Ak nemám byť srdcom občanov našej krajiny, nechcem byť ani ich hlavou štátu, tvrdí Juraj Zábojník
29 | 12 | 2018 I Peter Králik, šéfredaktor
Rok 2018 končí o pár dní. Z pohľadu Slovenska to bol turbulentný rok, ktorý zmenil jeho politickú mapu a aj citlivosť slovenskej verejnosti. Zároveň to bol rok kedy ste ohlásili svoj úmysel kandidovať v prezidentských voľbách. Ako hodnotíte rok 2018 a ktoré udalosti boli podľa vás tie najdôležitejšie?
Hodnotím ho ako jeden z najzložitejších rokov, pretože priniesol mnoho otázok, na ktoré neprišli jasné odpovede a za to príde mnohým politikom účet. Hovorím to na základe poznania aktuálneho stavu v spoločnosti, pretože som prešiel celé Slovensko a rozprával som sa s takmer 18 tisíc občanmi mnohokrát 14 hodín denne. Vypočul som si ťažké životné osudy a prijal som megadávky negatívnej energie, čo len umocnilo moje rozhodnutie, že som sa rozhodol správne, keď som ohlásil 19. februára ako jeden z prvých svoju kandidatúru na funkciu prezidenta SR. Rok 2018 bol pre občanov našej krajiny veľmi nepríjemný už len v tom, že priniesol strach. Často mi položili mnohí otázku, že ak si niekto dovolí zavraždiť novinára s jeho snúbenicou, akú hodnotu má v našej krajine život bežného občana. Táto téma rezonuje stále a negatívne Slovensko poznačila, pretože hovorili o nás média po celom svete. Pod drobnou optikou verejnosti bola vláda SR, jej predstavitelia a taktiež orgány činné v trestnom konaní. Ľudia čakali, či nedotknuteľní zostanú nedotknuteľnými, či je vôbec ešte možné dúfať, že existuje v našom štáte spravodlivosť, alebo si už niektorí podnikatelia robia s politikmi čo chcú. To že niektorí sedia vo väzbe a polícia začala konať je určitou infúziou pre spoločnosť a občania to privítali. No očakávajú oveľa viac, pretože kotol doslova vrel. Považujem všetky udalosti za najdôležitejšie, ktoré sa týkajú rozkrádania aktív našich občanov. Čo sa týka zahraničnej politiky, asi najviac rezonovali nejasné postoje politikov ku Globálnemu paktu o migrácií a občanov to znepokojovalo. Naši občania živoria s mizernými penziami, nemajú na lieky, nie to ešte na obyčajné vitamíny a pritom celý život dreli a budovali náš štát. Nie že nemôžeme, my si nesmieme dovoliť na úkor našich občanov generovať náklady tam, kde je to v rozpore s našou národnou legislatívou. Ďalšou témou bol Istanbulský dohovor. Sme kresťanský národ a to kto nebude akceptovať, myslím že nemá dlhú životnosť na politickej scéne. Záver roka bol turbulentný ešte v tom, že došlo ku konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom a toto považujem za veľmi nebezpečné pre naše obyvateľstvo a ich bezpečnosť. Viem o čom hovorím, zatiaľ čo mnohí hovoria len to, čo vedia.
Prezident Andrej Kiska v prezidentských voľbách už nekandiduje. V čom budete iný a ako hodnotíte jeho prezidentské obdobie?
Myslím si, že každý kto sa rozhodne kandidovať musí vychádzať z reality, či má čistý kredit, či nie je spájaný s kauzami a či má vôbec ešte nejaké šance uspieť. Mňa osobne rozhodnutie pána prezidenta Kisku neprekvapilo. Skôr by ma prekvapilo, keby sa rozhodol opäť kandidovať. Do médií som v rozhodnutí vyhlásil, že nebudem útočiť v mojej kampani na politikov našej krajiny a nebudem konfrontačný. V tomto si myslím, že sa od mnohých odlišujem. Som za 20 rokov mojej spolupráce s novinármi mediálne známy a každý kto chce pozná moje názory a stanoviská k tým najdôležitejším otázkam, ktorým sa média venovali a informovali občanov. Ja som vnútorne silný človek, s dokonalou odbornou prípravou vo vyspelých krajinách sveta. Práve preto, že som riadil špeciálny úrad so stovkami ľudí, ktorý zodpovedal za ochranu najvyšších predstaviteľov tohto sveta a nášho prezidenta a veľmi dobre poznám toto prostredie, som presvedčený o tom, že prezident našej krajiny by mal zanechať po sebe nejakú stopu a mal by byť pozitívne vnímaný hlavne doma našimi občanmi a až potom v zahraničí. Naši občania sú veľmi pracovití a preto si zaslúžia prezidenta, ktorý bude stáť pri nich a ich bezpečnosť bude jeho prioritou. Musia mu veriť. Počas mojich výjazdov po Slovensku som si vypočul mnoho otázok a prirovnaní, aký by som nemal byť a to je moja odpoveď na Vašu druhú časť otázky.
