Časť 3 – Vláda SR - budúcnosť

Vláda SR v budúcnosti

Ú v o d

Minulá a súčasná ústavná prax hovorí, že tvorba vlády je odvodená od výsledkov parlamentnýchvolieb, pričom prezident poverí predsedu víťaznej politickej strany vo voľbách o zostavenie vlády. Tým, že ministerský predseda zostaví vládu, následne ju prezident oficiálne vymenuje a členovia vlády zložia sľub do rúk prezidenta, začne vláda plniť svoje funkcie. Vláda však do 30 dní musí NR SR predložiť na schválenie programové vyhlásenie vlády a tým je ustanovenie vlády ukončené.

Čl.77 Ústavy SR

Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje. Teda ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády, štátneho tajomníka, riaditeľa Slovenskej informačnej služby, vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, vedúceho ústredného orgánu štátnej správy jeho mandát počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje a na jeho miesto nastupuje náhradník.
Ústavné postavenie vlády SR :

• 1. • je to vrcholný orgán výkonnej moci a najvyšší orgán štátnej správy

- vláda nemá určené ústavou volebné obdobie – jej funkčné obdobie určuje ústava nepriamo - vláda podáva demisiu vždy po Ustanovujúcej schôdzi NR SR (v parlamentných voľbách). - Ústava neurčuje ani počet členov vlády.

Druhý oddiel Ústavy SR pojednáva v čl. 108 až123 o právach a povinnostiach,vymenovanie členov vlády ( predsedu, podpredsedov a ministrov), vzťah k NR SR,pojednáva o demisii členov vlády, rozhodovanie ( kompetencie) vlády.

Vláda Slovenskej republiky je najvyšším orgánom výkonnej moci Slovenskej republiky. Ústava SR ju v čl. 108 definuje ako "vrcholný orgán výkonnej moci". Predstavuje politické vedenie verejnej správy. Má zákonodarnú iniciatívu - môže predkladať návrhy zákonov (čl. 87 ods. 1) a vlastnú normotvornú právomoc - môže vydávať nariadenia na vykonanie zákona a v medziach zákona (čl. 120). Ako verejno-politický orgán svoju legitimitu odvodzuje priamo od občana, vládu zvyčajne zostavuje predseda politickej strany, ktorá získala vo voľbách najviac hlasov.

Právne postavenie vlády SR

• ,Ústava SR šiesta hlava, druhý oddiel (čl. 108 - 123),

• tzv. kompetenčný zákon, zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení z neskorších predpisov,

• ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. a ústavný zákon č. 387/2002 Z.z.,

• ďalšie osobitné predpisy.

Vláda sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov.

• Predseda vlády SR riadi činnosť vlády, zvoláva a vedie jej schôdze.

• Podpredsedovia koordinujú vymedzené úseky činnosti vlády a plnia úlohy, ktorými ich poverí vláda alebo predseda vlády. Počas neprítomnosti predsedu vlády zastupuje podpredseda, ktorého určí predseda vlády.

• Vláda môže plnením konkrétnych funkcií vymenovať (a odvolávať) svojich splnomocnencov, pričom rozsah ich právomocí určí pri ich vymenovaní (napr. splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny).

• Vláda SR si môže zriaďovať svoje poradné orgány: medziministerské orgány a rady, ktoré plnia koordinačné, konzultatívne a odborné úlohy. Stálymi poradnými orgánmi sú Legislatívna rada vlády SR, Hospodárska rada vlády SR a Rada vlády SR pre vedu a techniku.

1. Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident SR. Na návrh predsedu vlády prezident SR vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Členovia vlády skladajú sľub do rúk prezidenta SR:

2. Vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky (NR SR), predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná NR SR. NR SR jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru. Ak NR SR vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident SR vládu odvolá.

3. Člen vlády je za výkon svojej funkcie zodpovedný NR SR. NR SR môže vysloviť nedôveru aj jednotlivému členovi vlády; v tomto prípade prezident SR člena vlády odvolá. Návrh na odvolanie člena vlády môže podať prezidentovi SR aj predseda vlády. Člen vlády môže podať prezidentovi SR demisiu.

