Vianočná prosba

Hlas zvonov z veže zahlaholí

a hlása ľudstvu: Pokoj Vám!

Nech zmiznú sváry, msty, čo predtým boli,

pokánie čiňte, prišiel Pán!

Buď pozdravený medzi nami, Pane,

čo opustil si neba slávu, jas,

kľakáme pred Tebou, zložiac svoje dlane,

prosíme vrúcne: Kriste, spas i nás,

čo Ťa prosia úpenlive:

daj pomoci, daj i sily,

by na svojej vlastnej nive

vždy kultúrne pracovať stačili.

Vianočnú prosbu mi poslal môj priateľ Dušan Migaľa zo Závažnej Poruby, kde sa Majster Rúfus narodil. 

Pripája k nej aj zaujímavú informáciu:

„Na rozhraní detstva a mladosti mladí ľudia v Závažnej vydávali rukou písaný časopis Poézia mladých, vyšli štyri čísla. Tieto verše ma oslovili odvahou, ambíciami i kultúrnym prejavom. Milan Rúfus - Pravdoslav ( to si asi nevedela) tu publikoval Vianočnú prosbu, ktorú prikladám. Verše písal  cez vojnu (1942 - 43). Nie je to len koleda k Vianociam, ale aj dôstojná predohra k jeho dielu. Je to klenot i vzácnosť. Archivujeme v obecnom trezore. V tejto dobe a priestore akoby hovoril z hlbín  času."

Ďakujem, Dušan!