Každý kandidát má určité hodnoty a vlastnú misiu ktorú chce v rámci kampane ponúknuť občanom. Čo vystihuje hodnotovo a programovo práve vašu kandidatúru a misiu na prezidenta Slovenskej republiky?
Predsavzatie byť dobrým prezidentom. Robím všetko preto, aby som mohol dostať príležitosť dokázať všetkým, že to čo verejne hovorím je aj pravda. Mojimi prioritami sú bezpečnosť občanov, rodiny, ako aj každého jednotlivca. Je veľmi dôležité mať charakter a zmysel pre spravodlivosť a to sú moje silné stránky. Mám skutočný záujem pomáhať občanom našej krajiny, pretože mám k nim úctu a to sú taktiež veľmi dôležité skutočnosti, ktoré sú podpornými nástrojmi pri tom, aby som pohol Slovenskom a aby ľudia pocítili pozitívne zmeny. Potom čo som za 11 mesiacov mojich rozhovorov s občanmi tvárou v tvár zažil, verím tomu, že ľudia uveria svojej intuícii a nie plateným prieskumom a sľubom politických nominantov. Pri mojich stretnutiach s občanmi išlo o srdečnosť, úprimnosť a dobrotu, ktorá z nás vzájomne vyžarovala a to ma neskutočne nabíjalo a dodávalo mi silnú energiu. Preto som aj toľko stoviek hodín vydržal, oslovil som ich a som presvedčený, že i motivoval. Nechcem byť prezidentom, ktorý občanov nedokáže ochrániť. Nechcem byť prezidentom, ktorý bude mať len plne ústa múdrych znejúcich fráz bez vedomia, že ich dokáže premeniť na skutky. Nechcem prijímať a nedávať. Netúžim po prestíži najvyššieho predstaviteľa Slovenskej republiky len preto, aby som sa zviditeľnil doma alebo v zahraničí. K mojej kandidatúre ma nemotivovala ani túžba po moci, ani otázka zvýšenia svojho spoločenského či politického postavenia. To je to posledné, na čo by som myslel. Chcem pomôcť našej krajine, našim ľuďom, ktorí sú už unavení a doslova znechutení z prázdnych sľubov. Realita je bohužiaľ na Slovensku taká, že ľudia už neveria ničomu. Nemajú chuť ani vôľu zúčastňovať sa akýchkoľvek volieb. Stratili vieru v dobro, čestnosť a spravodlivosť. V politikoch vidia len tých, ktorí sľubujú a nekonajú v prospech ľudí, ale vo svoj prospech. A to je to najhoršie, čo mohlo našu krajinu stretnúť. Preto som pripravený byť silným mediátorom medzi koalíciou a opozíciou a subjekty spájať, nie rozdeľovať. A čo považujem za veľmi dôležité, byť na svoju vlasť hrdý a to nielen doma, ale predovšetkým pri vycestovaní do zahraničia a neustále zdôrazňovať silné pozitíva našej krásnej krajiny a nie sťažovať sa a rozprávať o vlastnej krajine v tom najhoršom. Animozitu a konfrontácie musí jeden prezident dokázať v sebe udržať a vedieť, kedy si to môže dovoliť a kedy nie. To robí prezidenta prezidentom a taktiež krajinu krajinou. Rešpekt musí byť prirodzene daný, musí byť vrodený a nie hraný. Potom takáto osoba vo funkcii hlavy štátu pôsobí ako vyrobený a naprogramovaný robot v niektorej veľmoci sveta. Až je to doslova smiešne.
