Rok 2018 končí o pár dní. Z pohľadu Slovenska to bol turbulentný rok, ktorý zmenil jeho politickú mapu a aj citlivosť slovenskej verejnosti. Zároveň to bol rok kedy ste ohlásili svoj úmysel kandidovať v prezidentských voľbách. Ako hodnotíte rok 2018 a ktoré udalosti boli podľa vás tie najdôležitejšie?
Za najväčšiu slabinu slovenskej spoločnosti, dlhodobo, považujem mediálnu oblasť. Z pohľadu Slovákov bol aj rok 2018 ukážkovým príkladom toho, ako sa darí väčšine médií, ktoré píšu a vysielajú po slovensky, ale nie sú slovenské, balamutiť, ovplyvňovať najmä mladých ľudí a systematicky podkopávať slovenskú štátnosť. Najmä mediálne hyeny z prostredia denníkov SME a Denníka N odvádzajú svoju prácu k veľkej spokojnosti ich mecenášov. V roku 2018 pokračoval mediálny útok, najmä zo strany spomínaných médií, na slobodu slova. Pod pláštikom boja proti údajnému extrémizmu, ruskej propagande a hoaxom pokračovali v ťažení proti občanom, aktivistom a politikom, ktorí sa neboja verejne prezentovať svoje názory. Každý názor a aktivita, ktoré nezapadajú do ich hodnotového sveta, ktorého cieľom je likvidácia národných štátov a vytvorenie jednej globálnej multi-kulti spoločnosti duchom uniformovaných ľudí, okamžite nálepkujú slovami, ako fašistický, extrémistický a podobne. Cieľom je v spoločnosti vyvolávať strach a beznádej.
Demokracia na Slovensku nie je vážne ohrozená, pretože už niekoľko rokov žijeme v mediálnej diktatúre, ktorá sa snaží navodiť dojem demokracie a slobody, ale v skutočnosti prebieha neustály mediálny lynč tých, ktorí sa opovážia zdvihnúť hlavu a nahlas povedať, čo si myslia. A spoločnosť, v ktorej sa jej občania boja verejne prezentovať svoje názory, aby neprišli o prácu alebo nemali problémy v škole, je odsúdená na spoločnosť otrokov a ľudí bez chrbtovej kosti. Preto aj naďalej, budem veľmi jasne, presne a so vztýčenou hlavou, spolu s mojimi kolegami v občianskom združení Slovenské Hnutie Obrody a tiež s našimi aktivistami po celom Slovensku, formulovať a prezentovať naše názory na historické udalosti, osobnosti, súčasnosť, ale aj budúcnosť našej vlasti a sveta. Bez ohľadu na to, že sa budú režimisti a ich mediálni sluhovia jedovať a označovať nás hanlivými prívlastkami. Človek má právo pochybovať o všetkom, aj o historických udalostiach, pretože iba na základe zdravého pochybovania si môže vytvoriť svoj vlastný názor.
Práca väčšiny médií hlavného prúdu na Slovensku nás neustále utvrdzuje v tom, čo hovoríme, priamo, jasne a nebojácne, už dlhšiu dobu. V mediálnej oblasti musí prísť k rozsiahlej optimalizácii. Aj práca novinára musí mať a budeme mať svoje hranice a mantinely. Novinár, nie je a nebude zákonom chránený druh, ale za svoje činy, skutky a klamstvá sa musí a aj bude zodpovedať tak, ako všetci občania nášho štátu. Aktivity, ktorých cieľom je podkopávať slobodu slova a myslenia a taktiež aktivity, ktorých cieľom je podkopávať a znevažovať slovenskú štátnosť nebudeme tolerovať.
Prezident Andrej Kiska v prezidentských voľbách už nekandiduje. V čom budete iný a ako hodnotíte jeho prezidentské obdobie?
Andrej Kiska je jedno obrovské nešťastie pre našu vlasť. Ak by bola Slovenská republika vnútorne hrdý a právny štát, tento človek by už dávno sedel v Leopoldove alebo Ilave. Namiesto toho sa prechádza po Prezidentskom paláci, naďalej robí hanbu Slovákom a počas návštev v priestoroch Prezidentského paláca víta kozy a iné živočíchy. Veľmi, veľmi si prajem, aby sa väčšina Slovákov nenechala opäť obalamutiť sladkými rečičkami o slušnosti a údajnej morálke a v nadchádzajúci prezidentských voľbách nehlasovala napríklad za Mistríka alebo Čaputovú, pretože hodnotovo je Mistrík Kiskov klon a Čaputová je Kiska v sukni.
