Časť 2 – práca poslancov

Práca poslancov v náväznosti na mandát

Úvod

V príspevku sú použité state z Ústavy SR, čiastočne z terajšieho zákona o voľbách poslancov do NR SR č. 180/2014Z.z., iných dostupných dokumentov na webových stránkach a s časťou mojich predstáv. Je to vízia, ktorá by mohla byť jednou z alternatív k zmene volebného zákona.

Zmena by mala viesť k cieľu stabilizácii parlamentnej práce a hlavne prepojeniu poslanca s občanom vo volebnom obvode. Čo by zároveň znamenalo, že poslanec by musel pre svoju myšlienku hľadať v parlamente aj spojencov. Keď ich nájde a presvedčí ich, má šancu presadiť veci aj celospoločenského významu. Hľadanie spojencov by znamenalo naučiť sa hľadať na každý názor kompromis, tak aby z toho bol prospešný výsledok pre občanov celého štátu. Problém jedného volebného obvodu môže byť aj problémom v iných volebných obvodoch. A čo je chýba v terajšom parlamente, že nie je celoparlamentná pozitívna komunikácia medzi poslancami ( koalícia-opozícia, ľavica-pravica). Som presvedčený, že tu by nastála zmena k lepšiemu hlavne pri príjmani zákonov a noviel zákonov. Všetko dole uvedené by sa muselo právne upraviť a legalizovať do zákonnej podoby.

Pripusťme situáciu, že boli ukončené voľby poslancov do NR SR v zmysle novo upraveného zákona č. XXX/2019 Z.z. a to tak, že títo obdržali mandát za jednotlivé okresy (79) so súčtom 150. Je potrebné pripomenúť, že títo poslanci ( bez príslušnosti k politickým stranám) by boli zvolení občanmi podľa obvodov - okresných úradov.

Zákon by stanovil o.i., že:

a/ za poslanca do NR SR boli zvolení poslanci za okresný úrad a to podľa počtu obyvateľov daného okresu, teda podľa kľúča od 1 do 4. atď., smerné číslo by obdržali podľa počtu obyvateľov okresné úrady od kompetentného Štatistického úradu SR xy dní pred započatím volieb. Zároveň by Štatistický úrad dal smerné čísla písomne za všetky okresné úrady SR aj Ministerstvu vnútra SR,

b / vek od 21 rokov,

c /vzdelanie min. stredoškolské a vyššie,

d /bezúhonnosť,

e/ má trvalý pobyt na Slovensku,

f/ má volebné právo.

Voľby poslancov do NR SR

Ústava Slovenskej republiky v Piatej hlave – zákonodarná moc, čl.74 píše, že :

(1) Poslanci sú volení vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním.
(2) Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(3) Podrobnosti o voľbách poslancov ustanoví zákon. 

Kandidát za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec“) môže byť zvolený

občan Slovenskej republiky, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 21 rokov veku, má trvalý pobyt

na území príslušného okresného úradu Slovenskej republiky a nenastali uňho prekážky vo výkone práva voliť. Zmysle novo upraveného zákona č. XXX/2019 Z.z. a to tak, že tento obdrží mandát za volebný okresný úrad, v ktorom má trvalé bydlisko a splní všetky zákonom stanovené podmienky.

Kandidát za poslanca by musel splniť nasledovné podmienky ( podľa zákona ) :

1. musel by získať min. 3000 podpisov od občanov zo svojho volebného obvodu

2. zložil by volebnú kauciu 500€ ?

3. jeho vzdelanie by muselo byť min. stredoškolské s maturitou a vyššie

4. Vyplnil by kandidátnu listinu, ktorá by obsahovala:

• meno, priezvisko, akademický titul, dátum narodenia, zamestnanie, adresu trvalého pobytu kandidáta

• prehlásenie, že nekandiduje aj za iný volebný obvod s vlastnoručným podpisom

• prílohu tvorí potvrdenie o zaplatení volebnej kaucie

5. má pripravený volebný program, ktorý prezentuje pred občanmi volebného obvodu a v náväznosti na celoštátnu problematiku

Vyplnenú kandidátnu listinu s podpismi od občanov odovzdá kandidát na Okresnom úrade …........príslušného volebného obvodu, tento zhotoví sumár kandidátnych listín za celý okresný úrad a odošle tento Ústrednej volebnej komisii do termínu vopred určenom.

