Ešte v decembri minulého roka Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) zverejnil alarmujúcu správu o sociálnych zariadeniach  pre seniorov na Slovensku. V nej napríklad uvádzal štatistiky, ktoré ministerstvo sociálnych vecí a rodiny pod taktovkou Richtera nechávajú chladnými. Ani po mesiaci nepoznáme koncepčnú odpoveď na závažné tvrdenia NKÚ. Nehovoriac o tom, že práve materiál, ktorí dali von kontrolóri je aj nelichotivým auditom ako kompetenčne zvládajú sociálne zariadenia miestne a regionálne samosprávy.

Pripomeňme si: "Populácia na Slovensku rapídne starne, za 10 rokov počet seniorov vzrástol o 200 tisíc a kým v roku 2008 ich bolo 655 tisíc, dnes tu žije takmer 850-tisíc ľudí nad 65 rokov.

Dostupnosť sociálnych služieb pre seniorov sa v súčasnosti stáva stále naliehavejšou výzvou najmä v súvislosti s demografickým vývojom populácie. Kým v roku 2008 na každého obyvateľa vo veku 65+ pripadalo šesť osôb v produktívnom veku, v roku 2017 to boli už len cca 4,5 osoby.", tvrdí správa NKÚ.



Oblasť sociálnej politiky a starostlivosť o starších ľudí je kľúčovou pôsobnosťou rezortu práce a sociálnych vecí a ministerstvo v  roku 2014 vypracovalo strategický dokument „Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020”. Štát preniesol zodpovednosť za poskytovanie, výkon sociálnych služieb pre seniorov na regionálnu a miestnu samosprávu. NKÚ sa preto pozrel na to, ako vykonávajú verejnú politiku zriaďovatelia i poskytovatelia týchto služieb.

Najväčšie výzvy zistili kontrolóri v troch oblastiach:

Kapacitné možnosti

Počet obyvateľov v seniorskom veku rastie, no kapacitné možnosti zariadení sa nezvyšujú. Tie súčasné sú v zariadeniach pre seniorov, ako aj v špecializovaných zariadeniach na úrovni 26-tisíc lôžok, pričom viac ako 7 500 ľudí čaká na voľné miesto. Počet žiadateľov narástol za desať rokov takmer o polovicu a proces vybavenia žiadosti trvá väčšinou viac ako 60 dní. Počet lôžok sa pritom v poslednom roku zvýšil len o 730 miest (graf 2). Z hľadiska vyhodnocovania a transparentnosti NKÚ považuje za problém, že z hľadiska administratívy je žiadosť vybavená odoslaním požiadavky do zariadenia. Klienti však po administratívnom vybavení (v prípade VÚC) žiadostí čakajú aj dva i tri mesiace, kým sa vhodné miesto v zariadení uvoľní.

Ekonomické podmienky

Výdavky na prevádzku sociálnych zariadení majú v ostatných rokoch stúpajúcu tendenciu a v roku 2017 dosiahli  u verejných poskytovateľov 19 miliónov eur (tabuľka 2). Tento nárast však nezohľadňuje mzdové požiadavky. Mzda opatrovateľov sa pohybuje na úrovni minimálnej mzdy a ich vekový priemer je skoro 60 rokov. Alarmujúci je tiež nedostatok odborných zamestnancov, ktorí by poskytovali služby pre seniorov. Zákonom stanovené limity – maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca a percentuálny podiel odborných zamestnancov ku koncu minulého roka nespĺňala viac ako tretina zariadení. Národná autorita pre oblasť externej kontroly vidí problém tiež v meškajúcej modernizácii ubytovacích či hygienických priestorov. Len na kontrolnej vzorke 14-tich verejných zariadení predstavuje investičný dlh viac ako 8 mil. eur. – to je objem financií, ktorý je potrebný na modernizáciu ubytovacích a hygienických zariadení, aj na splnenie podmienky minimálnej výmery izieb.

Kontrolný systém

Systém vnútornej kontroly hodnotí NKÚ ako nedostatočný. Napríklad rezort práce za tri roky v období 2015-17 nevykonal ani jednu kontrolu v seniorskom zariadení. Závažný je aj fakt, že samosprávne kraje nemajú schválené koncepcie rozvoja sociálnych služieb na základe národných priorít a ani poznania cieľov z komunitných plánov obcí. Z ôsmich krajov tak urobili iba dva, Banskobystrický a Prešovský, no i to len na vzorke necelých 10% obcí. Závažnejšie je, že v týchto koncepciách neurčili personálne, finančné ani organizačné podmienky na ich realizáciu, mali len všeobecný charakter a nedajú sa teda vyhodnotiť. Podľa názoru NKÚ by mal rezort práce, soc. vecí a rodiny aktívne plniť svoje povinnosti vo vzťahu k poskytovateľom služieb.



 

Záver zistení NKÚ: 

Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za jednu z kľúčových verejných politík. Zodpovedné ministerstvá musia prijímať také strategické opatrenia, ktoré prispejú k zvýšeniu kapacít zariadení sociálnych služieb pre seniorov a zároveň povedú k lepšiemu finančnému ohodnoteniu práce opatrovateľov. Samosprávne kraje by mali svoje koncepčné strategické dokumenty stavať na reálnych a preukazných podkladoch, preto musia oveľa viac spolupracovať s obcami a mestami.  Výzvou pre všetkých je tiež hľadať možnosti na investovanie verejných zdrojov do modernizácie už existujúcich zariadení, ale aj do výstavby nových.

Mojou srdcovou témou je návrat rodinnej pedagogiky do detských domovov. Na tomto koncepte s odborníkmi pracujem už niekoľko rokov. Koncept "detského mestečka" sme povýšili už na rozpracovaný projekt "ľudského mestečka", kde by svoje miesto mali aj seniori a dochádzalo by ku generačnej interakcii. Jej základom je navrátiť aj úctu k šedinám v našej atomizovanej spoločnosti.



Možno je načase, aby štát opäť prevzal zodpovednosť za politiku verejných poskytovateľov sociálnych služieb. Obávam sa však, že tak ako je brzdou Ján Richter pri našej snahe vrátiť rodinnú pedagogiku do detských domovov, je rovnakou zábranou v reforme sociálnych zariadení a starostlivosti o starých ľudí. Problém je, že naši seniori nemajú čas roky čakať na zázrak.