Rusko má záujem presadiť hospodársku integráciu s časťami Ázie a to je v súlade s iniciatívou čínskeho pásu a cestnej premávky.

Veľká Eurázia je jednou z dlhodobých tém ruskej zahraničnopolitickej diskusie a je tiež jedným z hlavných návodov pre ruskú zahraničnú politiku, píše si Pepe Escobar na Asia Times. Ruský prezident Vladimir Putin sa snaží tento koncept presadiť už od roku 2016, kedy hovoril na Petrohradskom ekonomickom fóre o eurázijskom partnerstve.

Konceptuálne je jadrom Veľkej Eurázie ruský obrat na východ, do Ázie, ktorá bude miestom ekonomických i technologických trhov budúcnosti. Ide teda o symbiózu čínskej Novej Hodvábnej cesty a ruskej Veľkej Eurázie, aj keď to neznamená, že Rusko bude zanedbávať svoje početné vzťahy k Európe.

Medzi ruskými expertmi na Ďaleký východ vládne povedomie o tom, že značná časť ruskej elity je eurocentrická. Po celé tri storočia bolo Rusko prepojené s Európou, a to ekonomicky, demograficky aj ideologicky. Rusko si od Európy vypožičalo vysokú kultúru i vojenskú organizáciu, ale teraz podľa mienky ruských odborníkov nastal čas profitovať z ruského dedičstva fúzie rôznych civilizácií. Ide o chápanie Ruska nielen ako obchodného alebo dopravného koridoru, ale aj ako civilizačného mosta.

Ruské poňatie Veľkej Eurázie je absolútne novátorské, a pritom ho Západ ignoruje. Rusko chce vytvoriť novú paradigmu nielen v geopolitike a geoekonomike, ale aj kultúrne a ideologicky. A podmienky k tomu dozrievajú v mocenské vákuum v severovýchodnej Ázii a prioritu Trumpovej administratívy - zadržiavanie Číny. Aj Japonsko a Južná Kórea sa pomaly ale iste s Ruskom zbližujú.

Ruskí analytici hovoria v súvislosti s Veľkou Euráziou jednak o dedičstve Byzancie, jednak o dedičstve Čingischánovej ríše, ktoré Rusko i Čínu spája.

Na Západe charakterizujú ruský politický systém ako autoritársky či neliberálny, ale ruskí odborníci sú toho názoru, že trhový systém opierajúci sa o vojenskú moc má lepšie výsledky ako liberálna demokracia s jej krízami. (To bol názor, ktorý zastával napríklad generál Pinochet)

Čína sa zase orientuje na Západ a Veľká Eurázia a Jedno pásmo, jedna cesta budú fúzovať. Vďaka zemepisným podmienkam predstavuje dopravný koridor cez Kazachstan a Rusko najlepšiu cestu západným smerom. Pre mäkkú silu Ruska je zásadné, aby ruský jazyk zostal lingua franca v Mongolsku, strednej Ázii i na Kaukaze.

Transsibírska magistrála je teraz najvýznamnejším dopravným a komunikačným jadrom Eurázie, dopravné a železničné systémy stredoázijských republík sú na ňu napojené. Táto skutočnosť dostane nový rozmer, akonáhle dôjde k ďalšiemu prepojeniu prostredníctvom čínskej železničnej rýchlodráhy.

Vedľa toho Irán a Turecko pracujú na vlastných vzťahoch s Áziou. Irán podpísal dohodu o voľnom obchode s eurázijskou ekonomickou úniou a zároveň je veľkým hráčom čínskeho transportného koridoru Sever-Juh, ktorý umožní ďalšiu integráciu medzi Ruskom a Indiou.

Po nedávnom dosiahnutí dohody medzi piatimi pobrežnými štátmi sa významným bodom pre obchod v strednej Ázii stáva Kaspické more, Rusko a Irán chcú postaviť plynovod až do Indie.

Stredoázijský Kazachstan je príkladom toho, že EAEU a Jedno pásmo, jedna cesta sú komplementárne, je totiž členom oboch. Podobne je to aj s prístavom Vladivostok, ktorý hrá úlohu v oboch projektoch. A nakoniec je tu plán na plné prepojenie Transsibírskej magistrály a Čínskej východnej železnice aj ruská snaha čo najlepšie využiť vlastné nerastné zdroje a pôdu na Ďalekom východe.

Euráziu začiatkom 20. storočia chápalo Rusko ako unikátny komplex Východu a Západu, čo by podľa ruských analytikov malo platiť aj dnes. Veľká Eurázia nie je koncepciou proti Západu a proti Európe, zdôrazňujú. Počíta s tým, že zahrnie významnú časť EÚ. Čína aj Rusko vidí svoje projekty v rámci Eurázie ako "spoločenstvo". Ruskí aj čínski experti trvajú na tom, že Veľká Eurázia je spoločným priestorom pre ekonomickú, logistickú a informačnú spoluprácu, mier a bezpečnosť od Šanghaja po Lisabon a od Nového Dillí až k Murmansku.

Ovšem koncept Veľkej Eurázie sa ešte len tvorí. Ako seminár v Moskve ukázal, Rusko má ambíciu stať sa hlavnou geoekonomickou a geopolitickou križovatkou strednej Ázie, severnej Ázie a juhovýchodnej Ázie.

Rusko a Čína sa tak stávajú nevyhnutnými partnermi. A čínske snahy o vytvorenie národných vysoko technologických platforiem pochopiteľne prebúdzajú hnev Západu. Napriek štekotu démonizovaniu, zadržiavaniu, sankciám, a dokonca vojny sa ale karavan eurázijskej integrácie ďalej posúva dopredu.