Aktivity Číny sú pre Západ väčšou hrozbou ako vajatanie o Rusku, tvrdí Edward Lucas
Úspešné pristátie čínskej kozmickej sondy Chang'e 4 na odvrátenej strane Mesiaca má byť pre Západ nemenej znepokojujúcim signálom, ako bolo vypustenie v ZSSR v roku 1957 prvej umelej družice Zeme Sputnik-1, píše britský novinár Edward Lucas pre The Daily Mail.
Ide o to, že niekoľko generácií obyvateľov západných krajín považovali za hlavnú hrozbu svojej bezpečnosti vojenskú a technologickú silu Sovietskeho zväzu. Nehľadiac na to, vo väčšine západných štátov skôr podceňujú hrozbu zo strany Číny v porovnaní s ruským zasahovaním.
Čína je oveľa vážnejším nepriateľom. Skutočnosť, že ako prvá krajina dosiahla odvrátenej strany Mesiaca, svedčí o raste sily Pekingu v kozmických technológiách. Číňania majú napríklad takzvaného "vraha družíc" a najnovšie kozmické rakety. Čína tiež predstihla Západ v prieskume a vývoji umelej inteligencie. Ale za "najvážnejší problém" môžme pokladať hrozbu pre bezpečnosť v oblasti výmeny digitálnych dát a ich úschovy.
Britský minister obrany Gavin Williamson vyslovil predtým znepokojenie ohľadom zapojenia čínskej telekomunikačnej spoločnosti Huawei do siete 5G vo Veľkej Británii.
Zakladateľom jednej z popredných svetových spoločností je bývalý dôstojník čínskej Ľudovej oslobodzovacej armády. Experti sa obávajú, že produkcia dodávaná firmou Huawei môže mať tajné funkcie, ktoré umožnia Pekingu odcudzenia osobných dát.
Taktiež čínska spoločnosť China General Nuclear aktívne spolupracuje s Veľkou Britániou v oblasti jadrovej energetiky a investuje značné prostriedky do výstavby britských jadrových elektrární.
Západ bude čoskoro nútený voliť medzi národnou bezpečnosťou a ekonomickým rastom pomocou spolupráce s Čínou. Po celom svete tiež rastú obavy týkajúce sa aktívneho použitia čínskej ekonomickej diplomacie. Avšak, nehľadiac na to, že čínske infraštruktúrne projekty vyzerajú atraktívne pre chudobné krajiny Afriky, Južnej Ameriky a Východnej Európy, výsledok je vždy jeden, obrovské dlhy Číny.
Čína zároveň rozširuje svoj vplyv nielen v iných regiónoch, ale aj v Ázii. Stále aktívnejšie trvá na uznaní svojich územných nárokov v Juhočínskom mori a podporuje ich výstavbou nových vojenských základní.
Čínsky líder Si Ťin-Pching nedávno vyhlásil, že nevylučuje možnosť použitia sily na Taiwane. A používa ju tiež proti Číňanom, ktorí nesúhlasia s režimom. Na Západe pritom niekoľko desaťročí zbrojili proti útlaku v Rusku, avšak zamlčovali ešte väčšie "hrôzy," ktoré znášali Číňania vinou svojej vlády.
Európske štáty a Veľká Británia, zaslepené obchodnými kapacitami Číny, sa roky báli priamo vysloviť odsúdenie poburujúceho utláčania a šokujúcich porušení ľudských práv v tejto krajine.
Prečo sa nedá obrátiť proti Číne tento západný "hnev," ktorý na sebe pociťuje Rusko? Aktivity Ruska sa budú zdať malicherné na pozadí čínskeho ekonomického a technologického vplyvu.
Je potrebné prinútiť vládu, aby konala dnes v mene ochrany našej budúcnosti, ale nemôžeme viniť nikoho, okrem seba samých, z dôverčivosti a chamtivosti, ktoré nás robia zraniteľnými pred útokmi.