Jana TELEKI: Keď v dvojmiliónovej Budapešti hovoria 8 tisíc demonštrantom "celonárodný protest"
06 | 01 | 2019 I Jana Teleki
Nedávno odhalený a publikovaný scenár protestov priniesol informáciu o tom, že organizátori protestov majú organizačne zabezpečiť „ spontánne“ protesty opozičných politikov s niektorými odborárskymi združeniami , s cieľom upútať na seba pozornosť zablokovaním dôležitých dopravných uzlov v Maďarskom hlavnom meste.
Charakterizovať dnešnú maďarskú politickú scénu cez plamenné prejavy opozičných politikov na schodoch Maďarského parlamentu je veľmi zložité, ale aj transparentné. Anarchia na zasadnutí parlamentu, kde niekoľko radikálnych opozičných poslancov zabránilo vstupu predsedajúcemu na pulpitus, rozhadzovanie papierových konfiet, osobné útoky so streamovaním videa na predsedu vlády Orbána a úplná organizovaná demolácia programov zasadnutia mala svoju príčinu v zákone o nadčasoch, ktorú opozícia nazvala otrokárskym zákonom. Pod zámienkou, že Orbán zavádza šesťdňový pracovný týždeň bol opozíciou označený za diktátora pre zákonnú úpravu maximálneho nadčasu na 400 hodín z predošlých 250. Cieľom úpravy, vopred dohodnutej s odborármi v predchádzajúcom období bolo zabezpečiť riadne sociálne zabezpečenie, poistenie, vyplácanie príplatkov za nadčasy boli odignorované, rovnako ako dobrovoľnosť a súhlas každého zamestnanca s nadčasmi ako tomu bolo aj doteraz.
V parlamente je Orbán napádaný, že vojenským špeciálom si necháva priniesť svoju dcéru z Cypru poslankyňou LMP, o čom neskôr vysvitne, že Flóra Orbán je dcérou dôstojníka a predseda parlamentu pozastavuje členstvo tejto poslankyne v delegácii NATO a dáva jej pokutu.
Konflikt z parlamentu sa presunul na schody parlamentu vedúce na veľmi symbolické Kossuthovo námestie ešte v závere roka.
Nedávno odhalený a publikovaný scenár zabezpečenia následných protestov priniesol informáciu o tom, že organizátori protestov majú organizačne zabezpečiť „ spontánne“ protesty opozičných politikov s niektorými odborárskymi združeniami , s cieľom upútať na seba pozornosť zablokovaním dôležitých dopravných uzlov v Maďarskom hlavnom meste.
Prvé prejavy protestu nazýva vláda protestíkmi pre ich minimálnu účasť a organizátori protestov predvádzajú teatrálne pokusy o obsadenie verejnoprávnej televízie, odkiaľ ich pre pokus sa dostať do živého vysielania vyprevadí ochranka. Opozícia ihneď zverejňuje video materiál a fotografie, kde sa poslanec minútu zmieta na zemi skôr ako ho vyvedie ochranka z budovy. Niektoré poslankyne zohrajú hysterické divadlo ako narážajú do dverí a padajú na zem. Nechýbajú výkriky o diktatúre, policajnom štáte. Demonštranti sa k novinárom správajú agresívne.
Skupina predstaviteľov opozície, na ktorej čelo by sa rád postavil skompromitovaný Gyurcsány, (ktorý priznal, že národu klamali, podvádzali ho a okrádali) prekladá svoje požiadavky kde na prvom mieste je zrušenie zákona o nadčasoch, zrušenie nadčasov polície, požiadavka na nezávislé maďarské súdnictvo a európsku prokuratúru. Celému zhromaždeniu sa snaží opäť Gyurcsány udať smer, vyhlásením, že ak vláda nepočúva opozíciu, tak musí nasledovať vzbura.
Každý si môže vybrať, na ktorú stranu chce dať a vybrať si čomu verí, či vláde Orbána, ktorá v súčasnosti má viac než 50%-nú podporu všetkých Maďarov a ústavnú väčšinu parlamentu, alebo hŕstke radikálnych poslancov parlamentu, ktorá neparlamentným spôsobom rebeluje, vynucuje si práva a organizuje takzvané spontánne protesty pracujúcich, počas ktorých útočí na zákonom chránené budovy a ich policajnú ochranu, vulgárnymi transparentmi a výkrikmi obsadzuje verejné priestranstvá a blokuje normálny chod hlavného mesta.
