Bez kultúry a vzdelania sa nedá jestvovať nikde na svete. Ani na Slovensku. Vzdelanostný a hodnotový základ overený dejinami a vpečatený do národných tradícií a kultúrnych kódov je gruntom na ktorom sa buduje identita národa i štátu, na ktorom rastie budúcnosť ďalších generácií. Kto neverí, nech načrie do dejín, ktoré v každom kúte sveta potvrdzujú tento fakt.

   V posledných mesiacoch a rokoch u nás cítiť silné znecitlivenie pri téme národnej kultúry a vzdelanosti. Stratilo sa ich posilňovanie v povedomí ľudí a rozvíjaní toho, čo naši autori prinášajú, aby sme boli konkurencieschopní s inými národmi nielen pri skladaní áut, boji s covidom,  ale aj rozvíjaní hodnôt, ktorými obohacujeme náš národný, stredoeurópsky a európsky priestor.

   Špecifikom slovenskej ekonomiky a politiky musí byť ako je to bežné v krajinách s malým kultúrnym a pedagogickým trhom dotačne pomáhať existencii filmov, relácií a časopisov, ktoré majú nezastupiteľnú odbornú, kultúrnu a historickú  hodnotu na domácom trhu. Dotácie však musia byť nastavené tak, aby tieto médiá mohli jestvovať a plniť svoje nezastupiteľné miesto v duchovnom rozvoji národa.

   K mimoriadne vážnym a dôležitým fenoménom patrí aj pedagogická tlač. Z historického hľadiska boli práve pedagogické časopisy od polovice 19. storočia nositeľom našej národnej hrdosti a záchrancom nášho národného školstva. Pedagogické časopisy boli tým tmelom, ktorý spájal a oživoval všetky národné učiteľské i rodičovské sily za zachovanie národa, ale aj za vyššie a kvalitné slovenské školstvo. Pedagogické časopisy sú súčasťou nášho kultúrneho bohatstva a zásobárňou nových myšlienok a trendov vo výchove a vzdelávaní počas celého minulého i začiatku tohto storočia. Presnejšie – boli, lebo dnes sú v totálnej nemilosti vládnych úradníkov. Možné je aj to, že pri „vysokých“ kvalitách niektorých z nich, títo ani nevedia o ich existencii.

   Bežnej verejnosti, ktorá nemusí mať o časopisoch potrebné informácie len pripomenieme, že máme dlhodobo vyprofilované  3 skupiny pedagogických časopisov. Jednu tvoria odborno-metodické časopisy ( Pedagogická revue, Naša škola, Predškolská výchova, Vychovávateľ, Matematika, fyzika, informatika, Múzy v škole, Historická revue atď.), Druhú tvoril donedávna jediný časopis pre oblasť spolupráce kľúčových činiteľov vo výchove a vzdelávaní – rodičov a pedagógov (Rodina a škola) a tretiu časopisy pre deti a žiakov ( Slniečko, Fifík, Hallo! atď.)

Špecifickým periodikom pre všetkých pedagógov boli Učiteľské noviny, ktoré informovali o kľúčových otázkach školstva a jeho riadenia z úrovne ministerstva, samosprávnych krajov a miest a obcí.

 Každý časopis má svoje špecifické poslanie a úlohu. Pokrýva tematicky svoje metodické, didaktické a odborné témy a vytvára priestor na systematickú prezentáciu nových informácií, vedeckých poznatkov zo zahraničia, dáva priestor diskusii o kľúčových problémoch atď. Aby bolo každému čitateľovi jasné, vydavatelia, ktorými sú spravidla učitelia vydávajú časopisy bez poberania mzdy, robia túto činnosť v snahe pomáhať slovenskému školstvu. Pre mnohých to bude asi nepochopiteľné, že máme takýchto altruistov, ale je to tak.

   Ak by sa niekto domnieval, že na vydávanie časopisov tohto druhu nájdete sponzorov, vyvediem vás z veľkého omylu. Pedagogická a kultúrna tlač je komerčne nezaujímavá a sponzora s reklamou jednoducho nenájdete, nech by ste si nohy po kolená zodrali. Odráža to aj slovenskú realitu v ktorej kultúrnosť, výchova a vzdelávanie padli do prachu ulice.

   Realita posledných mesiacov ukazuje, že ministerstvá školstva a ministerstvo kultúry  systematicky pracujú na likvidácii kultúrnej a pedagogickej tlače. Od začiatku minulého roka nedalo ministerstvo školstva dotáciu ani jednému z pedagogických časopisov, čím de facto vyhlásilo ich likvidáciu. Podobne ministerstvo kultúry cez svoje kanály priškrtilo dotácie niektorým národným kultúrnym časopisom tak, že sa tieto ocitli na kraji priepasti.

   Aby sme boli konkrétni – v oblasti školstva už reálne v poslednom čase zanikli tieto časopisy: Slovenský jazyk a literatúra v škole, Slovenský stenograf, Múzy v škole, Rodina a škola, Dobrá škola, zanikol aj kľúčový odborno pedagogický časopis pre tóriu a prax Pedagogická revue,  v deštrukčnom postavení sú Učiteľské noviny a ďalšie periodiká (Vychovávateľ, Naša škola, Predškolská výchova atď.).

   V slovenskom školstve jestvuje paradoxná situácia, že národnostná tlač financovaná z Fondu pre národnostné menšiny prosperuje, slovenská kultúrna tlač zatvára jednu redakciu za druhou.

        Z kultúrnych národných periodík stoja nad priepasťou časopisy: Literárny týždenník, Slovenské národné noviny, Slovenské pohľady. Tieto musia každoročne hanebne prosíkať o dotácie, aby mohli zabezpečiť vydávanie časopisov, ktoré patria ku kultúrnemu PIN kódu nášho národa.

   Čo z tohto javu dedukovať? Napríklad to, že ak by nedávno diskutovaná dotácia z eurofondov  v rezorte životného prostredia vo výške 390 tisíc eur nebola nasmerovaná  na nezmyselné dva projekty poradcu pána premiéra, ale do sféry kultúrnej a pedagogickej tlače, mohli všetky tieto časopisy bez problémov pracovať na zveľaďovaní kvality vyučovania a rozvíjaní kultúrneho potenciálu nášho národa.

   Problémy s financovaním kultúrnych periodík by nemali byť. Peňazí je dosť. Svedčí o tom informácia z minulého roku, kedy sa objavila správa, že vo výberovom konaní sú nové vládne noviny s dotáciou na ich výrobu ročne 7 miliónov eur. Vláda by v tejto súvislosti podľa predsedu vlády mala mať svoje vlastné noviny prostredníctvom ktorých bude občanov bezplatne informovať o výsledkoch svojej práce. Verím, že v prvom čísle bude na prvej strane obsiahla správa o tom, ako vláda zlikvidovala na slovenskú pedagogickú a kultúrnu tlač.

   V čase, keď máme vlastnú republiku s vlastnou kultúrnou a školskou politikou by sa človek domnieval, že  štát bude mať už nastavené mechanizmy jej fungovania a podpory.  Žiaľ, súčasná situácia len dokazuje, že nám chýbajú skutoční odborníci na riadenie štátnej politiky, že nám chýbajú štátnici a nerobí sa nič, aby sme si ich systematicky vychovávali, aby sa profesionalizovala štátna správa, ale aj samospráva a ostatné dôležité riadiace články štátu. Nezostáva iné, ako zintenzívniť individuálne i kolektívne protesty u jednotlivých ministrov, členov parlamentu, úradu vlády, aby odstránili tento hanebný stav.

Ľubomír Pajtinka