Komentár Jany Teleki: Čižnárovo historické precitnutie alebo ako sa upratovalo na prokuratúre
14 | 02 | 2019 I Jana TELEKI

Trestnú činnosť prokurátorov zametajú na ÚŠP, na generálnej prokuratúre nadobro znášajú zo sveta


Okamih hodný zápisu do dejín


Minulý  pondelok na tlačovke popísal generálny prokurátor Jaromír Čižnár presný, zákonný postup po podaní trestného oznámenia na prokurátora, respektíve postup, ak sa dozvie, že prokurátor spáchal trestný čin.

JUDr. Jaromír Čižnár:„ ...bolo to postúpené na ÚŠP okamžite ako náhle to vyšlo ... sa to získalo, tak to bolo odstúpené na ÚŠP, má to prokurátor...“

Keď sa Jaromír Čižnár dozvedel, že zvukový záznam zadržaný u Kočnera obsahuje informácie, z ktorých vyplýva trestná činnosť bývalého generálneho prokurátora JUDr. Dobroslava Trnku, prokuratúra promptne odstúpila zvukový záznam na ÚŠP.

Postup po prijatí trestného oznámenia v prípade, že sa dopustí trestnej činnosti sudca alebo prokurátor, upravuje § 196 odst. 1, 2. Trestného poriadku. Povinnosťou prokuratúry, ale aj polície bolo bez meškania upovedomiť Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom oznámení, nakoľko sa týkal pôsobnosti špeciálneho súdu. Trestné oznámenie sa v súlade s trestným poriadkom vybavuje začatím trestného stíhania alebo odmietnutím. Prokurátor alebo policajt o podanom trestnom oznámení rozhoduje uznesením, voči ktorému je prípustná sťažnosť.

MIMORIADNA SPRÁVA: Opozícia odovzdala podpisy na odvolávanie ministerky M.Lubyovej
Opozičné OĽaNO a SaS v piatok odovzdali do podateľne Národnej rady (NR) SR podpisy 38 poslancov potrebné na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej sa chcú pokúsiť odvolať ministerku školstva Martinu Lubyovú (nominantka SNS). Dôvodom je... Čítať ďalej
15 | 02 | 2019 | tasr


Jaromír Čižnár v tomto prípade postupoval v zmysle § 196 odst. 1, 2. Trestného poriadku. Ak by konal v duchu zažitej praxe na prokuratúre, odstúpil by zvukovú nahrávku na netrestný odbor generálnej prokuratúry na znesenie veci zo sveta, bez odstupovania na ÚŠP.

Zákon a zažitá prax

Väčšina trestných oznámení na prokurátorov sa týka trestnej činnosti vykonanej v súvislosti s výkonom právomocí prokurátora v trestnom konaní, najčastejšie v súvislosti s falšovaním spisu. Postupy, ktorých má prokuratúra v talóne niekoľko, sa odlišujú iba v detailoch. Spravidla podľa toho, či bol podnet podaný na polícii, prokuratúre, alebo na samotnom úrade špeciálneho prokurátora.

Ak občan podá trestné oznámenie na špeciálnej prokuratúre alebo pri troche šťastia sa podnet dostane do agendy úradu špeciálneho prokurátora, prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry by mal v zmysle trestného poriadku vydať rozhodnutie, voči ktorému je prípustný opravný prostriedok - sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa.

Ibaže prax pri posudzovaní trestných činov prokurátorov je diametrálne odlišná v porovnaní s tým, čo ukladá zákon. Prokurátor ÚŠP jednoducho trestné oznámenie premenuje na sťažnosť proti postupu prokurátora, pošle na vybavenie prokurátorovi, voči ktorému podnet smeroval. Oznamovateľovi, respektíve poškodenému prípisom oznámi ako rozhodol. Nepatrný rozdiel medzi prípisom a uznesením je ten, že voči prípisu nie je možné podať opravný prostriedok, čiže sťažnosť.