V roku 2018 sme boli svedkami, keď súčasný prezident vytvoril precedens v uplatňovaní kompetencií daných mu Ústavou SR. Najmä v prípade zostavovania a menovania Pellegriniho vlády. No pravdou je, že postavenie prezidenta sa posilnilo už skôr pri kríze Radičovej vlády, kedy sa kvôli tomu menila ústava. Myslíte si, že ústavne postavenie prezidenta je dostačujúce? Ako budete využívať svoje kompetencie na ovplyvňovanie politického diania na Slovensku?
Právomoci prezidenta v našej krajine sú štandardné a nie sú o nič chudobnejšie na možnosť uplatňovania politiky hlavy štátu pomocou tých nástrojov, ktoré má v zmysle 19 písmen abecedy k dispozícii. Svoje kompetencie na ovplyvňovanie politického diania by som v prípade zvolenia využíval tak, že by som bol predovšetkým prezidentom všetkých občanov našej krajiny. Ak si raz 200 tisíc občanov v tomto štáte zvolí svojich zástupcov do parlamentu, tak to musím rešpektovať a nemôže sa stať, aby som neprijal predstaviteľov parlamentnej strany. Ako môžem potom politické subjekty spájať, keď ich hneď v samom začiatku rozdeľujem? To je jedna vec a považujem ju za veľmi podstatnú. Druhá vec o nič menej dôležitá je tá, že ako prezident musím rešpektovať výsledky volieb a hlavne u tých politických subjektov, ktorým dali občania v slobodných voľbách dôveru a ktoré nominovali svojich predstaviteľov do exekutívy. Funkčná výkonná moc je pre štát prioritná. Žiadny podnikateľský subjekt na trhu neprežije, ak má zlý manažment. Všetko je to otázka diskusie, kompromisov a rešpektovania aj druhej strany. Prezident nie je kráľ, ale je zase na druhej strane advokátom občanov a pokiaľ mu občania veria, je veľmi silným prezidentom. S občanmi môže veľmi veľa zmeniť a vtedy je silný nielen on, ale je silný aj štát. V prípade môjho zvolenia, všetko to čo som si za takmer jeden rok po Slovensku od občanov vypočul a čo bolo podkladom pre môj program a moju víziu, ktorá je na mojej webovej stránke www.jurajzabojnik.sk a podotýkam, že skutočne obsah vychádza z podnetov občanov a netvorili ju žiadne agentúry ako u nás býva zvykom, pevne verím, že dokážem mnoho z týchto bodov uplatniť aj v praxi a pomôcť občanom. Ak nemám byť srdcom občanov našej krajiny, nechcem byť ani ich hlavou štátu...
Hodnotím ho ako jeden z najzložitejších rokov, pretože priniesol mnoho otázok, na ktoré neprišli jasné odpovede a za to príde mnohým politikom účet. Hovorím to na základe poznania aktuálneho stavu v spoločnosti, pretože som prešiel celé Slovensko a rozprával som sa s takmer 18 tisíc občanmi mnohokrát 14 hodín denne. Vypočul som si ťažké životné osudy a prijal som megadávky negatívnej energie, čo len umocnilo moje rozhodnutie, že som sa rozhodol správne, keď som ohlásil 19. februára ako jeden z prvých svoju kandidatúru na funkciu prezidenta SR. Rok 2018 bol pre občanov našej krajiny veľmi nepríjemný už len v tom, že priniesol strach. Často mi položili mnohí otázku, že ak si niekto dovolí zavraždiť novinára s jeho snúbenicou, akú hodnotu má v našej krajine život bežného občana. Táto téma rezonuje stále a negatívne Slovensko poznačila, pretože hovorili o nás média po celom svete. Pod drobnou optikou verejnosti bola vláda SR, jej predstavitelia a taktiež orgány činné v trestnom konaní. Ľudia čakali, či nedotknuteľní zostanú nedotknuteľnými, či je vôbec ešte možné dúfať, že existuje v našom štáte spravodlivosť, alebo si už niektorí podnikatelia robia s politikmi čo chcú. To že niektorí sedia vo väzbe a polícia začala konať je určitou infúziou pre spoločnosť a občania to privítali. No očakávajú oveľa viac, pretože kotol doslova vrel. Považujem všetky udalosti za najdôležitejšie, ktoré sa týkajú rozkrádania aktív našich občanov. Čo sa týka zahraničnej politiky, asi najviac rezonovali nejasné postoje politikov ku Globálnemu paktu o migrácií a občanov to znepokojovalo. Naši občania živoria s mizernými penziami, nemajú na lieky, nie to ešte na obyčajné vitamíny a pritom celý život dreli a budovali náš štát. Nie že nemôžeme, my si nesmieme dovoliť na úkor našich občanov generovať náklady tam, kde je to v rozpore s našou národnou legislatívou. Ďalšou témou bol Istanbulský dohovor. Sme kresťanský národ a to kto nebude akceptovať, myslím že nemá dlhú životnosť na politickej scéne. Záver roka bol turbulentný ešte v tom, že došlo ku konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom a toto považujem za veľmi nebezpečné pre naše obyvateľstvo a ich bezpečnosť. Viem o čom hovorím, zatiaľ čo mnohí hovoria len to, čo vedia.