Andrej Kiska je sluha a lokaj neslovenských záujmov na území Slovenskej republiky. Po dlhých rokoch, keď bol Prezidentský palác v rukách neslovenských elementov, je potrebné zabezpečiť to, aby bolo sídlo prezidenta nášho štátu opäť v rukách slovenských vlastencov. Slovensko potrebuje viac Slovenska, naša vlasť potrebuje slovenskú cestu. A tú ponúkam svojím pozitívnym životným príbehom Slovákom. Silu, hrdosť a odhodlanie. Musíme našej ľuďom vrátiť nádej a obnoviť vieru vo vlastné sily a schopnosti. Budúcnosť nášho národa a štátu sa neukrýva v „nezištnej pomoci“, ktorá prichádza z vonku. Ale ukrýva sa v ume, pracovitosti a oddanosti našich ľudí, ktorí budú vytvárať hodnoty tu doma a nebudú nútení sťahovať sa za prácou a živobytím do zahraničia.
Každý kandidát má určité hodnoty a vlastnú misiu ktorú chce v rámci kampane ponúknuť občanom. Čo vystihuje hodnotovo a programovo práve vašu kandidatúru a misiu na prezidenta Slovenskej republiky?
Verím vo vnútornú silu nášho národa. Prežili sme vyše tisíc rokov bez slovenskej štátnosti, a nielen, že sme prežili, ale aj napriek protivenstvám osudu sme sa dokázali vyformovať v moderný národ, ktorý dnes má svoj štát. O čom to svedčí, ak nie o obdivuhodnej vnútornej sily Slovákov? A nech si neslovenské elementy hovoria čo chcú, nech nás ponižujú a vysmievajú sa slovenskému národu, súhlasím so slovami pápeža Jána Pavla II.: „Slovensko má veľkú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami, kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií.“
Nebojte sa, Slováci. V ústavných funkciách potrebujeme vlastencov, ľudí, ktorí svojím životným príbehom dokazujú oddanosť našim ľuďom a slovenským záujmom. Ľudí, ktorí pomáhajú druhým, ľudí, ktorí pracujú pre Slovenskú republiku a politiku chápu ako službu národu. Už vyše 15 rokov sa aktívne venujem občianskym aktivitám v Slovenskom Hnutí Obrody, je to úspešný príbeh rôznych aktivít a projektov, cez sociálnu prácu, pomoc ľuďom v núdzi, ekologické aktivity, rôzne kultúrne a spoločenské podujatia, ktoré normálnym, zodpovedným spôsobom upevňujú vlastenectvo a ochraňujú slovenskú štátnosť. A ak sa ma dnes pýtate, aký by som bol prezident, tak vám hrdo odpovedám. Budem taký istý Róbert Švec v Prezidentskom paláci, ako Róbert Švec občiansky aktivita. Priamy, vecný, nebojácny pre ktorého bude navždy Slovensko na prvom mieste. Som telom a aj dušou oddaný Slovákom a našej otčine a tak to aj zostane.
V roku 2018 sme boli svedkami, keď súčasný prezident vytvoril precedens v uplatňovaní kompetencií daných mu Ústavou SR. Najmä v prípade zostavovania a menovania Pellegriniho vlády. No pravdou je, že postavenie prezidenta sa posilnilo už skôr pri kríze Radičovej vlády, kedy sa kvôli tomu menila ústava. Myslíte si, že ústavne postavenie prezidenta je dostačujúce? Ako budete využívať svoje kompetencie na ovplyvňovanie politického diania na Slovensku?
So záujmom sledujem diskusie o tom, že by sa mali posilniť kompetencie prezidenta nášho štátu. Celá táto diskusia sa však uberá jedným smerom, vytvoriť zo Slovenska politického mačkopsa. Niečo medzi parlamentnou a prezidentskou formou vlády. Predtým, ako začneme viesť debatu o posilnení alebo oslabení právomocí prezidenta, mali by sme si najprv vyjasniť to, či chceme, aby náš štát mal parlamentnú alebo prezidentskú formu vlády a až potom sa môžeme rozprávať o tom, či posilníme kompetencie hlavy nášho štátu. Dokonca jeden z kandidátov na prezidenta SR navrhuje prijať novú ústavu, v ktorej by boli kompetencie prezidenta posilnené. Ak chceme ponechať Slovensko ako parlamentnú demokraciu, tak potom sa nestotožňujem s víziou novej ústavy s posilneným postavením prezidenta. Ale ak sa začneme rozprávať o tom, aby malo Slovensko prezidentskú formu vlády, potom bude mať diskusia o rozšírení právomocí prezidenta zmysel.
Naša súčasná ústava, ktorá bola prijatá poslancami slovenského parlamentu 1. septembra 1992, spĺňa všetky nároky na kvalitný základný zákon štátu, čo konštatovali neraz aj medzinárodné kapacity z oblasti práva. Dnes nepotrebujeme novú ústavu, potrebujeme politikov - vlastencov, ktorí ju budú dodržiavať a konať podľa nej.