Stoltenberg: NATO má viaceré možné spôsoby, ako odpovedať Rusku na porušenie INF
04 | 01 | 2019 I TASR
Brusel 4. januára (TASR) - Severoatlantická aliancia má "viaceré možné spôsoby", ako reagovať v prípade, ak Rusko bude aj naďalej porušovať Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Uviedol to vo štvrtkovom rozhovore pre tlačovú agentúru DPA generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Spojené štáty a NATO obvinili Rusko z porušenia zmluvy podpísanej v roku 1987 medzi bývalým Sovietskym zväzom a USA, ktorá je považovaná za základný bezpečnostný pilier Európy zameraný na obmedzenie rizika jadrového útoku. Zakazuje použitie rakiet s doletom 500 až 5500 kilometrov. Rusko má porušovať dohodu tým, že rozvíja raketu Novator 9M729 alebo SSC-8, čo Moskva opakovane popiera.
Spojené štáty poskytli Rusku lehotu 60 dní na to, aby prestalo porušovať INF. Táto lehota vyprší začiatkom februára. Americká strana upozornila, že ak sa tak nestane, ani USA už nebudú povinné dodržiavať túto dohodu, čo podľa DPA môže viesť k eskalácii jadrového zbrojenia v Európe.
"Rusko má poslednú šancu," upozornil Stoltenberg pre DPA. "Ak sa nevráti k dodržiavaniu zmluvy, tak budeme mať veľký problém," priznal. Zároveň však dodal, že "existuje veľa možných spôsobov, ktorými môže NATO zareagovať", avšak neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti. "Ak by som začal špekulovať o rôznych možných prvkoch odozvy NATO, iba by som ešte viac zhoršil situáciu," spresnil.
Na otázku, či by USA mohli rozmiestiť svoje rakety v Európe na základe bilaterálnych dohôd s krajinami, ako je napríklad Poľsko, Stoltenberg zdôraznil, že je dôležité, aby bola dohoda o spoločných akciách, avšak nevylúčil explicitne možné nasadenie nových rakiet v Európe.
Vlani v októbri však Stoltenberg pred novinármi v bruselskej centrále NATO zdôraznil, že neočakáva hromadenie jadrových zbraní v Európe kvôli americko-ruskému sporu o INF. "Nepredpokladám, že spojenci budú v Európe nasadzovať viac jadrových zbraní v reakcii na nové ruské rakety," uviedol Stoltenberg 24. októbra.
Šéf Aliancie na druhej strane upozornil, že je dôležité, aby aj naďalej pokračovali rokovania v rámci Rady NATO-Rusko, ako aj vzájomný dialóg týkajúci sa armádnych záležitostí. Pripomenul, že "Rusko je našim susedom" a že aj keď sa nepodarí vylepšiť súčasné zložité vzťahy s Moskvou, treba nájsť spôsob, ako zvládnuť náročné vzťahy, ktoré sa prejavujú v podobe zvýšenej vojenskej prítomnosti na hraniciach, častejších vojenských cvičení a rastúceho tlaku, čo vytvára priestor pre nedorozumenia a nehody.
Spojené štáty a NATO obvinili Rusko z porušenia zmluvy podpísanej v roku 1987 medzi bývalým Sovietskym zväzom a USA, ktorá je považovaná za základný bezpečnostný pilier Európy zameraný na obmedzenie rizika jadrového útoku. Zakazuje použitie rakiet s doletom 500 až 5500 kilometrov. Rusko má porušovať dohodu tým, že rozvíja raketu Novator 9M729 alebo SSC-8, čo Moskva opakovane popiera.
Spojené štáty poskytli Rusku lehotu 60 dní na to, aby prestalo porušovať INF. Táto lehota vyprší začiatkom februára. Americká strana upozornila, že ak sa tak nestane, ani USA už nebudú povinné dodržiavať túto dohodu, čo podľa DPA môže viesť k eskalácii jadrového zbrojenia v Európe.
"Rusko má poslednú šancu," upozornil Stoltenberg pre DPA. "Ak sa nevráti k dodržiavaniu zmluvy, tak budeme mať veľký problém," priznal. Zároveň však dodal, že "existuje veľa možných spôsobov, ktorými môže NATO zareagovať", avšak neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti. "Ak by som začal špekulovať o rôznych možných prvkoch odozvy NATO, iba by som ešte viac zhoršil situáciu," spresnil.
Na otázku, či by USA mohli rozmiestiť svoje rakety v Európe na základe bilaterálnych dohôd s krajinami, ako je napríklad Poľsko, Stoltenberg zdôraznil, že je dôležité, aby bola dohoda o spoločných akciách, avšak nevylúčil explicitne možné nasadenie nových rakiet v Európe.
Vlani v októbri však Stoltenberg pred novinármi v bruselskej centrále NATO zdôraznil, že neočakáva hromadenie jadrových zbraní v Európe kvôli americko-ruskému sporu o INF. "Nepredpokladám, že spojenci budú v Európe nasadzovať viac jadrových zbraní v reakcii na nové ruské rakety," uviedol Stoltenberg 24. októbra.
Šéf Aliancie na druhej strane upozornil, že je dôležité, aby aj naďalej pokračovali rokovania v rámci Rady NATO-Rusko, ako aj vzájomný dialóg týkajúci sa armádnych záležitostí. Pripomenul, že "Rusko je našim susedom" a že aj keď sa nepodarí vylepšiť súčasné zložité vzťahy s Moskvou, treba nájsť spôsob, ako zvládnuť náročné vzťahy, ktoré sa prejavujú v podobe zvýšenej vojenskej prítomnosti na hraniciach, častejších vojenských cvičení a rastúceho tlaku, čo vytvára priestor pre nedorozumenia a nehody.
Zdieľať tento článok