Osemnásteho januára, viac než štyri mesiace po septembrových parlamentných voľbách sa líder Švédskych Sociálnych demokratov Stefan Löfven stal premiérom, keď získal spolu s koaličnou stranou Zelených dostatok kresiel v parlamente: Za nového premiéra ich dokopy hlasovalo 115 poslancov, 77 sa zdržalo a 153 hlasovalo proti. V švédskom parlamente je 349 kresiel.

Švédsky parlamentný systém funguje tak, že potencionálny premiér môže sformovať vládu aj keď nemá podporu väčšiny poslancov. Stačí, že sa nevyjadrilo proti nemu viac než polovica z nich. Löfven bol ďaleko od získania väčšiny kresiel v parlamente. To u mnohých vyvolalo otázky, či sa dá vôbec hovoriť o tom, či sa to dá brať ako vyhrané voľby.

Táto otázka je diskutabilná - Sociálni demokrati zažili najhorší volebný výsledok vôbec, získali 28,3% percent hlasov. Po prvýkrát sa dostali pod hranicu 30%. Ich koaličný partner, strana Zelených získala 4,4% hlasov. (Vo Švédsku potrebuje strana aspoň 4% hlasov na vstup do parlamentu).

Preťahovanie sa o koaličných partnerov začalo už tesne po voľbách, 9. septembra. Onedlho bolo jasné, že stredopravé a stredoľavé bloky majú každé okolo 40% podporu v parlamente, no stále neboli schopní poskladať koalíciu bez opozičného bloku alebo Švédskych demokratov (SD). Udržanie SD mimo sfér politického vplyvu sa nakoniec stalo dôvodom dlhého čakania na sformovanie vlády. Rokovania o novej vláde spôsobili, že Švédski demokrati, ktorí vo voľbách získali 17,5% hlasov a sú treťou najväčšou stranou v parlamente (získali viac než milión platných hlasov z celkového počtu 6.5 milióna hlasov) ostali úplne izolovaní, zatiaľ čo sa ich všetci zvyšní politickí lídri stránia.

“Je to... o slušnosti, o slušnej demokracii. Vláda vedená Sociálnymi demokratmi zaručí, že sa Švédski demokrati - extrémistická a rasistická strana - nedostanú k politickému vplyvu,” povedal Löfven ešte 9. septembra, keď odovzdával svoj hlas. “Moje hodnoty nie sú zhodné s SD,” povedal líder stredopravého bloku Ulf Kristersson približne pred rokom, keď sa vyjadroval k tomu, či by započal rozhovory so stranou SD. “Nebudem spolupracovať, konverzovať, kolaborovať ani koordinovať so SD.” Tento odkaz zopakoval aj v novembri pre Švédsku televíziu. “To ale nie pre to, že by som nerešpektoval ich voličov, ale chcem sa rozprávať s ľuďmi, s ktorými chcem spolupracovať.”

Švédski politickí lídri sú zásadne proti návrhom Švédskych demokratov ohľadom imigračnej politiky. Švédski demokrati mali v predvolebnom programe uvedené nasledovné: “Desiatky rokov bola švédska imigračná politika spravovaná nezodpovedne a ignorantsky, s dôsledkami pre švédsku spoločnosť. Veľký počet žiadateľov o azyl a ich rodinných príslušníkov rozdelili spoločnosť, priniesli vylúčenie zo spoločnosti a narušili sociálny štát. V ten istý moment bola narušená bezpečnosť. Dnes sú desiatky tisíc ľudí ilegálne na území Švédska - ktoré je medzinárodne známe nepokojmi a ľuďmi, ktorí majú väzby na teroristov. Švédsko potrebuje vybudovať svoju imigračnú politiku nanovo, s pevne stanovenými pravidlami a rešpektom k hraniciam, občanom a zákonom.”

Ako súčasť opatrení chcú Švédski demokrati “zastaviť príjimanie žiadateľov o azyl.” Taktiež chcú “priostriť podmienky na získanie švédskeho občianstva” a “umožniť odňatie občianstva, ak bolo udelené chybne”. SD taktiež tvrdí, že chcú dať polícii “nástroje a prostriedky na vyhľadávanie ľudí, ktorí sú v krajine ilegálne a umožniť dlhšie zadržania páchateľov, ak sa nedajú vyhostiť okamžite”. Ďalším bodom je “úsilie v dohody s inými krajinami, ktoré by im pomohli s vyhosťovaním.”

