Komentár Jany Teleki: Harabin chce zrekonštruovať inštitút prezidenta
03 | 02 | 2019 I
Z nedeľňajšej diskusie medzi Harabinom a Krajniakom na TA3 si každý vyberá, to čo ho oslovuje a podľa toho vyzerajú aj komentáre k tejto konfrontácii. Niekto si všíma či Harabin bude používať letku a Krajniak bude bývať vo svojom byte. Niekto si myslí, že Harabin je príliš preexponovaný legislatívou a jej striktným dodržiavaním a Krajniak politickými záujmami, keďže ho podporuje Sme rodina Borisa Kollára.
TA3 v predstihu vybrala dvoch intelektuálne najzdatnejších kandidátov. Harabin je nespochybniteľná právnická autorita, ktorú je nie je možné skompromitovať tendenčnými náletmi o aké sa niekoľkokrát neúspešne pokúsil moderátor relácie a Krajniak je ostrieľaný politik zvyknutý na verejné dramatické prejavy, z ktorých dokáže čiastočne ťažiť.
Obidvaja kandidáti mali presne definovaný inštitút prezidentskej funkcie a vedeli, čo prezident nesmie, čo môže pri súčasnom kompetenčnom zákone bez prekročenia právomocí. Obidvaja prezentovali záujem využiť právomoci vo väčšom ako súčasný prezident Kiska.
Harabin ako známy kritik prezidenta Kisku má úplne presné právne názory aj na to, v ktorom momente a ako sa mal Kiska zachovať, kedy smel a kedy nemohol na niektoré domáce a medzinárodné udalosti reagovať, prípadne mal postupovať v súlade s domácim a medzinárodným právom. Harabin sa pohybuje v pojmovom prostredí, kde mu nemôže nikto z protikandidátov konkurovať a aj napriek tomu, že iba vyslovuje závery a naznačuje právne dôvody ku nim. Podstatnejší je fakt, že vie o čom hovorí a najmä vie ako problémy riešiť. Jeho vyjadrenia aj doterajšie post fakty zo života sudcu, ale aj človeka hovoria o tom, že ctí si cudzie, ale aj vlastné práva, pozná ich a pridržiava sa ich, aj keby sa mu nehodili.
Krajniak je skúsený politik s kultivovaným prejavom, bez toho, že by ho niekto skompromitoval klamstvom, alebo nejakou korupčnou politickou dohodou. Svoju agendu stavia na politických cieľoch hnutia Sme rodina Borisa Kollára, ktorému spoluvytváral priority v oblasti sociálnej spravodlivosti, ktoré spočívajú v exekučnej amnestii, v rodinných bonusoch a v daňovej spravodlivosti.
Harabin zložil odpočet za svoje obdobie svojho pôsobenia na poste ministra spravodlivosti. Uviedol o koľko a ako sa skrátili dĺžku súdnych konaní, zamedzil obohacovaniu exekútorov. Upozornil na to, že tvorba zákonov, ktoré sú záväzné sa spolitizuje práve politickými rozhodnutiami na obsadzovanie riadiacich funkcií v oblasti polície, spravodajstva, financií a rezortných organizácii. Ako jediný minister spravodlivosti odišiel dobrovoľne z funkcie, pre politický odpor presadiť potrebné zmeny v rezorte.
Krajniak sa rozhodol osloviť voličov prezentovaním 30 ročného prípadu súdnych prieťahov, kde podľa neho za všetkými prieťahmi je akási korupcia a podsúva názor, že súdy sú naklonení bohatším a silnejším. Otázkou zostáva do akej miery je vyjadrenie politickým klišé a do akej miery agitka, ktorou oslovuje väčšinových voličov s jednoduchším vnímaním spoločenských problémov.