4. Ak NR SR vysloví nedôveru predsedovi vlády, prezident SR ho odvolá. Odvolanie predsedu vlády má za následok odstúpenie vlády. Ten istý následok má aj demisia predsedu vlády.

5. Vláda vykonáva svoju právomoc na schôdzach. Rozhoduje v zbore hlasovaním jej členov. Uznášania sa schopná je len vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Na prijatie uznesenia vlády je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vlády. Uznesenie vlády je forma, v ktorej vláda prijíma svoje rozhodnutia. Touto formou uznesenia môže schváliť všetko, o čom rozhoduje. Uznesenie nemá všeobecnú záväznosť, je to individuálny správny akt, ktorý zaväzuje len adresátov uznesenia vo vnútri štátnej správy (právny záväzok nemôže plynúť pre fyzickú alebo právnickú osobu mimo sústavy štátnej správy). Plnenie uznesení kontroluje Úrad vlády SR.

To je doterajší ústavný a zákonný stav vlády, ktorý je odvodený od výsledkov parlamentných volieb, čo znamená, že v zásade vláda sa vytvorí až po procedúre zvolenia poslancov do NR SR, z ktorých sa potom za určitých podmienok tvorí výber členov vlády podľa dohody politických strán.

Systém, ktorý platí doposiaľ, že vláda je personálne realizovaná politickými stranami, z ktorých kandidáti sú vlastne volení občanmi - voličmi za poslancov do NR SR je už zastaralý a pre budúcnosť dynamiky rozvoja nášho štátu nevyhovujúci. A prečo je to tak? Nuž z jednoduchého dôvodu . Za dvadsať rokov primariátu politických strán, či v parlamente alebo vo vláde nebolo ukázané nič občanovi-voličovi , čo by ho zaujalo z pohľadu pozitívneho riešenia ekonomickej problematiky štátu, ale ho zaujal ten nehorázny boj medzi koalíciou a opozíciou v parlamente a v médiách, slovné vulgarizmy a konečne aj politické rozdelenie spoločnosti až po rodiny . No a v poslednej dobe už je aj koalícia kontra koalícia aj keď svorne tvrdí, že to je len hľadanie spoločných riešení. Jednoducho napísané, politické strany nezvládajú svoje poslanie voči občanom . Vládnutie si predstavujem inak, že vláda tvorí a uskutočňuje štátnu politiku. Jej úlohami sú vykonávanie štátnej správy, zabezpečovanie jej výkonu na celom území republiky do popredia vystupuje jej organizátorský charakter. Má všeobecne vecnú pôsobnosť, takže riadi, koordinuje a kontroluje všetko, čo sa týka výkonnej moci: zabezpečuje medzinárodné, obranné, politické, ekonomické, hospodárske a iné záujmy štátu prostredníctvom svojej normotvornej činnosti, najmä tým, že vykonáva zákony NR SR. Svoju riadiacu právomoc uplatňuje len voči vykonávateľom štátnej správy. Činnosť subjektov, ktoré nie sú jej podriadené (napr. obcí, samosprávnych krajov, atď.) ovplyvňuje nepriamo, vládnou politikou. Prvou podmienkou vlády, ak má zodpovedne vykonávať takéto činnosti je predovšetkým personálne obsadenie takými členmi vlády, ktorí sú odborne a praktický zdatní s veľkou dávkou morálnosti, bezúhonnosti, detailného poznania stavu príslušného rezortu, ako v náväznosti na vlastný štát, tak aj dobrých vedomostí o iných krajinách EÚ a štátoch mimo EÚ. Stručne napísané, jej všeobecná pôsobnosť a široká rozhľadenosť s vysokou odbornou zdatnosťou musí byť zameraná na riadenie takých procesov, ktoré budú mať vízie aj pre budúcnosť. Ak má vláda plniť zodpovedne svoje poslanie v časoch dobrých aj zlých, ako aj počas svetových politických a ekonomických turbelencií, musí mať parametre, ktoré budú zodpovedať požiadavkám modernej doby.

