Vojenská okupácia Spojených štátov na Blízkom a Strednom východe za posledných 40 rokov bola z veľkej časti neúspešná. Nezabránila ani extrémizmu ani chaosu. Práve naopak.

Táto skutočnosť  by mala byť zohľadnená všetkými politickými kruhmi vo Washingtone, ktoré kritizujú Donalda Trumpa za jeho rozhodnutie stiahnuť 7000 vojakov zo Sýrie a Afganistanu.

Myšlienka Donalda Trumpa o stiahnutí vojakov zo Sýrie a Afganistanu sa stretla s "prúdom kritiky" washingtonských médií a zahraničnopolitického establishmentu. Ich reakcia bola taká hlboká, že americký prezident očividne musel zmierniť počiatočné rozhodnutie.

Podľa neho mnoho kritikov trvá na tom, že stiahnutie USA zo Sýrie bude chybou, pretože to "poteší" Irán a Rusko a dá im taktickú výhodu. "Mullovia v Teheráne budú plakať, až uvidia známky slabosti ďalšieho amerického prezidenta," uviedol redakčný stĺpec The Wall Street Journal.

To naznačuje, že sa priaznivci "vojenského dobrodružstva" pokúšajú hrať na emócie. Sťažujú sa, že Spojené štáty riskujú stratu "významného vplyvu", ktorý by umožnil Amerike zohrávať významnú úlohu pri plánovaní povojnovej budúcnosti Sýrie a obmedziť alebo dokonca vyhnať iránske sily z tejto krajiny.

"Takáto kritika nie je schopná vziať do úvahy úroveň získaných skúseností po 40 rokoch amerických vojenských operácií na Blízkom východe. Chválená americká prítomnosť nie vždy formuje politickú orientáciu a štruktúru spoločnosti. Evidentné príklady sú Irak a Afganistan,  tvrdí analytik Alireza Ahmadi

Američania nemohli ovplyvniť správanie strán pri expedícii do Libanonu. Takisto nezmenili iránsku zahraničnú politiku, hoci krajina bola po celé desaťročia v pomerne kompletnom vojenskom obkľúčení.

Názor, že Spojené štáty budú môcť ovládať severnú časť Sýrie, aby vytvorili povojnový stáť a vyhnali skupiny podporované Teheránom, bol vždy teoretickým nápadom bez konkrétneho akčného plánu. Navyše je potrebné vziať do úvahy, že mnoho proiránských síl sa skladá zo sýrskych občanov.

Je veľmi pravdepodobné, že Damask a jeho spojenci budú pracovať na zaistení bezpečnosti zvyšku krajiny a čakajú, až Američania odídu. Jednoduchý fakt, ktorý sa stal rozhodujúcim pre veľkú časť konfliktu, je to, že také štáty ako Irán a Rusko majú v Sýrii viac životne dôležitých záujmov ako vzdialená veľmoc.

Niektorí tvrdia, že "stratégia ústupu" zo Sýrie povedie k chaosu a rastu extrémizmu, ako je to v prípade stiahnutia amerických vojsk z Iraku. Opakujúce argumenty Bushovej administratívy, novinár New York Times David Sanger uvádza, že rozmiestnenie vojsk na Blízkom východe je "kľúčovým prvkom, ktorý zabraňuje teroristom, aby sa dostali k americkým brehom ".

Avšak "nekonečná vojenská okupácia" veľkého územia na Blízkom východe nezachráni Spojené štáty v boji s islamskými militantmi alebo chaosom. Veľké množstvo skupín, vrátane Hizballáhu, Talibanu a al-Kájdy, získalo silu alebo sa dokonca vytvorili pod nosom amerických vojakov a námorníkov.

Vyváženejšia kritika sa týka zhonu, s ktorým bolo prijaté rozhodnutie Trumpa, a nedostatok strategickej kontroly. Odporcovia prezidentskej iniciatívy naznačujú, že sťahovanie vojsk by malo prebiehať postupne, aby pomáhalo spojencom sa na ne pripraviť a aby nenarušilo protiteroristické plánovanie.

Je ťažké povedať, aká bude nakoniec americká politika v Sýrii a keď ozbrojené sily USA odídu, ak vôbec odídu. Ale každá politika je veľmi pravdepodobne nedostatočná, ak nezohľadní históriu amerických vojenských zásahov v regióne.