Vojenského prokurátora JUDr. Trnku pred nomináciou na post generálneho prokurátora prakticky nikto nepoznal. Intenzívna kampaň v celoslovenských médiách a vytváranie pozitívneho imidžu s dôrazom na vrátenie vážnosti prokuratúre, chytilo čiastočne verejnosť za srdce, ale problém s jeho zvolením vyžadoval neprimerane viac finančných prostriedkov ako jeho zviditeľnenie, pretože aj v roku 2004 sa šepkalo o kupovaní hlasov poslancov NR SR.
V porovnaní s rokom 2011, rozdiel bol iba v tom, že médiá o tom neinformovali a orgány činné v trestnom konaní kupovanie poslancov neriešili.
Trnkove vyčíňanie na Generálnej prokuratúre SR začalo v roku 2004 niekoľko mesiacov po jeho zvolení. Trnka, uvedomujúc si svoje záväzky voči mecenášom a lobistickým skupinám vedel, že na pozíciu generálneho prokurátora je dosadený z dôvodu zabezpečenia beztrestnosti vplyvných podnikateľov, manažérov na vysokých pozíciách v štátnej službe a politikov.
Od nástupu do funkcie vedel, že závažné kauzy musí zniesť zo sveta pred podaním obžaloby ako aj to, že zamiesť kauzy pod koberec nebude možné bez organizovanej trestnej činnosti prokurátorov a bez rozhodnutí vydaných v rozpore so zákonom. Trnkovou prioritou číslo jedna bolo zabezpečenie beztrestnosti prokurátorov vydávajúcich nezákonné rozhodnutia, čo bolo možné iba jediným spôsobom – znefunkčnením odboru kontroly.
Trestné oznámenia prokurátori začali vybavovať v zmysle zákona o prokuratúre a nie v zmysle trestného zákona!
Od začiatku bolo jasné, že ak trestné oznámenia budú riešiť v zmysle zákona o prokuratúre, a nie trestného zákona, žiadny sudca ani prokurátor odsúdený za trestnú činnosť spáchanú, v rámci výkonu funkcie potrestaný nebude.
Trestný poriadok jasne hovorí, že konanie prokurátora po prijatí trestného oznámenia upravuje § 196 odsek 1, 2. Trestného poriadku. V prípade trestnej činnosti sudcov a prokurátorov má prokuratúra postupovať podľa § 196 ods. 1, čiže bez meškania upovedomiť úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom oznámení, nakoľko sa týka pôsobnosti špeciálneho súdu. Trestné oznámenie sa v súlade s trestným poriadkom vybavuje začatím trestného stíhania alebo odmietnutím. Prokurátor alebo policajt o podanom trestnom oznámení rozhodujú uznesením, voči ktorému je prípustná sťažnosť, ak oznamovateľ nesúhlasí s rozhodnutím.
Prvá novinka z dielne Trnka a spol. aplikovaná do justičnej praxi
Prokurátor napadnuté trestné oznámenie premenoval na sťažnosť proti postupu, čiže v prvej fáze konania sa z trestného činu stala v okamihu procesná chyba. Prokurátori prestali sťažnosti vybavovať rozhodnutím, voči ktorému je prípustná sťažnosť, ale opatrením, ktorým sa upravuje stav konania, a nie je voči nemu opravný prostriedok. Účastníka konania eleganciou vlastného taláru zbavili možnosti opravného prostriedku. Prokurátori mali dôvod na spokojnosť. Znefunkčnenie odboru kontroly otvorilo prokurátorom neobmedzené možnosti pri zametaní trestnej činnosti, ale aj vylepšovaní rodinného rozpočtu.
O dva roky neskôr
Približne dva roky po jeho nástupe, v čase veľkolepej prezentácie úradu špeciálneho prokurátora a špeciálneho súdu, generálna prokuratúra vedená JUDr. Trnkom šialený spôsob riešenia trestnej činnosti nahradila oveľa väčšou zvrhlosťou. Trestné oznámenia odbor kontroly odstupoval na riešenie ľuďom, voči ktorým smerovali. Každému súdnemu človeku, ale najmä prokurátorom bolo jasné žiadny prokurátor ani sudca voči sebe trestnú zodpovednosť nevyvodí. Hoci zo stanovísk generálnej prokuratúry mrazilo, médiá v Trnkovi ešte stále videli nádobu čistoty, a ak aj nevideli, mediálny obraz Trnku nebolo možné narušiť, nakoľko v tom období už generálna prokuratúra "riešila", respektíve zametala pod koberec kauzy demokratov.
Punc zákonnosti nezákonného postupu od roku 2008 verejne servírovali prostredníctvom hovorkýň a médiá o dušu citovali.
