhlasil ideu o zmene hranice s Kosovom, povedal v piatok srbskej televízii Pink minister zahraničia Srbska Ivica Dačič. Podľa neho s ruskou hlavou štátu celú záležitosť osobne prediskutoval srbský prezident Aleksandar Vučić. Podrobnosti plánu na výmenu území, ktorý je oficiálny pozíciou Belehradu, však minister neuviedol.
"Pred piatimi rokmi Putin odsúhlasil tento návrh. Osobne som s Putinom mnohokrát ja i Vučić hovoril, "povedal Dačič, ktorý sa tento týždeň postaral o rozruch, keď povedal, že zmena hranice s Kosovom je oficiálnym návrhom Srbska na riešenie kosovskej otázky. Pri príležitosti januárovej návštevy ruského prezidenta v Belehrade šéf srbskej diplomacie pre televíziu N1 povedal, že "Putin nerobí rozhodnutia, ale pýta sa nás, aké riešenie to bude"."Pravidelne si s ním v posledných piatich šiestich rokoch vymieňame informácie,"dodal.
S plánom prvýkrát prišiel vlani v lete srbský prezident Vučić, jeho kosovský náprotivok Hashim Thaçi sa k nemu následne pripojil, keď hovoril o "korekciu hranice". Podrobnosti okolo týchto úvah ani jeden otvorene na verejnosti nepovedal. Podľa médií by ale malo ísť o výmenu prevažne Srbmi obývaného severu Kosova za oblasť Preševského údolia na juhu Srbska, kde žije silná albánska menšina.
Vučić aj Thaçi sú v posledných rokoch ústrednými postavami dialógu medzi Belehradom a Prištinou o normalizácii vzťahov. Ten je však momentálne u ľadu, lebo srbskí činitelia odmietajú s Kosovom rokovať, kým Priština nezruší stopercentnú colné prirážku, uvalenú vlani v novembri na srbský tovar.
USA a niektorí predstavitelia EÚ uviedli, že by neboli proti dohode o výmene území, ak by sa na tom Srbsko a Kosovo dohodli. Nemecká kancelárka Angela Merkelová ale zmenu hraníc na Balkáne odmietla s tým, že by to mohlo vzkriesiť krivdy z vojen v 90. rokoch. Plán odmieta tiež kosovský premiér Ramush Haradinaj.
V roku 2008 kosovskí Albánci vyhlásili jednostranne nezávislosť Kosova, ktorú síce uznalo niečo cez polovicu členských štátov OSN (vrátane Česka a väčšiny ďalších krajín Európskej únie), ale nie Srbsko. Stanovisko Belehradu podporuje najmä Rusko, ale napríklad aj Čína a päť členov EÚ, medzi ktoré patrí aj Slovensko.
"Pred piatimi rokmi Putin odsúhlasil tento návrh. Osobne som s Putinom mnohokrát ja i Vučić hovoril, "povedal Dačič, ktorý sa tento týždeň postaral o rozruch, keď povedal, že zmena hranice s Kosovom je oficiálnym návrhom Srbska na riešenie kosovskej otázky. Pri príležitosti januárovej návštevy ruského prezidenta v Belehrade šéf srbskej diplomacie pre televíziu N1 povedal, že "Putin nerobí rozhodnutia, ale pýta sa nás, aké riešenie to bude"."Pravidelne si s ním v posledných piatich šiestich rokoch vymieňame informácie,"dodal.
S plánom prvýkrát prišiel vlani v lete srbský prezident Vučić, jeho kosovský náprotivok Hashim Thaçi sa k nemu následne pripojil, keď hovoril o "korekciu hranice". Podrobnosti okolo týchto úvah ani jeden otvorene na verejnosti nepovedal. Podľa médií by ale malo ísť o výmenu prevažne Srbmi obývaného severu Kosova za oblasť Preševského údolia na juhu Srbska, kde žije silná albánska menšina.
Vzkriesenie krívd?
Vučić aj Thaçi sú v posledných rokoch ústrednými postavami dialógu medzi Belehradom a Prištinou o normalizácii vzťahov. Ten je však momentálne u ľadu, lebo srbskí činitelia odmietajú s Kosovom rokovať, kým Priština nezruší stopercentnú colné prirážku, uvalenú vlani v novembri na srbský tovar.
USA a niektorí predstavitelia EÚ uviedli, že by neboli proti dohode o výmene území, ak by sa na tom Srbsko a Kosovo dohodli. Nemecká kancelárka Angela Merkelová ale zmenu hraníc na Balkáne odmietla s tým, že by to mohlo vzkriesiť krivdy z vojen v 90. rokoch. Plán odmieta tiež kosovský premiér Ramush Haradinaj.
V roku 2008 kosovskí Albánci vyhlásili jednostranne nezávislosť Kosova, ktorú síce uznalo niečo cez polovicu členských štátov OSN (vrátane Česka a väčšiny ďalších krajín Európskej únie), ale nie Srbsko. Stanovisko Belehradu podporuje najmä Rusko, ale napríklad aj Čína a päť členov EÚ, medzi ktoré patrí aj Slovensko.
Zdieľať tento článok