Poslanci Európskeho parlamentu z výboru TAX3 pre finančnú trestnú činnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky vo štvrtok diskutovali o problémoch s finančnými podvodmi a daňovými únikmi na Slovensku, na ktoré upozorňoval Ján Kuciak. S pomedzi firiem v Európe ohľadne daňových únikov prepukol zatiaľ škandál Nike. 

 

Europoslanci o Slovensku

Na rokovaní sa zúčastnili aj externí hostia zo Slovenska – prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Maroš Žilinka, prokurátor Radovan Kajaba z Generálnej prokuratúry SR, zástupcovia Finančného riaditeľstva SR Ladislav Hanniker a Ľubomíra Provazník a aj šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy.

V kompetencii výboru TAX3 je vyšetrovanie daňových a finančných podvodov v rámci Európskej únie (EÚ). Činnosť výboru končí po roku už tento mesiac. Následne vydá odporúčania pre Európsku komisiu, aby tá mohla prijať vhodné právne opatrenia za zastavenie karuselových podvodov a intenzívnejšiu spoluprácu medzi krajinami.

P. Bárdy mal podľa TASR informovať o práci J. Kuciaka a o podvodoch s vratkami DPH a zneužívaním eurofondov. Ďalej o prepojení na taliansku mafiu na najvyššie vládne kruhy, políciu a prokuratúru, pričom spomenul aj vyšetrovanie káuz Ladislava Bašternáka a Mariana Kočnera a ich väzby na vplyvných ľudí v krajine. Zástupcovia finančnej správy a prokuratúry opísali prácu oboch inštitúcií z hľadiska boja proti finančným a daňovým podvodom, spomenuli zavedenie kontrolného výkazu pre platičov DPH a akčné plány a opatrenia, ktoré boli prijaté.

Europoslanci sa zaujímali o viaceré súvislosti spojené s vraždou J. Kuciaka. Pýtali sa na aktivity talianskej mafie a drogovú stopu belgických kriminálnikov s talianskymi koreňmi, na možnosti spolupráce slovenských vyšetrujúcich orgánov s Europolom, na ochranu novinárov a oznamovateľov prípadov korupcie na Slovensku. Hovorilo sa aj odhalenom pokuse o vraždu Generálnej prokuratúry SR Petra Šufliarskeho.

 

Spoločnosť Nike čelí vyšetrovaniu z daňových únikov

Európska komisia začala dôkladné vyšetrovanie daňovej politiky firmy Nike v Holandsku. Daňové predpisy, ktoré Holandsko poskytlo spoločnosti Nike, jej totiž mohli umožniť neoprávnenú výhodu oproti konkurentom. Takáto "štátna pomoc" je preto v rozpore s pravidlami Európskej únie. Vyšetrovanie sa týka dvoch firiem so sídlom v Holandsku - Nike European Operations Netherlands BV a Converse Netherlands BV - pokrývajúcich predaj v tzv. Regióne EMEA (Európa, Stredný východ a Afrika). Informuje České centrum pro investigativní žurnalistiku.

Obe spoločnosti získali licencie na užívanie práv duševného vlastníctva príbuznej s výrobkom Nike a Converse od všetkých pobočiek v rámci regiónu EMEA. To bolo výhodné aj pre ostatné pobočky, pretože licenčné poplatky si tak mohli odpočítať z daňového základu.

Vďaka uniknutým dokumentom Paradise Papers novinári z ICIJ odhalili tajomstvo "daňovej optimalizácie" firmy Nike. Bermudská dcérska spoločnosť Nike International Ltd. mohla účtovať poplatky za používanie loga a ochranných známok európskej centrále spoločnosti Nike v holandskom meste Hilversum. Poplatky za použitie ochranných známok sa pritom pohybovali v miliardách dolárov. Podľa klasického scenára by tieto zisky mali byť zdanené v Európe. Firma Nike je však posielala cez celý oceán až na Bermudy, kde sa dane neplatia. Na Bermudách firma Nike ale žiadnych zamestnancov ani kanceláriu nemala. V tamojšom obchodnom registri bolo uložených len niekoľko oficiálnych dokumentov.

Celý proces umožnili daňové predpisy, ktoré Holandsko prijalo medzi rokmi 2006 a 2015 (dva z nich sú stále v platnosti). Ich výsledkom sú licenčné poplatky neodrážajú reálne zisky spoločností Nike a Converse. V Holandsku zaplatili z predajnej marže len veľmi nízke dane.

Európska legislatíva

Európsky parlament (EP) schválil návrh smernice o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb ako aj návrh samostatnej smernice o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb už v marci 201á. Tieto dve normy mali podľa europarlamentu vytvoriť jednotný a spravodlivý systém zdaňovania firemných príjmov v únii a tiež vytvárať základ pre harmonizovaný systém zdaňovania príjmu právnických osôb.

Zmeny z roku 2018 mali odstrániť legislatívnu medzeru, na základe ktorej niektoré globálne spoločnosti podnikajúce v digitálnej oblasti dokázali výrazne znižovať svoje daňové povinnosti v krajinách, v ktorých vytvárajú zisk. "Smernica obsahuje kritériá, na základe ktorých by sa mala určovať takzvaná digitálna prítomnosť firiem v jednotlivých členských štátoch Európskej únie, kde by mali zaplatiť daň," informoval EP.

Parlament takisto vtedy požadoval, aby Európska komisia nastavila kritériá zdaňovania napríklad na základe počtu užívateľov či daňovníkom zhromaždeného objemu digitálneho obsahu s cieľom získať jasnejší obraz o tom, kde a v akom objeme daná spoločnosť vytvára zisk. "Osobné údaje sú totiž pre spoločnosti ako Facebook, Amazon či Google vysoko ceneným artiklom, ktorý zvyšuje ich príjmy a zisky, a preto by sa podľa poslancov malo na ich objem pri výpočte daňových záväzkov prihliadať," zneli hlasy z europarlamentu.

Známe sú tiež opatrenia, ktorými sa má zabezpečiť, aby sa daňové záväzky spoločností určovali na základe ziskov ich pobočiek vo všetkých štátoch. Nimi splatná daň by sa následne mala rozdeliť medzi krajiny Európskej únie podľa toho, kde bol aký zisk vygenerovaný. Chce sa tým zabrániť presunom daňovej základne do krajín s nízkymi daňami.