Prezident Andrej Kiska v prezidentských voľbách už nekandiduje. V čom budete iný a ako hodnotíte jeho prezidentské obdobie?
Myslím si, že každý kto sa rozhodne kandidovať musí vychádzať z reality, či má čistý kredit, či nie je spájaný s kauzami a či má vôbec ešte nejaké šance uspieť. Mňa osobne rozhodnutie pána prezidenta Kisku neprekvapilo. Skôr by ma prekvapilo, keby sa rozhodol opäť kandidovať. Do médií som v rozhodnutí vyhlásil, že nebudem útočiť v mojej kampani na politikov našej krajiny a nebudem konfrontačný. V tomto si myslím, že sa od mnohých odlišujem. Som za 20 rokov mojej spolupráce s novinármi mediálne známy a každý kto chce pozná moje názory a stanoviská k tým najdôležitejším otázkam, ktorým sa média venovali a informovali občanov. Ja som vnútorne silný človek, s dokonalou odbornou prípravou vo vyspelých krajinách sveta. Práve preto, že som riadil špeciálny úrad so stovkami ľudí, ktorý zodpovedal za ochranu najvyšších predstaviteľov tohto sveta a nášho prezidenta a veľmi dobre poznám toto prostredie, som presvedčený o tom, že prezident našej krajiny by mal zanechať po sebe nejakú stopu a mal by byť pozitívne vnímaný hlavne doma našimi občanmi a až potom v zahraničí. Naši občania sú veľmi pracovití a preto si zaslúžia prezidenta, ktorý bude stáť pri nich a ich bezpečnosť bude jeho prioritou. Musia mu veriť. Počas mojich výjazdov po Slovensku som si vypočul mnoho otázok a prirovnaní, aký by som nemal byť a to je moja odpoveď na Vašu druhú časť otázky.
Každý kandidát má určité hodnoty a vlastnú misiu ktorú chce v rámci kampane ponúknuť občanom. Čo vystihuje hodnotovo a programovo práve vašu kandidatúru a misiu na prezidenta Slovenskej republiky?
Predsavzatie byť dobrým prezidentom. Robím všetko preto, aby som mohol dostať príležitosť dokázať všetkým, že to čo verejne hovorím je aj pravda. Mojimi prioritami sú bezpečnosť občanov, rodiny, ako aj každého jednotlivca. Je veľmi dôležité mať charakter a zmysel pre spravodlivosť a to sú moje silné stránky. Mám skutočný záujem pomáhať občanom našej krajiny, pretože mám k nim úctu a to sú taktiež veľmi dôležité skutočnosti, ktoré sú podpornými nástrojmi pri tom, aby som pohol Slovenskom a aby ľudia pocítili pozitívne zmeny. Potom čo som za 11 mesiacov mojich rozhovorov s občanmi tvárou v tvár zažil, verím tomu, že ľudia uveria svojej intuícii a nie plateným prieskumom a sľubom politických nominantov. Pri mojich stretnutiach s občanmi išlo o srdečnosť, úprimnosť a dobrotu, ktorá z nás vzájomne vyžarovala a to ma neskutočne nabíjalo a dodávalo mi silnú energiu. Preto som aj toľko stoviek hodín vydržal, oslovil som ich a som presvedčený, že i motivoval. Nechcem byť prezidentom, ktorý občanov nedokáže ochrániť. Nechcem byť prezidentom, ktorý bude mať len plne ústa múdrych znejúcich fráz bez vedomia, že ich dokáže premeniť na skutky. Nechcem prijímať a nedávať. Netúžim po prestíži najvyššieho predstaviteľa Slovenskej republiky len preto, aby som sa zviditeľnil doma alebo v zahraničí. K mojej kandidatúre ma nemotivovala ani túžba po moci, ani otázka zvýšenia svojho spoločenského či politického postavenia. To je to posledné, na čo by som myslel. Chcem pomôcť našej krajine, našim ľuďom, ktorí sú už unavení a doslova znechutení z prázdnych sľubov. Realita je bohužiaľ na