Predseda parlamentu, práca poslancov parlamentu

Charakter mandátu poslanca:

Poslanecký mandát vzniká na základe volieb, ide o postavenie osoby v parlamente a jeho činnosti v parlamente, slovné spojenie poslanecký mandát je chápaný, ako niečo, čo je udelené občanmi, je daný na ústavou určené obdobie bez možnosti ovplyvňovania poslanca občanmi, je počas tohto času nedotknuteľný, poslanec je zástupca občanov, nie iba tých ktorí ho volili, ale všetkých občanov obvodu, mandát vykonáva osobne, podľa svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.

- naša ústava vychádza z koncepcie voľného reprezentatívneho mandátu

- poslanec ani nesmie byť viazaný príkazmi

- ústava uplatňuje zákaz imperatívneho mandátu, ÚS rozhodol, že nie je možné dávať poslancom príkazy, reprezentatívny mandát ho chráni.......( Platí doposiaľ …...je chránený príkazmi od politických strán, avšak stranícka príslušnosť je veľmi významná, môže sa aktívne podieľať na rokovaniach, a tak sú kladené na poslanca určité požiadavky, politická strana môže poslanca vylúčiť z poslaneckého klubu, strany, výborov, ak je členom politickej strany má väčšiu šancu prejaviť svoje názory,)

- je tu otázka nakoľko majú poslanci dbať na inštrukcie politických strán, je tu možná sankcia pre „neposlušnosť“, mal by byť stotožnený so svojou stranou- politický vzťah)Toto súvetie by sa už nesmelo objaviť v novom zákone o voľbách do NR SR.

Práca poslancov v parlamente

Sľub poslanca

- po zvolení poslanec sa zúčastňuje na ustanovujúcej schôdzi parlamentu, kde skladá sľub, ktorý má konštitutívny charakter, odmietnutie sľubu alebo zloženie s výhradou má za následok stratu mandátu (v ústave čl.75)

- sľub sa verejne prečíta, každý poslanec povie sľubujem, podá ruku predsedovi, a podpíše sa,

- ak by sa poslanec nezúčastnil ustanovujúcej schôdze tak sľub zloží na ďalšej schôdzi.

Po zložení sľubu poslanca , je umiestnený do poslaneckých lavíc podľa abecedy priezviska poslanca.

Rozdelenie funkcii poslancov:

Predseda parlamentu:

Funkcia predsedu parlamentu by sa odvíjala od počtu hlasov získaných v parlamentných voľbách, teda najviac hlasov zo 150 poslancov, mohol by aj túto funkciu odmietnuť bez uvedenia dôvodu, potom by nasledoval ďalší poslanec s najvyšším počtom hlasov, ak by nastala situácia, že aj tento odmietne, tak sa prihlási ktorýkoľvek poslanec alebo viacerí a jeden z nich bude tajným hlasovaním poslancov zvolený za predsedu parlamentu s najväčším počtom hlasov od poslancov.

• 1. • právomoci navonok:

     • predseda NR zastupuje NR navonok (na zhromaždeniach, oslavách..)

     • podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony

     • vyhlasuje voľby (prezidentské, parlamentné, komunálne)

     • vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta

     • zabezpečuje úlohy spojené s vyhlasovaním zákonov

     • právomoci spojené s konaním pred Ústavným súdom

     • právomoci dovnútra (vo vzťahu k NR SR):

     • zvoláva, riadi, vedie a ukončuje schôdzu NR SR

     • prijíma sľuby poslancov

     • určuje poradie, v akom ho budú zastupovať podpredsedovia

     • podpisuje uznesenia NR SR

     • berie na vedomie vytvorenie poslaneckých diskusných klubov

     • zvoláva predsedov výborov

Podpredsedovia parlamentu:

Funkciu podpredsedu parlamentu by obsadili traja poslanci, ktorí dostali najviac hlasov vo voľbách do NR SR . V prípade, že by niektorý poslanec odmietol predmetnú funkciu, nastal by postup, ako u predsedu parlamentu.

Výbory NR SR :

sú to iniciatívne a kontrolné orgány NR zložené z poslancov (1 poslanec má byť členom aspoň 1 výboru, pričom môže byť aj vo viacerých výboroch) . Počet poslancov v jednotlivých výboroch sa pohybuje od 9 do 13.(alebo podľa dohody poslancov).

