Pietna spomienka Juraja Štubniaka: Smutné výročie československého humoru
16 | 02 | 2019 I Juraj Štubniak
Bolo to práve dnes pred 15 rokmi, keď naposledy vydýchol jeden z najlepších šoumenov, ktorých naša bývalá československá vlasť mala. Miloslav Šimek podľahol zákernej leukémii vo veku 63 rokov. Divadelná scéna akom aj televízia v ňom stratila herca, moderátora a autora skečov, scénok, divadelných textov a samozrejme nezabudnuteľných poviedok.

Pražský rodák (narodil sa 7. marca 1940) bol vyštudovaným pedagógom, ale svojej profesii sa vôbec nevenoval, učarovalo mu divadlo a nikdy ho už nepustilo. Svoju učiteľskú úchylku pre dokonalosť bolo cítiť z jeho tvorby a svojich kolegov doháňal niekedy až do zúfalstva v snahe vypilovať scénku až do dokonalosti. Od druhej polovice 60. rokov hral v pražskom Semafore s Jiřím Grossmannom, s ktorým podľa mojej skromnej mienky, vytvorili nezabudnuteľnú dvojicu a tvorbu z tejto doby považujem za neprekonanú. Smrť svojho kolegu niesol veľmi ťažko. Po roku 1971  spolupracoval s Luďkom Sobotom, Petrom Nárožným aj Jiřím Krampolom.

Po tzv. nežnej revolúcii Semafor opustil a v priestoroch kina Jalta na Václavskom námestí založil divadlo, ktoré dostalo názov po jeho bývalom umeleckom partnerovi "Divadlo Jiřího Grossmanna". Začal aj s politickým humorom a v rozhlase, divadle aj televízii sa sústredil na politickú satiru. Svoju poslednú umeleckú partnerku našiel v bývalej moderátorke STV a neskôr programu  "Co týden dal" Zuzane Bubílkovej.

Miloslav Šimek sa objavil aj ako herec v celovečerných filmoch. Okrem toho bol všestranne nadaným športovcom a pamätníci si ho pamätajú ako zapáleného tenistu.

S manželkou Magdalenou mal tri dcéry.




Dnes večer mám v pláne ako spomienku na nezabudnuteľného humoristu si vypočuť jednu z mojich najobľúbenejších poviedok z dielne SaG "Jak jsem se učil kouřit"