„Mí Češi mi rozumějí“ - týmto upraveným sloganom Wolfganga Amadea Mozarta oslovujú posledné roky, našich susedov, ich vrcholní politici.

Osobne si myslím, že čím viac sa snažia, tým menej súčasnej politike Češi rozumejú a tak to je aj v celej našej civilizovanej spoločnosti. Samozrejme aj u nás.

      Ja som sa pokúsil poodhaliť jeden čriepok z tohto marazmu, v knihe TMA BLBOV. Pred jej vydaním som dal rukopis posúdiť asi stovke ľudí z celého nášho spoločenského spektra. Nakoniec som skonštatoval, že: „Moji Slováci mi nerozumejú!“

No čo už?

       Žijeme dobu plnú hoaxov, poloprávd, účelových klamstiev a tak už obecne nikto nikomu a ničomu neverí. Nová vec, ktorá nejde s trendom, je okamžite nazvaná „Konšpiračná teória“.

      Žijeme internetovú dobu, ktorá priniesla najsilnejšiu modernú drogu – Dopamín. A ten je zadarmo na každej sociálnej sieti a nenúti nikoho o ničom rozmýšľať a už vôbec nie skúmať, či je niečo, čo bolo uverejnené správne, pravdivé, alebo dôležité, alebo potrebné, alebo nie.

      Dopamín v podvedomí spoľahlivo zatlačí do pozadia kritické myslenie, túžbu po múdrosti, či potrebu poznať podstatu javov a skutočností, ktoré sa okolo nás dejú. Všetko nahradí túžbou po získaní čo najväčšieho počtu laikov, čo najzaujímavejšej senzácii a nakoniec je najdôležitejší ten príjemný pocit z okamžitej, pokiaľ možno súhlasnej, odpovedi.

      No a žijeme internetovú dobu, v ktorej múdri ľudia zoradili a zverejnili celú doposiaľ odhalenú múdrosť a prehľadne, jednoducho ju sprístupnili pre všetkých. Každý z nás má okamžitý prístup k najlepším a praxou overeným riešeniam. Takže sme vlastne všetci univerzálne múdri. No a múdrosť sa vždy v histórii vysvetľovala, ako opak hlúposti.

      Preto aj slovo „HLÚPOSŤ“, bolo na začiatku tohto tisícročia, vymazané s psychologických slovníkov, z predmetu vedeckého skúmania, z vyučovania a vlastne z celého nášho života.

      Otvorte si však akékoľvek noviny, alebo vypočujte akýkoľvek politický komentár. Zistíte, že všetko sa hemží výrazmi, ako napríklad: „To bolo hlúpe riešenie!“, „Uvedený subjekt sa zachoval ako hlupák!“, „Ľudia tomu uverili, aj keď to bola do neba volajúca hlúposť!“, „Čo sa to tu deje sa nedá pomenovať inak, ako hlúposť!“ a podobne.

Ako to teda vlastne je?

      Na jednej strane sa vehementne píše a tvrdí, že hlúposť je prekonaná filozofická kategória a na druhej strane, jedno z napopužívanejších slov je hlupák, alebo hlúposť.

      Keďže ja som momentálne online, tak píšem do prehliadača slovo hlúposť. Nič sa tam k uvedenému pojmu nedá prečítať. Okrem obligátneho – Hlúposť je opakom múdrosti.

     Ale pozor! Práve mi v reklamách vyskočil článok nášho europoslanca a šéfa hnutia Republika, pána Milana Uhríka. Hnutie sa isto v budúcich voľbách dostane do parlamentu a tak ma to zaujalo. Milan píše: „Kvôli brutálnej hlúposti a arogancii európskych vládnucich elít nás čaká drastické zdražovanie energií, ale aj nové dane na autá, domy....“

     Neviem však prečo nenapísal, čo to tá „Brutálna hlúposť“ vlastne je. Alebo, aby dal aspoň nejaký odkaz, kde si to môžem prečítač, alebo vypočuť. Asi vie niečo, čo ja neviem.

     Čo viem však určite je fakt, že hlúposťou sa už tritisíc rokov oháňa každý druhý človek. Všeobecne sa dokonca tvrdí, že hlúposť je často najdôležitejšou okolnosťou, ktorá ovplyvňuje danú dejinnú epochu a hýbe všetkým dôležitým.

Čo to teda vlastne vôbec je?

     Má tento pojem nejakú relevantnú, vedeckú definíciu? Má vôbec nejaké overené štandardy a jednoduché, zmysluplné vysvetlenie?

No nemá!

      Jednoducho sa celé roky predpokladá, že každý vie, čo to je a hotovo. V praxi to znamená, že si môže každý pod pojmom „Hlúposť“ vysvetliť niečo úplne iné. Tak si potom v diskusii jeden, druhý, tretí a tisíci účastník myslí, že jeho protistrana vie o čo ide a keď to nevie, že je to obyčajný hlupák. No a protistrana si zase myslí o tom druhom presne to isté. Čo z takej diskusii môže asi vzniknúť za výsledok?

      Tak nám teda hlúposť spoľahlivo odoberá produktivitu nášho života a človek sa pri hľadaní východiska nemá vôbec o čo oprieť.

No a právepreto by nebolo od veci definovať pojem hlúposť, v celej jeho univerzálnosti.

      Veľmi dobre viem, že sa to jednému človeku nemôže celkom podariť, aj keď sa problému venuje denne sedem rokov, ako sa mu venujem ja. Úplne mi postačí, ak sa o tom začne nahlas hovoriť a zamyslí sa nad tým viac a oveľa chytrejších ľudí.

      Ešte sa mi žiada dodať, že veľkým rozumom a znalosťami obdarený Jožko Banáš, pred štrnástimi rokmi, vydal knihu „Idioti v politike“ a predpokladal, že ním uvedené skutočnosti sú jasné a budú aj všeobecne pochopené.

No a čo sa stalo?

      No nič! Len hlupáci, idioti a blbovia v politike dostali dokonalý návod, ako ešte lepšie škodiť. Voličom to bolo úplne jedno a nechali sa zmarketingovať, ako vždy. Do nášho parlamentu sa zvolilo ešte viac blbov a idiotov, ako v čase Jožkovho pôsobenia. No a čo prvé, po nástupe do lavíc parlamentu svorne povedali? Najväčší hlupák a slaboch, ktorý tu kedy bol je Ing. Jozef Banáš!

Lebo pravda sa bez vymedzenie pojmu, jednoduchej, akceptovateľnej a všeobecne prijatej definície hlúposti, nájsť nedá.