Slovensku taká, že ľudia už neveria ničomu. Nemajú chuť ani vôľu zúčastňovať sa akýchkoľvek volieb. Stratili vieru v dobro, čestnosť a spravodlivosť. V politikoch vidia len tých, ktorí sľubujú a nekonajú v prospech ľudí, ale vo svoj prospech. A to je to najhoršie, čo mohlo našu krajinu stretnúť. Preto som pripravený byť silným mediátorom medzi koalíciou a opozíciou a subjekty spájať, nie rozdeľovať. A čo považujem za veľmi dôležité, byť na svoju vlasť hrdý a to nielen doma, ale predovšetkým pri vycestovaní do zahraničia a neustále zdôrazňovať silné pozitíva našej krásnej krajiny a nie sťažovať sa a rozprávať o vlastnej krajine v tom najhoršom. Animozitu a konfrontácie musí jeden prezident dokázať v sebe udržať a vedieť, kedy si to môže dovoliť a kedy nie. To robí prezidenta prezidentom a taktiež krajinu krajinou. Rešpekt musí byť prirodzene daný, musí byť vrodený a nie hraný. Potom takáto osoba vo funkcii hlavy štátu pôsobí ako vyrobený a naprogramovaný robot v niektorej veľmoci sveta. Až je to doslova smiešne.
V roku 2018 sme boli svedkami, keď súčasný prezident vytvoril precedens v uplatňovaní kompetencií daných mu Ústavou SR. Najmä v prípade zostavovania a menovania Pellegriniho vlády. No pravdou je, že postavenie prezidenta sa posilnilo už skôr pri kríze Radičovej vlády, kedy sa kvôli tomu menila ústava. Myslíte si, že ústavne postavenie prezidenta je dostačujúce? Ako budete využívať svoje kompetencie na ovplyvňovanie politického diania na Slovensku?
Právomoci prezidenta v našej krajine sú štandardné a nie sú o nič chudobnejšie na možnosť uplatňovania politiky hlavy štátu pomocou tých nástrojov, ktoré má v zmysle 19 písmen abecedy k dispozícii. Svoje kompetencie na ovplyvňovanie politického diania by som v prípade zvolenia využíval tak, že by som bol predovšetkým prezidentom všetkých občanov našej krajiny. Ak si raz 200 tisíc občanov v tomto štáte zvolí svojich zástupcov do parlamentu, tak to musím rešpektovať a nemôže sa stať, aby som neprijal predstaviteľov parlamentnej strany. Ako môžem potom politické subjekty spájať, keď ich hneď v samom začiatku rozdeľujem? To je jedna vec a považujem ju za veľmi podstatnú. Druhá vec o nič menej dôležitá je tá, že ako prezident musím rešpektovať výsledky volieb a hlavne u tých politických subjektov, ktorým dali občania v slobodných voľbách dôveru a ktoré nominovali svojich predstaviteľov do exekutívy. Funkčná výkonná moc je pre štát prioritná. Žiadny podnikateľský subjekt na trhu neprežije, ak má zlý manažment. Všetko je to otázka diskusie, kompromisov a rešpektovania aj druhej strany. Prezident nie je kráľ, ale je zase na druhej strane advokátom občanov a pokiaľ mu občania veria, je veľmi silným prezidentom. S občanmi môže veľmi veľa zmeniť a vtedy je silný nielen on, ale je silný aj štát. V prípade môjho zvolenia, všetko to čo som si za takmer jeden rok po Slovensku od občanov vypočul a čo bolo podkladom pre môj program a moju víziu, ktorá je na mojej webovej stránke www.jurajzabojnik.sk a podotýkam, že skutočne obsah vychádza z podnetov občanov a netvorili ju žiadne agentúry ako u nás býva zvykom, pevne verím, že dokážem mnoho z týchto bodov uplatniť aj v praxi a pomôcť občanom. Ak nemám byť srdcom občanov našej krajiny, nechcem byť ani ich hlavou štátu...
Zdieľať tento článok