Bratislava 30. decembra (TASR) – Na Nový rok 1969 začal platiť Ústavný zákon o československej federácii, ktorým v rámci spoločného československého štátu vznikla Slovenská socialistická republika (SSR). Jej vznik presne o polnoci ohlásil na balkóne Bratislavského hradu Ondrej Klokoč, vtedajší predseda Slovenskej národnej rady (SNR).

Vzniku SSR predchádzali v roku 1968 udalosti súvisiace s obrodným procesom Pražskej jari. Už 14. a 15. marca sa SNR na svojej 16. plenárnej schôdzi vyslovila za federatívne usporiadanie Československa. Poslanci zároveň odvolali dovtedajšieho predsedu SNR Milana Chudíka a na jeho miesto zvolili Ondreja Klokoča.

Federatívne usporiadanie sa objavilo aj v programe československej vlády, ktorý predniesol 24. apríla jej nový predseda Oldřich Černík. Návrh ústavného zákona o federalizácii mal byť pripravený do 20. júna 1968, aby bol schválený a vyhlásený do 50. výročia vzniku Československa, teda do 28. októbra 1968.

Federatívne usporiadanie štátu bolo tiež témou zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (KSČ), ktoré prebiehalo od 29. mája do 1. júna. Komunisti chceli tejto otázke venovať mimoriadny zjazd.
Predsedom komisie, ktorá mala riešiť ekonomické otázky, sa stal reformný ekonóm Ota Šik. Návrh zásad federatívneho usporiadania schválila vláda 15. augusta 1968.

Už o niekoľko dní, 21. augusta 1968, však územie Československa obsadili sovietske vojská a ďalšie spojenecké armády, čo ukončilo prebiehajúci obrodný proces. Sovietski predstavitelia okrem iného vyslovili výhrady aj k federálnemu usporiadaniu Československej socialistickej republiky, prípravy na tento krok však pokračovali ďalej.

Návrh ústavného zákona prerokovala československá vláda 1. októbra. Národné zhromaždenie – vtedajší československý parlament – prijalo 27. októbra 1968 Ústavný zákon o československej federácii (143/1968 Zb.). Pripravoval sa jeho slávnostný podpis na Bratislavskom hrade.

Zrekonštruované priestory hradu sprístupnili verejnosti 28. októbra 1968, pri príležitosti 50. výročia vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Na ďalší deň, 29. októbra, prišli do Bratislavy najvyšší predstavitelia na čele s prezidentom Ludvíkom Svobodom a s prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom. V uliciach ich vítali davy občanov, ktorí prišli pozdraviť predstaviteľov Pražskej jari, dokonca ich autá obsypali kvetmi.

Vo večerných hodinách sa najvyšší predstavitelia štátu stretli s tisíckami občanov pred budovou Slovenského národného divadla, kde sa konalo predstavenie opery Krútňava od Eugena Suchoňa. Samotný slávnostný podpis ústavného zákona bol na programe 30. októbra 1968.

Zákon začal platiť 1. januára 1969. Československá socialistická republika sa stala federatívnym štátom dvoch rovnoprávnych národov: Čechov a Slovákov. Tvorili ju dve suverénne republiky – Česká socialistická republika (ČSR) a Slovenská socialistická republika (SSR). Každá z nich mala svoj zákonodarný orgán - národnú radu - a svoju vládu.

Orgánmi federácie boli federálna vláda, Federálne zhromaždenie, prezident a Ústavný súd. Federálne zhromaždenie ČSSR pozostávalo zo Snemovne ľudu, ktorá mala 200 poslancov volených z celého územia federácie a Snemovne národov, v ktorej zastupovalo ČSR 75 poslancov, rovnaký počet bol aj zo Slovenska.
Na druhý deň 2. januára 1969 predsedníctvo SNR vymenovalo prvú vládu SSR na čele so Štefanom Sádovským.