Orbánova exekutíva samozrejme reaguje na tieto prejavy uvedomujúc si, že nemôže už z princípu zasiahnuť a zobrať nikomu právo zhromažďovania a ani právo slobody slova. Vysvetľuje súvislosti so Sorosovým plánom verzie 2.0 a opozičnými aktivitami, oboznamuje občanov so scenárom pripraveným opozíciou a personálnymi prepojeniami, pozýva zástupcov protestov do relácii verejnoprávnej televízie. Zástupcovia takzvanej opozície, ktorí sa do televízie dostavujú v tričkách s nadpisom: Táto televízia klame, okamžite útočia na redaktorov a vedenie televízie invektívami a vulgárnosťami, so zjavným úmyslom sfanatizovať divákov a zaslúžiť si obdiv vlastnej politickej obce. Konštruktívna debata, vyjadrenie, či konzekvencie nie sú v scenári. Divák zažíva fanatizmus a agresivitu na živo a vyberá si sám.
Orbánova vláda nechce zveličovať význam týchto mini protestov, ani ich obsah reakciami, venuje sa zachovaniu bezpečnosti na verejných priestranstvách, zadržiavaniu vandalov, ochrane parlamentu, sídlu prezidenta, verejnoprávnym médiám a významným štátnych budov. Dokumentuje a zatýka páchateľov. Je zjavné, že aktivita polície a ich nadčasy ležia v žalúdku organizátorov protestov
Na jar minulého roka sa konali parlamentné voľby, v ktorých všetky strany mali rovnaké šance. Neboli však rovnako pripravení a nemali rovnaký elektorát. Po prvýkrát v novodobých dejinách stáli voliči v trojstupoch pred volebnými miestnosťami, aby mohli odvoliť. a polícia zabezpečila, aby každý kto do rady prišiel pred uzávierky mohol odvoliť. Výásledok ohromil maďarskú opozíciu tvorenú komunistami, ľavičiarmi a radikálmi. Fidesz vyhráva voľby a spolu s DK získava 66,8% čiže 133 kresiel v parlamente. Za ním končí pravicový Jobbik s 13%.mi, ktorý sa hneď po voľbách začína personálne a finančne rútiť do záhuby. Gyyurcsányova ľavica končí s 10% a ďalších 11% tvorí zvyšný liberálno - radikálny mix politického spektra. V parlamente začína netradičná personálna vojna, ktorá porušuje nielen rokovací poriadok, etické protokoly, ale aj nepísané pravidlá ľudského správania. Niekoľkopercentná opozícia si chce vynútiť právo, ktoré nevie parlamentným spôsobom presadiť. Dostávajú do rúk zákon o nadčasoch, v ktorom nájdu populistický nástroj, začínajú ho prekrucovať, zneužívať a manipulovať verejnosť tvrdeniami, že Orbán ide zotročovať pracujúcich, chce od nich prácu nadčas zadarmo a nastáva éra šesťdňového pracovného týždňa. Po neúspešnom odpore sa vytvára politická dohoda medzi predstaviteľmi opozície tvoriacich asi 15,18% parlamentu a tá vzťahuje do hry Jobbik a niektoré odborárske organizácie. Takzvané spontánne protesty dostávajú organizovaný charakter, začínajú pripravovať scenáre, zbierky, rozdelenie marketingových úloh a organizovanie zoskupení a miest zhromaždenia, odkiaľ sa majú účinne, s čo najmenšou účasťou zmariť funkcie verejného života v hlavnom mieste. Gyurcsány kričí verejne a nahlas, že ak opozícia sa nevie presadiť, musí nasledovať vzbura. Nie revolúcia, ktorú Maďari majú presne zaradenú ak ide o národné záujme, ale vzbura.
Gyurcsány nechce zmeniť ani zriadenie, ani štát, ani politický systém. On ako samozvaný predstaviteľ opozície a protestov chce vzburou a násilím získať kontrolu nad vládnutím. Ibaže, tento model v Maďarsku nefunguje.
Orbán je patriot a zodpovedný politik, ktorý vie a aj bude nakladať so svojim mandátom tak, aby zabezpečil poriadok a záujem väčšiny. Gyurcsány je sprofanovaný politik a celé zhromaždenie je transparentne plné agresie, demagógie a cieľov vyvolávať nepokoje nie pre ideály, ale pre dosiahnutie anarchie. Nebolo by vhodné, keby vyšli do ulíc aj zástancovia Orbána a odporcovia týchto protestov. Šéf združenia Betyárov ( silná patriotická organizácia s poslaním domobrany) vopred vyhlásil, že ak bude potrebné, proti protestantom postaví 300 členov na dobrovoľnú pomoc polície pre zachovanie poriadku.
V sobotu o 16-ej hodine bolo prítomných na týchto zhromaždeniach 8800 ľudí. Súčasťou boli rôzne aj extrémne a fanatické zoskupenia, ktoré sa vezú na vlne tohto zhromaždenia. Záhadná skupina Yellov West HUN plánuje obsadenie reťazového mesta a zablokovanie dopravy.
Maďarsko si zvyká aj na túto demokratickú súčasnosť. Polícia je vstrehu a chráni majetok, nestrieľa gumovými projektilmi ako za Gyurcsánya v roku 2006.
Zdieľať tento článok