Bratislava 20. januára (TASR) - Vysvetľovanie káuz a škandálov na úkor plnenia predvolebných sľubov, ale aj možnosť zmeniť charakter USA na desaťročia dopredu prostredníctvom dosadenia ešte jedného konzervatívneho sudcu najvyššieho súdu. Aj tak hodnotí prvú polovicu funkčného obdobia amerického prezidenta Donalda Trumpa Stanislav Matějka, analytik z GLOBSEC Policy Institute (GPI).

Podľa Matějkových slov je Trumpova administratíva "jednou z najkontroverznejších čo do počtu káuz", ktoré siahajú od rôznych sexuálnych škandálov až po podozrenia z ovplyvňovania prezidentských volieb Ruskom.

Ako poukazuje Matějka, táto skutočnosť sa veľmi negatívne prejavuje na Trumpovej schopnosti venovať sa napĺňaniu svojich predvolebných sľubov, keďže jeho administratíva musí vynakladať enormné úsilie na komunikáciu s médiami. Nateraz sa pritom zdá, že americký prezident bude musieť s týmto problémom zápasiť aj v druhej polovici svojho funkčného obdobia.

Pomerne aktívne však Trump podľa experta vystupuje v zahraničnej politike, a to konkrétne vo svojej snahe zmeniť prostredníctvom spochybňovania Severoatlantickej aliancie a úzkeho partnerstva s EÚ liberálny svetový poriadok vytvorený Spojenými štátmi po druhej svetovej vojne.

Práve kritika smerom k Únii mala podľa Matějkovývh slov pozitívny dopad v tom, že prinútila Brusel, aby sa snažil stať proaktívnejším a samostatnejším aktérom na medzinárodnej scéne.

Nejasnosti pretrvávajú najmä z hľadiska Trumpovej stratégie pre Blízky východ. Deklarované víťazstvo nad militantami z Islamského štátu (IS) podľa Matějku "nezodpovedá realite" v teréne a navyše ohrozilo miestnych spojencov USA z radov kurdských milícii.

Určitú rozpoltenosť Trumpovej administratívy badá analytik v jej vzťahu k Rusku a ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Trumpove vyhlásenia sa totiž často rozchádzajú s kritickými vyjadreniami jeho vlastných ľudí na adresu Moskvy. Tie americký prezident buď prechádza mlčaním, alebo ich priamo vyvracia.

Z hľadiska možného vývoja a dosahov druhej polovice Trumpovho funkčného obdobia Matějka predpokladá, že rôzne výbory demokratmi ovládanej Snemovne reprezentantov amerického Kongresu budú prezidenta povolávať vo zvýšenej miere na výsluchy a to "pri každej možnej príležitosti".

Ako však Matějka uviedol na záver, ani demokratmi ovládaná snemovňa by nedokázala Trumpovi zabrániť vo vymenovaní ďalšieho, v poradí už tretieho konzervatívneho sudcu najvyššieho súdu, ak by sa daná pozícia počas najbližších dvoch rokov uvoľnila. Trump by tak vedel tento dôležitý orgán súdnej moci definitívne prechýliť ku konzervatívnej väčšine, čím by dokázal ovplyvniť charakter Spojených štátov na desaťročia dopredu.

Donald Trump bol za 45. prezidenta Spojených štátov zvolený ako kandidát Republikánskej strany 8. novembra 2016 po tom, čo porazil svoju protikandidátku za Demokratickú stranu Hillary Clintonovú.

Funkcie prezidenta sa Trump ujal presne pred dvoma rokmi, 20. januára 2017.