• 1. • obligatórne (v zmysle zákona sa musia zriadiť) – je ich 5:

1. mandátový a imunitný výbor – overuje platnosť voľby poslancov na ustanovujúcej schôdzi NR SR. Dáva súhlas/rozhoduje o vydaní poslanca na trestné stíhanie al. jeho vzatie do väzby (dáva návrh NR SR)

2. výbor pre nezlučiteľnosť funkcií – jeho úlohou je posudzovať, či niektorý z poslancov nevykonáva činnosť či povolanie, kt. je nezlučiteľné s poslaneckým mandátom (policajt nemôže byť členom parlamentu)

3. ústavno-právny výbor – prerokuje každý návrh zákona a posudzuje či je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a právom EÚ. Dáva podnety na zdokonalenie právneho poriadku SR.

4. Výbor pre kontrolu SIS

5.Výbor pre kontrolu vojenského spravodajstva

fakultatívne – ich počet nie je právne určený, je to vecou poslaneckých dohôd, sú to výbory, ktoré sledujú rozdelenie štátnej správy:

• 1. • 1. 1. 6. výbor pre poľnohospodárstvo a ochranu životného prostredia

          2. 7. výbor pre dopravu, priemysel a výstavbu

          3. 8. výbor zdravotníctva

          4. 9. výbor pre financie a rozpočet

          5. 10. výbor pre vzdelanie,vedu,mládež a šport

          6. 11. výbor pre zahraničné a európske záležitosti

          7. 12. výbor pre sociálne veci

          8. 13. výbor pre obranu a bezpečnosť

          9. 14. výbor pre kultúru a média

          10. 15. výbor pre verejný a regionálny rozvoj a cestovný ruch

          11. 16. výbor pre ľudské práva a menšiny

          12. 17. výbor pre kontrolu činnosti a preskúmavanie rozhodnutí NBÚ

Obsahom poslaneckého mandátu sú práva a povinnosti poslanca a sú zakotvené v Ústave SR alebo rokovacom poriadku NR SR,

• 1. • 1. 1. • • právo a povinnosť poslanca je zúčastňovať sa na práci NR SR a jej orgánov

               • je povinný chodiť na zasadnutia NR SR (ak nepríde, musí sa ospravedlniť predsedovi)

               • právo hlasovať

               • právo podávať návrhy, pripomienky počas rokovania NR SR a jej orgánov

               • právo zákonodarnej iniciatívy (môže podávať návrhy zákonov NR)

               • právo interpelácie subjektov určených Ústavou SR (vyzvať na odpoveď) a právo klásť otázky

               • právo vykonávať poslanecký prieskum

Obsah mandátu

Prvotné právo je rozhodovať a hlasovať v NR SR. Každý hlas poslanca má rovnakú váhu, poslanec rozhoduje a hlasuje osobne, zastúpenie nie je prípustné, súčasťou práva hlasovať je zdržať sa hlasovanie alebo nezúčastniť sa hlasovania.

Ďalším právom je voliť a byť volený do orgánov NR SR, napr. výbory, výber sa riadi sférami záujmov, vzdelaním.

Má právo zákonodarnej iniciatívy.

Právo na interpeláciu, je tu celý rad oprávnení a povinností, ktoré zabezpečujú riadny výkon jeho mandátu.

Postavenie poslanca a jeho kvalita uplatňovania sa v NRSR zvyšuje združovanie sa do poslaneckých diskusných klubov ( právnici, ekonómovia, poľnohospodári, strojári,zdravotníci,sociálne veci, atď.), nie sú však povinné.

Poslanecký klub je funkčná inštitúcia a má celý rad oprávnení a povinností, majú odporúčajúcu povahu, neberú sa však na ľahkú váhu, poslanci takéto odporúčania berú do úvahy,

POSLANECKÝ KLUB ZA poslancov pôsobiacich v jednom z 8 VÚC

Nezlučiteľnosť

• je tu nezlučiteľnosť, isté funkcie nemôže poslanec vykonávať, existujú vo všetkých demokratických krajinách, (v ústave v čl. 77)

Je potrebné diskutovať či zvolený poslanec do NR SR môže prejsť a vykonávať funkciu vo vláde alebo sa to bude riešiť tak, že funkcia vo vláde bude riešená výberovým konaním,

Systém, ktorý platí doposiaľ, že vláda je personálne realizovaná politickými stranami, z ktorých kandidáti sú vlastne volení občanmi - voličmi za poslancov do NR SR je už zastaralý a pre budúcnosť dynamiky rozvoja nášho štátu nevyhovujúci. Vláda odborníkov nezávislá od politických strán by sa realizovala len výberovým konaním ( viď časť 3 – Vláda SR – budúcnosť )

(Doteraz platí- mandát poslanca môže spočívať ak vykonáva svoju funkciu vo vláde, je to kĺzavý mandát

- podľa zákona o ochrane verejného záujmu, mandát spočíva aj ak je poslanec zvolený za predsedu aj iného ako ústredného orgánu alebo ak je vymenovaný za štátneho tajomníka niektorého ministra)

- poslanec má právo na plat, náhradu cestovných výdavkov,na poslaneckú kanceláriu, asistenta, zákonom stanovených výloh, atď ...