Švédski demokrati by tiež chceli tvrdší prístup k právu a poriadku:
“Terajšia, ale aj predošlé vlády vážne narušili dôveru v súdny systém. Policajti odchádzajú zo služby kvôli zlým podmienkam a narastajúcim hrozbám smerom k nim. Hasiči a sanitky sa nedostanú do prevažne imigrantských častí bez ozbrojeného doprovodu. Tým ľuďom, ktorí v spomínaných oblastiach žijú a pracujú kriminálnici rabujú a ničia obchody. Tých pár vinníkov, ktorých odsúdia dostanú mierne tresty, zatiaľ čo ich obete nedostávajú žiadnu podporu zo strany štátu. Dôsledkom nekontrolovanej imigrácie je fakt, že sa teroristi pohybujú po uliciach a využívajú náš sociálny a azylový systém. Židia utekajú zo švédskych miest, zatiaľ čo je v celej krajine anti-semitizmus na vzostupe.”

Aby tomu Švédski demokrati zabránili, strana chce predstaviť aj “širokoplošné tresty a špecifické zvýšenie minimálneho trestu za recidívu a vážne zločiny.” Taktiež chcú predstaviť “povinné vyhostenie pre recidivistov, ktorí pochádzajú z iných krajín a umožniť odvolanie občianstva v prípade teroristických činov.”Strana SD je za to, aby Švédsko opustilo EÚ formou referenda. Takmer všetky zvyšné politické strany s tým hlboko nesúhlasia.

Zvyšné strany odmietajú akúkoľvek diskusiu so Švédskymi demokratmi o vystúpení z EÚ. Švédsky predseda vlády Löfven k tomu povedal nasledovné:

“Čoraz viac vlád sa na celom svete spolieha na strany s anti-demokratickou agendou. Vo voľbách v roku 2018 stálo Švédsko pred podobnou hrozbou - malá pravicová vláda v rukách Švédskych demokratov. Ale my vo Švédsku sme sa postavili za demokraciu a rovnosť. Švédsko si zvolilo inú cestu a tá je historická. Nebolo to jednoduché, ale švédske centristické strany sa zoskupili a urobili, čo bolo treba. Skrze túto Januárovú dohodu získa Švédsko novú vládu, ktorá je založená na spolupráci “v strede” švédskej politiky. Švédsko má teraz silnú vládu, ktorá nie je závislá na SD. Najväčším víťazom je Švédsko.”

Januárová dohoda, ktorú Löfven spomínal, sformovala základ novej politickej aliancie medzi Sociálnymi demokratmi a ich koaličným partnerom, stranou Zelených. Do tejto aliancie patria aj dve stredopravé strany, ktoré sa v minulosti neprikláňali na žiadnu stranu, no po minuloročných voľbách sa nakoniec priklonili na Löfvenovu stranu. Toto sformuje v budúcnosti základy vládnej politiky.
Annie Lööf, šéfka Centrálnej strany (jedna strana z dvoch, ktoré sa pripojili ku vláde) vysvetlila, prečo sa rozhodla podporiť vládu Löfvena, ktorú sa počas predvolebnej kampane pokúšala "vymeniť":

“Voľby v roku 2018 boli rozhodnutím hodnôt. Centrálna strana zvolila postavenie sa za ľudskosť, rovnosť a toleranciu. Bojovali sme proti xenofóbii. S touto dohodou sme sa postavili za naše hodnoty, ale taktiež sme sformovali vládu. Je to riešenie, kde ani  strana SD, ani radikálni ľavičiari nezískajú reálny vplyv na politiku.

Švédski voliči sa zdajú byť neohúrení cestou, ktorou sa nový kolektív Švédskych politických lídrov vydal - teda že sa naťahovali viac než štyri mesiace. Prieskum verejnej mienky ukázal, že ak by sa voľby konali v dnešnej dobe, tak by Švédski demokrati vzrástli z aktuálnych 17,5% na 19,9%, čo by z nej robilo druhú najsilnejšiu stranu vo Švédsku. Strana Zelených, koaličný partner Sociálnej demokracie by sa ani nedostala do parlamentu. Ani stredopravé strany z aliancie by sa nedostali cez prah štyroch percent. Ďalšia stredopravá strana by stratila 30% svojich podporovateľov.

Iný prieskum, tiež z januára, ukázal, že až 70% Švédov stratilo dôveru v politikov. "Táto nízka hladina dôvery je znepokojujúca, ale nie úplne nečakaná," povedal Torbjörn Sjöström z firmy Novus, ktorá zabezpečila spomínaný prieskum. "Kríza dôvery v politikov je tu už dlhšiu dobu. Vysoká mobilita voličov k SD nám len ukazuje, ako hlboko ľudia stratili dôveru v politický systém. Počas tých štyroch mesiacoch nám politika ukázala, že sila sa pre ľudí zdá byť najdôležitejšia a príjimanie politických rozhodnutí je na druhom mieste. Politici rozprávali o "osudových voľbách", ale krajina dokázala fungovať štyri mesiace bez vlády. Politici tým verejnosti ukázali, že nie sú takí dôležití ako tvrdia."