V prípadoch, že prokurátor evidentne spáchal trestnú činnosť za ktorú v zmysle zákona by bol odsúdený na nepodmienečný trest, ÚŠP podnet odstúpi na vybavenie netrestnému odboru generálnej prokuratúry, ktorý občanovi oznámi, že sa disciplinárneho previnenia nedopustil a podnet na tresnú činnosť môže podať až po právoplatnom ukončení trestného konania. Týmto spôsobom sa zabráni, aby nezákonné konanie prokurátora nebolo možné posudzovať ani ako disciplinárne previnenie. Mimochodom ak po ukončení trestného konania poškodený konaním podá na prokurátora trestné oznámenie, prokuratúra vybaví jeho podnet jednou vetou. O vašom trestnom konaní bolo právoplatne rozhodnuté, ďalšiemu konaniu bráni prekážka rozhodnutej veci spočívajúca v ...

Čižnárove rozhodnutia


Pri nástupe na post generálneho prokurátora, JUDr. Čižnár prezentoval záujem zmenou systému riadenia vrátiť prokuratúre vážnosť, prokurátorom pracovné návyky a ukončiť dlhodobé kauzy.

Čižnárovo vyjadrenie vyvolávalo ilúziu, že zavedie nad činnosťou prokurátorov systém kontroly, ktorý obmedzí možnosti vydávania rozhodnutí v rozpore so zákonom, neštandardných postupov prokurátorov a nečinnosť bude trestať. Po piatich rokoch jeho pôsobenia môžeme s čistým svedomím konštatovať, že od JUDr. Čižnára môžeme čakať čokoľvek, len nie nezákonné rozhodnutie parafované jeho podpisom a vyvodenie zodpovednosti voči prokurátorom, ktorí nezákonne konali. Totižto, ak do roku 2013 trestné oznámenia na prokurátorov aspoň proforma v zmysle zákona boli odstupované na úrad špeciálneho prokurátora, tak od nástupu JUDr. Čižnára na post generálneho prokurátora trestné oznámenia na prokurátorov v rozpore so zákonom bežne riešia ich kolegovia z prokuratúr, na ktorých pôsobia, prípadne sú automaticky vybavované netrestným odborom formou prípisu, voči ktorému nie je prípustná sťažnosť.

Oznamovateľa, prípadne poškodeného elegantne zbavia možnosti odvolať sa, čím zmaria nielen právo dovolať sa spravodlivého posúdenia veci, ale aj práva na spravodlivý proces.

JUDr. Jaromír Čižnár:Naša povinnosť bola, ako náhle sme zistili príslušnosť ÚŠP ... tak sme im to poslali...“

Čižnárove vyjadrenie by mala verejnosť vnímať ako historický moment, či precitnutie, pretože trestné oznámenia na prokurátorov ešte v októbri 2018 odstupoval na upratanie netrestnému odboru, ktorý viedol donedávna prvý námestník generálnej prokuratúry René Vanek.

Pár dní pred odvolaním Reného Vaneka s ľahkosťou motýľa na generálnej prokuratúre ošetrili trestnú činnosť prokurátora Mgr. Miku, ktorý sa preukázateľne dopustil trestného činu marenia spravodlivosti.

JUDr. Čižnár trestné oznámenie na prokurátora Tomáša Miku, adresované na jeho osobu, neodstúpil na ÚŠP ako mu ukladala povinnosť, ale na netrestný odbor, ktorý o veci rozhodol, staťou o ochrane verejného záujmu ...

Otázkou zostáva ako sa v právnickej terminológii označuje konanie všetkých, ktorí sa podieľali na zahladení trestnej činnosti prokurátora Mgr. Miku.

Som presvedčená, že pokiaľ pán generálny prokurátor zistil, že bol spáchaný trestný čin – § 344 – marenia spravodlivosti, v záujme zachovania vážnosti prokuratúry, v záujme zachovania vážnosti a úcty k sebe samému, mal zabezpečiť riadne vyšetrenie kauzy, vyvodiť zodpovednosť za nezákonné rozhodnutia a prijať rozhodnutia na sanáciu škody, spôsobenej predovšetkým nezákonnými rozhodnutiami prokurátorov . Ale to by musel ...