• ak je neospravedlnená absencia poslanec stráca polovicu príjmov v prípade 2 dní, ak 4 tak celý príjem.

Zánik mandátu

• uplynutie funkčného obdobia

• vzdanie sa

• odmietnutie sľubu alebo jeho zloženie s výhradou

• ak stratí voliteľnosť do NR SR (teoretický prípad)

• predčasným rozpustením NR SR

• vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 Ústavy

• uplynutie 30-dňovej lehoty od rozhodnutie orgánu o rozpore vo verejnom záujmu (?)

• dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku kde bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin

Na jeho miesto nasleduje ďalší poslanec, ktorý je najvyššie na kandidátnej listine, alebo kto získal najväčší počet preferenčných hlasov v príslušnom volebnom obvode ( okresného úradu)

Vzdanie sa poslanca je možné kedykoľvek, upravené od roku 1991 nanovo, upravený proces, je tu osobné vyhlásenie poslanca na schôdzi NR SR, tento spôsob je neodvolateľný. Ak tomu bránia nejaké okolnosti, vzdanie môže byť písomné. Je to jednostranný právny úkon poslanca, ktorý vyvoláva jasný následok. NR SR príma uznesenie o nastúpení náhradníka. Je to výlučné právo poslanca.

Poslanci majú v pôsobnosti v NR SR

- uznášať sa na ústave, ústavných zákonoch a ostatných zákonoch a kontrolovať ich plnenie
- voliť a odvolávať prezidenta SR
- rokovať o vyhlásení návrhu na vyhlásenie referenda
- zákonom zriaďovať ministerstvá a iné orgány št. správy
- rokovať o programovom vyhlásení vlády, kontrolovať jej činnosť, o dôvere vláde a jej členoch
- schvaľovať štátny rozpočet, kontrolovať jeho plnenie a schvaľovať št. záverečný účet
- rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej a hosp. politiky
- voliť sudcov, predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu.

1. • Kontrolná právomoc NR SR – uplatňuje právomoc voči  vláde – 3 formy kontroly:

1./ Otázky – inštitút otázok je upravený v rokovacom poriadku NR SR a je zaradený ako hodina otázok každý štvrtok, pokiaľ NR SR rokuje. Počas hodiny otázok odpovedajú predseda a členovia vlády, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu na otázky, ktoré im adresovali poslanci NR SR. Otázky sa dávajú predsedovi NR SR do 12. hodiny predchádzajúceho dňa a počas hodiny otázok sa odpovedá iba na tie otázky, ktoré boli vylosované. Na ďalšie otázky poskytnú zainteresované subjekty odpovede písomne do 30 dní. Počas hodiny otázok nemožno prijímať procedurálne návrhy ani iné konkrétne návrhy.

2./ Interpelácie – interpelácia je kvalifikovaná otázka, ktorú poslanci môžu dať predsedovi , členom vlády a vedúcim ústredným orgánom štátnej správy. Musí byť vždy písomná, odpoveď je písomná a interpelovaný subjekt ju doručí poslancovi, ktorý dal interpeláciu a predsedovi NR SR do 30 dní. Odpoveď na interpeláciu sa zaradí do programu najbližšej schôdze NR SR a môže o nej prebiehať diskusia a môže viesť k prijímaniu konkrétnych návrhov, ako aj k riešeniu procedurálnych otázok.

3./ Vyslovenie nedôvery vláde – návrh na vyslovenie nedôvery môže podať min. 1/5 poslancov NR SR (30 poslancov). Tento návrh sa doručí predsedovi NR SR , ktorý ho zaradí na najbližšiu Schôdzu NR SR alebo zvolá mimoriadnu schôdzu. Na tejto schôdzi vystúpi ako prvý navrhovateľ, následne vystúpi predseda vlády, resp. dotknutý minister.

Diskusia (rozprava) – trvá najdlhšie. Na záver je hlasovanie; nedôvera je vyslovená, ak sa za to vysloví nadpolovičná väčšina všetkých poslancov (76).

-  NR SR nepriamo kontroluje aj generálneho prokurátora, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorí každoročne podávajú správy o svojej činnosti, a táto ich môže odvolať (NKÚ) alebo iniciovať ich odvolanie (generálny prokurátor).