Strata dôvery v politikov bola medzi voličmi SD vysoká - až 93%. "Myslia si, že videli dôkazy o tom, že demokracia nefunguje. Sú treťou najsilnejšou stranou, ale boli úplne "vymanévrovaní," povedal Sjöström, odkazujúc na fakt že každý politický líder vo Švédsku odmietol čo i len rozhovory so stranou SD.

Čo teda nová vláda sľúbila urobiť s najnaliehavejšími problémami Švédska, akými sú napríklad imigrácia a verejný poriadok? Podľa Januárovej dohody medzi Sociálnou demokraciou a jej koaličnými partnermi to zneje takto:

"Švédsko je fantastická krajina, ale čelíme veľkým výzvam, spoločne - zmena klímy, nedostatok integrácie, segregácia, globalizácia, ktorá testuje našu súťaživosť, zvýšená polarizácia a rasizmus, organizovaný zločin, nedostatok nehnuteľností... Návrhy riešení, ktoré sú zahrnuté v tejto dohode sa intenzívne popasujú s problémami rozviazaním starých uzlov a navrhnutím nových systematických zmien. Naše strany majú rozdielne ideologické počiatočné body, ale teraz sme zajedno v ochrane liberálnych pilierov demokracie, silného právneho štátu, neochvejnej ochrane slobody a práv jednotlivca, odporu voči xenofóbii, nezávislých a slobodných médii, rovnosti a rovnaké príležitosti pre všetkých, kedy nezáleží na ich pozadí."

Dohoda spomína problém imigrácie na strane 15, dohoda má ale celkovo len 16 strán. Predsa len, nie sú tam spomenuté žiadne problémy, ktoré migrácia priniesla do Švédska. Napriek tomu sa tam píše o nápadoch, ako dostať migrantov na trh práce a aby sa učili po Švédsky, ale taktiež návrh na vysporiadanie sa s "vraždami z cti". Ironicky sú to nové základy pre to, aby sa do Švédska dostalo opäť viac imigrantov. Podľa dohody Švédsko opäť predstaví právo na "rodinné znovustretnutie" pre ľudí, ktorí dostali vo Švédsku azyl a nemajú štatút utečenca. To znamená, že si budú môcť doniesť svoje ženy a deti zo svojej krajiny. Deti bez doprovodu budú môcť priniesť svojich rodičov. Predpoklad je minimálne ďalších 8000 ľudí, ktorí by prišli do Švédska za nasledujúce tri roky.

Podľa Henrika Emilssona, ktorý má titul Ph.D z medzinárodnej migrácie na Univerzite v Malmö, táto zmena ovplyvní švédsky azylový systém a imigráciu:

"Rodinné znovustretnutie je niečo veľmi dôležité pre ľudí, ktorí hľadajú azyl. Informácie o tom, aká krajina má aké pravidlá sa rozšírili medzi ľuďmi celkom rýchlo a v konečnom dôsledku to ovplyvní ľudí práve tam, kde sa hlásia."

Problémy s "bezpečnosťou, ochranou a demokraciou" sú spomínané na poslednej stránke dohody. To zrejme odráža priority novej vlády. (Na porovnanie - o klimatických zmenách a prostredí sa písalo na dvoch stranách dohody).

Čo ale vlastne plánuje nová vláda? Svoje plány síce predstavila, ale bez jediného slova o tom, ako sa to chystá naplniť:

"Bezpečnosť po celom Švédsku bude na vzostupe... Musíme zakročiť proti organizovanému zločinu, posilniť políciu a bojovať nie len proti kriminalite, ale aj jej príčinám. Demokracia musí byť ochránená, tu, ale aj v celom svete. Naša práca proti násilnému extrémizmu, proti-rómstvu, antisemitizmu, islamofóbii a akýchkoľvek iných foriem rasizmu musí byť posilnená."

Dohoda tiež sľubuje "nárast počtu policajtov o desať tisíc" a zaväzuje sa k tomu, že "švédska zahraničná pomoc bude navýšená na 1% hrubého národného príjmu."

V dohode nenájdete ani slovo o hrozbe islamského terorizmu, aj keď sa Švédska bezpečnostná služba (Säpo) nedávno vyjadrila v tlačovom vyhlásení pre verejnosť dve dôležité veci:

"Islamský extrémizmus, ktorý podporuje násilie je aktuálne najväčšou hrozbou pre Švédsko", a "Stupeň ohrozenia teroristickým útokom ostáva navýšený, aktuálne je na škále tri z piatich. To znamená, že sa teroristický čin zrejme udeje".