Pomenovanie “oligarcha” má pôvod v gréčtine a znamená vládu (naj)bohatších a preto najvplyvnejších osôb v štáte. V našich končinách je zvykom týmto slovom označovať ľudí, ktorým sa po zmene režimu podarilo dostať k obrovským majetkom doslova zo dňa na deň. Umožnili im to spravidla osobné kontakty na predstaviteľom minulého či súčasného režimu, v mnohých prípadoch pokútne privatizácie či priamo kriminálna činnosť. Oligarchovia predstavujú nikým nevolenú, skrytú politickú moc v štáte.

Príbeh spoločnosti ESET sa naproti tomu začal písať ešte v roku 1987, keď jej budúci zakladatelia - Rudolf Hrubý, Peter Paško a Miroslav Trnka naprogramovali svoj prvý antivírusový systém NOD (skratka pre Nemocnica na Okraji Disku ako parafráza na obľúbený socialistický seriál).

Vďaka jeho nízkej chybovosti a prepracovanému technickému riešeniu sa z ESETU behom niekoľkých rokov stala jedna z najúspešnejších slovenských firiem s vyše tisíckou zamestnancov a zastúpením vo viac ako 180 krajinách sveta. Americký sen, IT-čkarov zo Slovenska.

Ako teda spolu súvisí to, že Andrej Danko na konci minulého roka, krátko po komunálnych voľbách označil Miroslava Trnku za oligarchu? Konkrétne “Za oligarchu (pozn. ktorý), už ovládol Bratislavu, Nitru, pána Poliačika, Beblavého…?”



Kritikou nešetril ani na adresu samotnej spoločnosti ESET, keď v televízii TA3 prehlásil: “Niektoré médiá začínajú patriť silným firmám, ktoré vlastnia dnes už aj politické strany. Vytvoria digitálneho hrdinu na základe toho, že marketingové firmy s rôznymi prevádzkovateľmi IT dokážu identifikovať, čo ľudia očakávajú a vytvoria digitálneho primátora, digitálneho starostu.”

Iste, o morálnom profile a mentálnom svete predsedu Národnej rady si môžeme myslieť čokoľvek, no nič to nemení na veci, že z titulu svojej funkcie Andrej Danko nepochybne disponuje rôznymi zákulisnými či priamo spravodajskými informáciami.

Ako sa hovorí, aj rozbité hodinky ukazujú dvakrát za deň správny čas. Oligarcha nemusí byť len človek, ktorý niekedy za Mečiara alebo za Dzurindu privatizoval fabriku, z ktorej neskôr rodnej strane odvádzal “desiatky”. Oligarchom je predovšetkým nikým nevolená moc, ktorá svojím bohatstvom priamo či nepriamo ovplyvňuje vládu a chod politiky v krajine. A tým sa koniec-koncov pán Trnka ani netají:

Začalo to založením nadácie Zastavme korupciu, ktorá na svojich stránkach upozorňuje výhradne na korupčné kauzy jednej časti politického spektra (HZDS, SMER-SD, SNS), pričom desaťročia pľundrovania Slovenska takzvane “pravicovými” stranami ako  SDKÚ, ANO, KDH, SMK, MOST-HÍD a podobne si slovutná nadácia doteraz akosi nevšimla... A že tých káuz bolo porovnateľne veľa.

Ktovie, možno je to len strata pamäti, možno skutočnosť, že nie je slušné dopredu odsudzovať svojich prípadných koaličných partnerov. A keď sme pri tých partneroch, je treba povedať, že pán Trnka a spoločnosť ESET v súčasnosti oficiálne nepodporujú žiadnu z politických strán. To ale neznamená, že svojimi peniazmi stranícku politiku predstavitelia ESET-u neovplyvňujú.

Pripomeňme si, že Matúš Vallo sa stal primátorom Bratislavy za výdatnej podpory dvoch malých strán s veľkými ambíciami - Progresívneho Slovenska a Spolu. Do veľkej miery to boli práve peniaze zakladateľov ESET-u, ktoré Valla dostali až do primátorského kresla. A súčasne obe spomínané strany bližšie do parlamentu.

Faktom je, že kandidatúru Matúša Valla Miroslav Trnka veľkoryso podporoval. Dva roky pred voľbami sponzoroval sumou 20-tisíc eur vydanie knihy “Plán Bratislava”, ktorá bola takpovediac Vallovým volebným programom. Počas kampane Trnka poslal na transparentný účet Matúša Valla 70-tisíc eur. Ďalších cca 22-tisíc eur venoval členom Vallovho tímu a ľuďom, ktorí mu pomáhali v kampani.

Druhý konateľ spoločnosti ESET, Rudolf Hrubý prispel Vallovi na kampaň sumou 25-tisíc eur. Ďalšie peniaze, 50-tisíc eur venoval Matúšovi Vallovi na transparentný účet Peter Paško, tretí zakladateľ spoločnosti.

Napriek tomu, že “Spoločnosť ESET sa počas celej svojej histórie správa transparentne a nezapája sa do politického boja“, je v tom dosť veľa (akoby Bratislavčania po štyroch rokoch povedali) “nesrovnalostí”.

Predstavitelia spoločnosti ESET predkladajú jednoduché a v skutku bravúrne vysvetlenie; Podľa spomínaných pánov to nie je politická činnosť spoločnosti, ale osobná aktivity spolumajiteľov firmy. Tú istú verziu príbehu ponúka PR oddelenie spoločnosti aj v prípade vstupu (zakladateľov) ESET-u do “nezávislého” Denníka N.

Ale o tom až nabudúce...