Harabin reaguje argumentáciou, že predseda Najvyššieho súdu SR ani minister spravodlivosti nezodpovedajú za prieťahy v konkrétnych konaniach, sú zodpovední konkrétni sudcovia, preto z týchto pozícií sa právny štát nebuduje. Ak nový Prezident chce prispieť k budovaniu právneho štátu, musí dosiahnuť voľbu generálneho prokurátora prokurátormi, odpolitizovať súdnu radu a odstrániť nezákonný stav pri vytváraní a fungovaní Inšpekcie ministerstva vnútra, kde menovanie riaditeľa, by malo byť kompetenciou prezidenta. Vidíme teda , že na rozdiel od Krajniaka sa k myšlienke právneho štátu približuje Harabin profesijne a koncepčne. Neviem, ale či znalosť právneho prostredie nedostane práve Prezidenta do konfliktu s Národnou radou a Vládou SR. Harabin ale s tým počíta a zrejme má aj riešenie. Naznačuje, že z emeritných sudcov vytvorí orgán, ktorý sa bude zaoberať a vstupovať do správnych konaní, kde štát má občanom garantovať spravodlivosť a zákonnosť. Naznačil vlastne reformný pohľad na inštitút prezidentského úradu a postavenie prezidenta , pričom je zjavné, že vychádza zo súčasných právnych možností prezidenta. Harabin prezentuje myšlienku prezidenta - ombudsmana, ktorý bude občanov chrániť a zastupovať. Podobná myšlienka od zvyšných kandidátov neodznela.
Krajniak reagoval príkladom, ktorým sa zjavne pokúsil dostať z právnickej debaty. Uvádzal ako princíp sociálnej nespravodlivosti, že ľudia majú minimálny podiel na vytvorenom HDP, zisky zostávajú vo firmách a podobne. Krajniak mal pripravené silné vety a tvrdenia, ktoré z taktického hľadiska musel predniesť, čo bolo v prípade napriek zrozumiteľnosti argumentácie celkom zjavné. Diskusia kandidátov bežala v dvoch rovinách: U Harabina v rovine právneho štátu, efektívnosti úradu prezidenta a kontroly verejného života v prospech občanov a u Krajniaka v rovine politických vyhlásení a prezentácii zrozumiteľných prípadov nespravodlivosti, ktoré je potrebné odstrániť.
Harabin na otázku redaktora, čo znamená jeho výrok „16.marca si zoberieme Slovensko späť“ vysvetlil, že Európska únia je zväzok bez štátnosti, ale Francúzsko-Nemecké spojenie je zárodok novej Franskej ríše a vzniku fašizmu. Smerovanie Slovenska do pevného jadra znamená jeho zánik suverenity. Z Európskej únie principiálne môžeme kedykoľvek vystúpiť, ale za takého štátneho zväzku nie. Väčšina politikov ani prezidentských kandidátov nechápe túto podstatu, mieša celkom iné právne inštitúty a vyvoláva zmätok.
Krajniak poslanie prezidenta nevidí v rečnení pred plénom OSN a v jeho zahraničných aktivitách. Reprezentáciu Slovenska by ponechal na športovcov, považuje za potrebné sústrediť sa na pomoc občanom. Najmä v uplatnení práva pri výbere a menovaní predsedu vlády podľa článku Ústavy SR a v troch programových bodov, ktorými sú exekučná amnestia, daňová spravodlivosť a rodičovský bonus. Definuje významovo politickú agendu strany Sme rodina. Podľa neho ako prezident bude rešpektovať výsledok volieb, ale ako prezident zvolený 50% nou väčšinou bude požadovať, aby v programovom vyhlásení vlády tieto zásady boli. Ak si predstavíme, že politická história vždy zabila všetky ideály a konsenzus dosiahnutými kompromismi jeho vyjadrenie je viac idealistické ako pragmatické.
V diskusii bol kofrontovaný pragmatický človek a rutinná právna autorita s politikom, ktorý má svoje ideály a ustálené ciele. Hoci obidvaja prezidentskí kandidáti vidia využitie a prospešnosť inštitútu rozdielne. História ukazuje, že myšlienky a ideály nie sú vždy postačujúce, ale bez nich sa spoločnosť neposúva dopredu.
Vidíme, že Harabinova snaha byť akýmsi prezidentom ombudsmanom, ktorý presne pozná prostredie, súperov a svoje a cudzie možnosti je novou formou a predstavou, ktorej sa iní kandidáti nemôžu ani priblížiť. Zároveň vidíme, že Krajniak systematickou a dlhodobou politickou prácou a bez skompromitovania sleduje jednoduchú a zrozumiteľnú sociálnu agendu, pri ktorej sa spolieha na prirodzenú autoritu inštitútu prezidenta.
Myslím, že túto diskusiu si budeme musieť za každý raz pozrieť, keď budeme sledovať vyjadrenia ostatných prezidentských kandidátov a budeme ich vyjadrenia porovnávať ako referenčné k hodnotám, ktoré prezident má predstavovať.
Zdieľať tento článok