Vláda odborníkov nezávislá od politických strán

Predstava je taká, že nominanti na funkciu niektorého člena vlády by prešli len cestou výberového konania a nie výberom cez politické strany a to zväčša z poslancov NR SR, ktorí keď vo funkcii člena vlády z nejakých dôvodov neuspejú, tak sa automatický vracajú do parlamentu. Čo je o.i. aj finančné náročné ( odstupné atď.) Je na diskusiu, či by vláda bola začlenená do prezidentskej administratívy, teda bez predsedu vlády a prezident by si určil len aspoň troch viceministrov ( čo by mohlo byť finančne nenáročnejšie), alebo by vláda bola personálne obsadená štandardne.

1. Ústava Slovenskej republiky uvádza v článkoch Čl.110

(1)Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky.

(2) Za predsedu vlády môže byť vymenovaný každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky

a Čl.111

Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Z uvedených článkov vyplýva, že prezident SR by mohol vypísať výberové konanie na funkciu členov vlády ( ministra a štátneho tajomníka) vrátane na predsedu vlády a to jeden rok pred ukončením štvorročného obdobia predchádzajúcej vlády. Je potrebné podotknúť, že v zmysle čl. 101 Ústavy odst. (1)Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chodústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi, odst.(2) Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky.

Na podnet prezidenta republiky by bola zostavená výberová komisia, ktorej úlohou by bolo vybrať z uchádzačov na post člena vlády tých najlepších, ktorí by spĺňali stanovené podmienky.

Výberová komisia by pozostávala z členov SAV, univerzít, armády, MV , NBÚ a zastúpenia prezidentskej kancelárie, poprípade aj z mimovládnej organizácii.

Uchádzači by obdržali okruh téz, s ktorými by sa museli zaoberať a vedieť o nich hovoriť a prezentovať vlastné predstavy o tom ministerstve, ktoré by chceli riadiť. .

1. Uchádzač o člena vlády by musel splniť predpoklady

• vysokoškolské vzdelanie primerané k rezortu,

• vek nad 40 rokov

• je občanom SR s trvalým bydliskom v SR a plní všetky zákonom stanovené podmienky.

• ovládanie slovom a písmom aspoň dvoch svetových jazykov,

• už vykonané zahraničné stáže s praktickými vedomosťami,

• prezentácia praktických vedomosti z doterajšej práce,

• prípadne publikačná činnosť,

• stručný geopoliticky rozhľad v náväznosti na EÚ a o štátoch mimo nej,

• základných ekonomických vedomostí,

• zákonné normy.

1. Prihlášky do výberového konania by uchádzači zasielali do prezidentskej kancelárie aspoň tri mesiace pred stanoveným dátumom konania aj s príslušnými vyžadovanými dokumentami ( napr. Životopis, vlastná vízia o riadení ministerstva atď.) a s predstavou, ktoré ministerstvo by chceli riadiť.

2. Výberové konanie by sa konalo zvlášť na členov vlády pre jednotlivé ministerstvá, zvlášť na štátnych tajomníkov pre jednotlivé ministerstvá a zvlášť na predsedu vlády. Požiadavky na uchádzačov by boli diferencované.

3. Víťazi výberového konania by do 60 dní obdržali doklad o nároku na funkciu. Právo na finančné a iné pôžitky by im začali plynúť až po vymenovaní prezidentom republiky do predmetnej funkcie, teda po odstúpení predchádzajúcej vlády.

4. Navrhované nové podmienky ustanovenia Vlády SR by museli byť zosúladené s Ústavou SR a zákonmi.

5. Vláda predloží do 30 dní na schválenie parlamentu SR programové vyhlásenie vlády.

Z á v e r

1. Tým, že prezidenta SR volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním a prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi, by bola záruka vo výberovom konaní členov vlády, ich transparentnosť a nezávislosť od politických strán.

2. Predpokladom takto nominovaných členov vlády by bola oveľa väčšia odborná vybavenosť vo svojom rezorte a kolektívne by vedeli dynamickejšie riešiť úlohy vyplývajúce z ich kompetencií a momentálnych riešení situácii v štáte.

