Rio de Janeiro 5. januára (TASR) - Krátko po nástupe do funkcie vydal nový brazílsky prezident Jair Bolsonaro exekutívny príkaz, ktorým právomoci ohľadne pôdy domorodých obyvateľov preberá ministerstvo poľnohospodárstva. To znamená obrovské víťazstvo pre farmárov a veľké agrokoncerny, naopak, obavy na strane amazonských Indiánov a ekologických organizácií.

Ako informovala agentúra Reuters, dočasný dekrét, ktorého platnosť zanikne, ak ho do 120 dní neschváli Kongres, odoberá právomoci týkajúce sa územia domorodých obyvateľov Úradu pre záležitosti domorodcov (FUNAI). Podľa dekrétu bude za "identifikáciu, delimitáciu, demarkáciu a registráciu území tradične obývaných domorodým obyvateľstvom zodpovedné ministerstvo poľnohospodárstva". Okrem toho exekutívny príkaz presúva pod ministerstvo poľnohospodárstva aj Brazílsky lesnícky úrad. Ten má na starosti udržateľné využívanie lesov a doteraz patril pod ministerstvo životného prostredia. Navyše dekrét stanovuje, že to bude ministerstvo poľnohospodárstva, ktoré bude mať na starosti spravovanie lesov.

To vyvoláva obavy ekológov a organizácií na ochranu ľudských práv, že nový, pravicovo-populistický prezident takto otvorí dažďové pralesy v Amazónii, ako aj ďalšie ekologicky citlivé oblasti v krajine rozsiahlemu komerčnému využívaniu.

Bolsonaro, ktorý má veľkú podporu práve brazílskeho agrosektora, už počas prezidentskej kampane sľuboval, že tieto kroky urobí. Tvrdil, že chránené územia sú príliš veľké a mali by sa otvoriť komerčným aktivitám. Domorodí obyvatelia tvoria v Brazílii menej než 1 % populácie, žijú ale na území predstavujúcom asi 12,5 % z rozlohy Brazílie. Bolsonaro tvrdí, že je to príliš málo ľudí na príliš veľké územie a domorodých obyvateľov "je potrebné integrovať".

Podľa kritikov otvorenie rezervácií komerčným aktivitám ale povedie k zničeniu kultúry domorodých obyvateľov a ich jazyka. Poukazujú na to, že Indiáni sú poslednými strážcami Amazonského pralesa, ktorý je kľúčový na udržanie globálnej klimatickej rovnováhy.

Nová ministerka poľnohospodárstva Tereza Cristina Diasová odmieta, že by farmársky sektor rástol v minulých rokoch na úkor životného prostredia a brazílske zákony v oblasti ekológie sú podľa nej dostatočné. "Brazília je krajina s mimoriadne vyspelou legislatívou v environmentálnej oblasti a je určite schopná svoje pralesy ochrániť," povedala.

Bartolomeu Braz, šéf vplyvnej brazílskej asociácie pestovateľov sóje Aprosoja, však rozhodnutie prezidenta stanoviť hranice území pôvodných obyvateľov ministerstvom poľnohospodárstva privítal s tým, že "to bude pre farmárov veľmi zaujímavé". Podľa neho to "bude zaujímavé" aj pre Indiánov, z ktorých niektorí tiež pestujú sóju. "Aj Indiáni majú záujem o vyššiu produkciu," povedal Braz.

Trojnásobná prezidentská kandidátka a bývalá ministerka životného prostredia Marina Silvová, ktorá v ostatných prezidentských voľbách prehrala s Bolsonarom, ale na kroky nového prezidenta reagovala so zdesením. Ako uviedla na Twitteri, "Bolsonaro začal vládnuť tým najhorším možným spôsobom".