-  NR SR prerokováva aj správu verejného ochrancu práv (nezávislý orgán, nie je možné ho odvolať), avšak tohto z funkcie na základe tejto správy odvolať nemôže.

Práca poslancov mimo parlamentu

Poslanci svoju činnosť vyvíjajú aj v čase, keď parlament nezasadá. Pracujú vo svojom volebnom obvode, získavajú poznatky a informácie o problémoch občanov rad-radom tak, ako sa ony vynárajú vo verejnom a súkromnom živote občanov tieto pertraktujú do parlamentu na riešenie.

Takže je dôležité, aby poslanec NR SR bol informovaný o všeobecnom stave svojho volebného obvodu a o tomto stav vedel aj hovoriť v parlamente. Preto je potrebné :

• zriadiť si poslaneckú kanceláriu v mieste svojho volebného obvodu a asistenta,

• zúčastňovať sa zasadnutí mestských a obecných zastupiteľstiev v príslušnom volebnom obvode,

• prejednávať vecnú problematiku a poznatky s primátormi miest a starostami obcí príslušného volebného obvodu za účelom prejednávania v parlamente,

• dojednávať si pracovné stretnutia s mimovládnymi organizáciám, združeniami, podnikateľskými a živnostenskými kruhmi v príslušnom volebnom obvode za účelom získavania poznatkov,

• iniciovať stretnutia s predsedami príslušných VÚC,v ktorých má pôsobnosť jeho volebný obvod za účelom získavania informácii k prejednávaniu v parlamente. Predpokladom je, že aj predseda VÚC bude v záujme riešenia vecí raz za nejaký čas iniciovať spoločné stretnutie so všetkými poslancami z volebných obvodov (okresných úradov), patriacich do pôsobnosti VÚC.

Záver :

a / Kandidát na poslanca do NR SR by cestou volebnej kampane vo svojom volebnom obvode okresného úradu mal vyvinúť také úsilie, aby získal čo najväčší počet hlasov. Jeho vlastná prezentácia bude dobrý základ pre orientáciu občana či mu dá dôveru alebo nie vo voľbách. Náklady na volebnú kampaň sa takto obmedzia len na jeden volebný obvod (okresného úradu), čo bude z finančného pohľadu určite menej náročné, ako náklady na voľby v jednom volebnom obvode ( SR),

b / poslanci by mali byť volení v jednom zo 79-tich obvodoch - okresných úradov, budú poznať oveľa lepšie problematiku svojho obvodu, čo by malo viesť k pragmatickej rozprave v parlamente a z časového hľadiska by sa určite riešili problémy rýchlejšie aj v zákonnej podobe,

c / poslanci by nemohli byť volení za politické strany , ani s označením „nezávislý“, jednoducho „kandidát na poslanca do NRSR“, pričom kandidovať by mohol každý občan, ktorý splní podmienky ústavy(čl.74) a zákona o voľbách poslancov do NR SR, až vtedy by naplnili Ústavu SR, že poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. ( Ústava čl.73), 

d / ušetrili by sa značné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a to tým, že do príjmov politických strán by neplynuli žiadne prostriedky za hlasy, na ich činnosť, na mandát, ale ich činnosť by vyvíjali len z členských príspevkov a darov,

e / poslanci by neboli zaťažení politický,čo by im dalo väčší priestor na riešenie rôznych problémov života občanov neformálnymi stretnutiami v rámci parlamentu, či úž na pôde výborov parlamentu alebo poslaneckých diskusných kluboch,( neboli by žiadne politické grémia,politické kluby a hlavne koaličná rada, tieto politické prvky vnášajú do prace poslancov a celého parlamentu neporiadok a čo horšie spomaľujú jeho chod práce)

f / príspevky na výdavky kancelárii a asistenta v mieste volebného obvodu poslanca by boli z pohľadu finančného použitia transparentné a kontrolovateľné .

Časť 3 – Vláda SR, budúcnosť                                                                                                                                                                                                                                                                                Ivan G u b r i a n s k y

POZOR ZMENA ZÁKONA

Zákon č.333/2004 Z.z. O voľbách do NR SR sa ruší a nahradzuje ho zákon č.180/2014 s tým, že nadobúda platnosť od 1.júla 2014 okrem čl. I a II, ktoré nadobúdajú účinnosť od 1.júla 2015 a čl. V, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2016

Obvodný úrad = Okresný úrad (zák. 180/2014)