“ Všetky trestné oznámenia od roku 2004 sú generálnou prokuratúrou vybavované v zmysle zákona o prokuratúre . “
O rok neskôr hovorkyňa Tököly pre agentúru Sita bola oveľa otvorenejšia : Prokurátor po napadnutí posúdi trestné oznámenie, podľa obsahu a v zmysle zákona o prokuratúre rozhodne o ďalšom postupe …
V tomto období už bolo pravici jasné, že Trnka nebol práve správna voľba, dokonca začala poukazovať na rozpínavosť Trnku, avšak bezvýsledne. Úroveň výkonu prokurátorov okresných a krajských prokuratúr a nárast nezákonných rozhodnutí stúpala a medializované prehrešky riešil Trnka spôsobom jemu vlastným - degradáciou novinárov, a spochybňovaním ich právneho vedomia.
SDKÚ za Trnkom do poslednej chvíle rozpadu Radičovej vlády
"Nevidím dôvod na to, aby sa niekto zlostil, alebo aby maľoval nejaké scenáre. Zvládneme to normálne pokojne," uviedol na tlačovej konferencii na pôde ministerstva zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda k voľbe generálneho prokurátora 21.10. 2010.
Vtedy zároveň vyslovil prekvapenie nad tým, prečo je konfrontovaný s istou mierou hystérie ľudí, ktorí podľa neho v tom období doteraz na súčasného generálneho prokurátora Dobroslava Trnku nepovedali jediné krivé slovo. "Dnes, tí, ktorí sa tvárili najviac rozhorčene, súčasného generálneho prokurátora volili,"poukázal na situáciu spred niekoľkých rokov, keď poslanci v tajnej voľbe zahlasovali za Trnku.
Ako ďalej pokračoval, v prípade záujmu je ešte do 3. novembra, kedy bude prvé kolo tajnej voľby v NR SR, priestor na zladenie pohľadov na jednotlivých kandidátov.
Dzurinda vyhlásil, že on neoslovil žiadneho z členov svojho poslaneckého klubu, aby navrhli nejaké meno. "Ale ani som nikomu nebránil. Nebolo by to správne," poznamenal s tým, že dvaja poslanci SDKÚ-DS si týmto uplatnili svoje zákonné právo. "Mal som vytrestať Janiša a nejako ho dotlačiť k tomu, aby stiahol svoj návrh, alebo som mal brániť poslankyni Dubovcovej, aby nešla do podateľne so svojím návrhom?" reagoval.
Priznal však, že okrem súčasného generálneho prokurátora Dobroslava Trnku ďalších kandidátov nepozná. Nemyslí si, že Trnka škodí imidžu SDKÚ-DS, a preto by sa od neho mala strana dištancovať. "Prečo by to malo súvisieť s naším imidžom?" obrátil sa na novinárov vtedy .
Pripomenul, že nejasné financovanie SDKÚ-DS, na ktoré poukázal expremiér Robert Fico, rieši špeciálny prokurátor a nie Trnka. Podľa Dzurindu majú voľbu nového generálneho prokurátora v rukách poslanci, ktorým dôveruje.
Pripomeňme si jeseň 2010: Spoločnou kandidátkou koaličných strán SaS, KDH a Most-Híd bola prokurátorka generálnej prokuratúry Eva Miššíková. Poslankyňu za SDKÚ-DS Jana Dubovcová navrhla špeciálneho prokurátora Jána Hrivnáka. Jej stranícky kolega Stanislav Janiš zase Dobroslava Trnku.
Dobroslav Trnka bol tak produktom aj charakteru SDKÚ. Bol dieťaťom Dzurindovej vlády a vykresloval charakter a videnie sveta nielen tejto strany ale najmä Mikuláša Dzurindu.
Záver trtošenia s Trnkom
V závere pôsobenia JUDr. Dobroslava Trnku na poste Generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozhodnutia vydávané prokurátormi snáď ani nebolo možné nazvať rozhodnutiami. Falšovanie okolností skutku, pozmeňovanie dátumov, skutočností súvisiacich so skutkom a deformovanie citácií zákonov bolo nepochopiteľné a nestráviteľné. V roku 2011 prokuratúra nepôsobila ako inštitúcia na výkon dozoru nad zákonnosťou, ale účinný nástroj na zastrašovanie, likvidáciu nepohodlných podnikateľov a oponentov.
Sladké bezvládie na generálnej prokuratúre - 2011 - 2013
Neistota prokurátorov viedla k neštandardnejším postupom v oveľa väčšej miere ako dovtedy. Nikto netušil, kto bude nástupcom Trnku ani aké pravidlá zavedie a kšefty bolo potrebné dotiahnuť do konca.
Najväčšou fackou občanom bolo zaradenie Trnku na odbor kontroly, kde nám úspešne v rozpore s trestným poriadkom, v zmysle zákona o prokuratúre rieši trestnú činnosť prokurátorov a konaniu sudcov a prokurátorov, ktorému sa v právnom štáte hovorí zneužitie právomocí verejného činiteľa, je na Slovensku naďalej procesným pochybením.