3. Neformálne stretnutia budúcich členov vlády v čase od obdržania dokumentu nároku na funkciu do ustanovenia prezidentom do funkcie by mohli pozitívne využiť na prípravu a tvorbu programového vyhlásenia vlády. Čo by mohli zužitkovať aj z poznatkov a informácii v rámci štátu.

4. Takto zostavená vláda zaručí, že aj na nižšom stupni riadenia v štátnej správe vedúci zamestnanci získajú miesto len cez výberové konania. Čo zaručí, že zmenou vlády sa nebudú musieť obávať o svoje miesta tí, ktorí pracujú na odbornej a zákonnej úrovni. Ľudia sa budú vyberať transparentne nezávislými komisiami, aby miesta obsadzovali len tí najlepší.

5. Výberové konania na členov vlády by zamedzili presunom poslancov NR SR do vlády a dosadzovaním náhradníkov, ktorí by z rôznych dôvodov zase mohli odstúpiť ( za primerané odstupné) v prípade, že by sa člen vlády vrátil späť do parlamentu. Čo súvisí so zbytočnými finančnými náhradami (odstupné) a teda aj vysokými nákladmi.

6. Čo je dôležité, členovia vlády by neboli ovplyvňovaní záujmami politických strán, koaličnou radou, straníckymi klubmi parlamentu a predsedami politických strán. Mali by slobodu v rozhodovaní a tak aj v riešeniach bežných problémov občanov slovenskej republiky a problémov vrámci EÚ a iných štátov. (Čl.29 odst.(4) Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu. )

Pre členov vlády by boli záväzné len Ústava SR, príslušné zákony, vyhlášky a programové vyhlásenie vlády.

1. Je dôležitá spolupráca Vlády SR a NR SR a prezidenta republiky v zmysle Ústavy SR a zákonov.

2. Prednosťou o.i. môže byť, že stratou dôvery vlády, odvolaním predsedu vlády z nejakého dôvodu nemusí dôjsť k novým voľbám do NR SR, ale by sa konštituovala len nová vláda podľa vopred stanovených ústavných a zákonných podmienok. Takéto riešenie by malo aj ekonomický efekt.

Úvaha o Vláde SR v budúcnosti, je námet, o ktorom je možná široká diskusia. Zámerom je vlastne položiť si niekoľko otáznikov a získať odpovede na predovšetkým :

• aký je na túto úvahu názor z odborných kruhov,

• či by sa vôbec ujala na uvedenú tému spoločenská diskusia, hlavne s pohľadu občanov a politických strán,

• Je na diskusiu, či by vláda mohla byť začlenená do prezidentskej administratívy, t.z. vládu by riadil priamo prezident republiky,

• či je vôbec možné resp. predstaviteľné presadiť v NR SR čiastočnú úpravu článkov ústavy a príslušných zákonov,so zámerom presadenia do parlamentu a vlády občanov bez politickej príslušnosti a zároveň tak , aby nemuseli isť takýto cestou kandidátnych listín politických strán do parlamentu resp. potom do vlády,

• či by nebolo potrebné na úpravu niektorých článkov ústavy a zákona o voľbách poslancov do NR SR využiť aj právo na referendum, tak aby v zmysle zákonných úprav mohol kandidovať občan SR za poslanca do parlamentu NR SR a do Vlády SR cestou výberového konania bez záväzkov k politickým stranám,

• zamyslieť sa aj nad skutočnosťou ekonomickej efektívnosti, hlavne v oblasti financovania politických strán zo štátneho rozpočtu, odstupného poslancov a ministrov,v súvislosti aj s predčasnými voľbami.

Poznámka: Podobný systém funguje vo Francúzsku. "Predsedu francúzskej vlády menuje prezident a parlament ho na začiatku odsúhlasí. Ale za to, čo potom ministerský predseda robí, nezodpovedá parlamentu, ale prezidentovi," ?

 

November 2012 Ivan Gubriansky