Väčšina podnikateľov oslovených Podnikateľskou alianciou Slovenska (PAS) považuje za zlý vzdelávací systém ako celok. Výraznej väčšine chýbajú informácie o kvalite škôl, na základe ktorých by si mohli ľahšie vyberať zamestnancov.

Kvalita škôl by sa podľa podnikateľov mala merať najmä podľa uplatnenia absolventov na ďalšom vzdelávacom stupni, resp. na trhu práce. Štát by mal pravidelne zverejňovať informácie o zamestnanosti a platoch absolventov konkrétnych škôl. Pokračovať by mal aj v meraní úrovne žiakov prostredníctvom celoslovenských testov na základných a stredných školách.

Pri hodnotení stredoškolských absolventov vidia podnikatelia nedostatky hlavne v komunikačných schopnostiach, schopnosti učiť sa a v motivácii. Vysokoškolskí absolventi sú najmenej pripravení v  analytickom myslení, komunikačných schopnostiach a v odborných vedomostiach. Zaujímavosťou je, že viac ako tretina podnikateľov nevníma bakalársky titul ako plnohodnotné vysokoškolské vzdelanie.

Tieto závery vyplývajú z prieskumu medzi 134 podnikateľmi z celého Slovenska, ktorý realizovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) na začiatku januára.

Spomedzi respondentov považuje 57,6 % za zlý celý systém vzdelávania. Ďalších 16,7 % podnikateľov si myslí, že najmenej funkčné sú stredné odborné školy, 12,9 % tak označilo vysoké školy, 8,3 % základné školy a 4,5 % gymnáziá.

Spolu 75 % podnikateľov súhlasí (z toho 36,4 % určite a 38,6 % skôr súhlasí) s tým, že im chýbajú informácie o kvalite škôl – vzdelávacích inštitúcií. Pri rozhodovaní o prijímaní absolventov konkrétnej školy im chýbajú najviac tieto informácie: podiel zamestnaných absolventov školy, resp. nezamestnanosti absolventov (56,7 % respondentov), úspešnosť školy v celoštátnom ratingu (35,4 %) a hodnotenie školy zo strany absolventov/ učiteľov/ rodičov (29,9 %).

Kvalita škôl by sa mala podľa respondentov merať najmä podľa uplatnenia absolventov na ďalšom vzdelávacom stupni, resp. na trhu práce (61,7 % odpovedajúcich), hodnotenia školy zo strany žiakov/rodičov (16,5 %) a tiež podľa výsledkov žiakov v celoslovenských testoch (15 %).

S tým, aby sa aj naďalej merala úroveň žiakov na základných a stredných školách prostredníctvom celoslovenských testov súhlasí 69,9 % (z toho 31,6 % určite, 38,3 % skôr áno). Kvalite vysokého školstva by podľa 89,4 % podnikateľov (z toho 57,6 % určite, 31,8 % skôr áno) pomohlo pravidelné zverejňovanie ratingu/hodnotenia vysokých škôl, fakúlt a ich študijných programov.

S každoročným zverejňovaním informácií o priemerných platoch absolventov konkrétnych škôl zo strany štátu súhlasí 65,1 % (z toho 26,5 % určite a 38,6 % skôr áno).

Podnikatelia mali možnosť vybrať kritériá, ktoré by mali spĺňať absolventi stredných a vysokých škôl.

Za 5 najdôležitejších kritérií, ktoré by mal spĺňať potenciálny zamestnanec so stredoškolským vzdelaním, označili schopnosť učiť sa (79,5 %), komunikačné schopnosti (64,4 %), odborné vedomosti (59,8 %), schopnosť pracovať v tíme (53,8 %) a jednoduchú prácu s počítačom (50,8 %). Za najdôležitejšie kritériá, ktoré by mal spĺňať potenciálny zamestnanec s vysokoškolským vzdelaním, považujú odborné vedomosti (69,7 %), komunikačné schopnosti (64,4 %), analytické myslenie (61,4 %), schopnosť učiť sa (56,8 %) a znalosť angličtiny na pokročilej úrovni (54,5 %).

Účastníci prieskumu mali možnosť vyjadriť sa ku vzdelávaciemu systému na Slovensku. Dvaja z nich uviedli:

„Naše školstvo je potrebné zmeniť od základov a viac učiť deti sociálne zručnosti, komunikáciu, prácu v tíme... Učiteľov je potrebné tiež viac motivovať, aby svoju prácu robili lepšie, s vyšším nasadením, neriešili a netlačili deti do hlúpostí, nie je potrebné v dnešnom svete vedieť krasopis ani sa učiť vedomosti naspamäť, skôr je potrebné deti viesť k samostatnému rozmýšľaniu, aby si informácie vedeli rýchlo vyhľadať a pospájať, aby vedeli logicky rozmýšľať, a hlavne, aby si vytvorili pozitívny vzťah k celoživotnému vzdelávaniu - učitelia majú jednu z najdôležitejších pracovných náplní, ktorá má dlhodobý dopad na spoločnosť... Tak, ako vychováme ďalšiu generáciu, takú vytvárame spoločnosť a svet o pár rokov, keď vyrastú...“

„Problém základných a stredných škôl v SR vidím v nedostatočnej schopnosti škôl motivovať žiakov a študentov prečo chodiť do školy. žiaci a študenti nevidia celkom zmysel svojho učenia a to im spôsobuje odpor k škole a bráni motivácii. Vidia že škola chce od nich aby sa naučili množstvo informácií z veľkého počtu im vzdialených oblastí. A väčšinou jediným argumentom prečo sa ich učiť je, že to budú potrebovať v ďalšom štúdiu. To je veľmi slabá motivácia. A možno je viacero oblastí z praktického života, ktoré im mohli byť užitočnejšie v praktickom živote (komunikácia, finančné zručnosti, partnerské vzťahy, šport, manuálna práca, sociálne zručnosti, viac jednoduchej ale užitočnej matematiky, a samozrejme viac praxe alebo skúseností v reálnych firmách...).“

Prieskum sa uskutočnil v mesiacoch december 2018 a január 2019 formou elektronického dotazníka. Celkovo sme oslovili 4143 podnikateľov a odpoveď nám poskytlo 134. V prieskume sa zúčastnilo 21,1 % podnikateľov s ročným obratom do 100 000€, 28,1 % podnikateľov s obratom od 100 001€ do 1 000 000€, 33,6 % podnikateľov s obratom od 1 000 001€ do 30 000 000€ a 17,2 % podnikateľov s obratom nad 30 000 001€.

V prieskume mal zastúpenie každý kraj. Najviac zastúpený bol Bratislavský kraj (43,6 %), nasledovali Trenčiansky a Banskobystrický, ktoré mali rovnaké zastúpenie (10,5 %). Za nimi boli Trnavský (8,3 %), Prešovský a Žilinský (7,5 %). Najmenej zastúpený bol Nitriansky a Košický (6 %).

Celý prieskum vrátane grafov si môžete pozrieť TU