Dávni myslitelia pôvodne vymysleli pojem POLITIKA pre nežné, vydaté ženy.

       Lebo dobre vedeli, že pre tieto dámy, ktoré sa dokážu dobre postarať o neohrabaného mužského ignoranta, ktorý doma nič neurobí a dve rozjašené školopovinné deti, zvládnu politiku ľavou zadnou a ešte pri tom stačia uvariť chutný obed a v noci dokonale splniť svoje manželské povinnosti.

       Musia pri tom splniť len jednu podmienku a to, že sa vzdajú milenckých chúťok s inými mužmi. Lebo politik musí byť vždy čistý ako ľalia. A tí darebáci, čo lezú do postele vydatým ženám sú do jedného chrapúni až po Mars a celkom určite by ich vydierali, aby dostali výnosný džop.

       Päť sekúnd po tom, ako bola táto jednoduchá a prirodzená pravda o politike vymyslená, sa však mysllitelia zarazili.

       Čo budú v živote robiť sebestrední, neschopní a nevzdelaní muži? Kde ukoja svoje vrodené, necudné chúťky, svoju ctibažnú, hnusnú povahu a chuť po moci ovládať druhých?

No nikde.

Veď to sa dá len v politike!

       Preto bolo aj v Grécku rozhodnuté, že ženy do funkcií nepatria. Nemohli byť teda zvolené a aby bola istota, že nič nebude normálne fungovať, bolo ženám aj odobraté volebné právo.

       Ženským krásnym a schopným osobám bolo volebné právo priznané až do dvetíspäťsto rokoch „Budovania demokracie“, teda vo chvíli, keď už bol celý svet osprostený a ľudia politiku chápali len ako „Panské huncústvo“.

Veď sa tam stále iba klamalo – raz viac a raz menej.

Veď sa tam stále iba kradlo – raz viac a raz menej.

Veď sa tam stále iba sľubovalo – raz viac a raz menej a nikdy nikto nič poriadneho nesplnil.

       No a tak dnes je ľuďom politka úplne ľahostajná, veď nech zvolia kohokoľvek, furt to bude iba na väčšie, alebo menšie „Na hovno.“

Ľahostajnosť skončí až vtedy, keď sa niekoho konkrétneho, politika bytostne dotkne. Napríklad u doktora!

       Lebo naši neschopní, klamárski a všetkéhozléhoodhodlaní vládcovia začali rozdávať funkcie svojim kamarátom – ešte väčším blbom.

      Funkcie, kde nepotrebuješ žiadnu odbornosť, nemusíš ani nič vedieť rukami urobiť, nemusíš nič – veď ty to iba riadiš. Napríklad takú nemocnicu! Jej riaditeľ neoperuje, nestará sa o konrétneho pacienta, nemusí sa nikomu spovedať za svoj výkon a dokonca ani nemusí zložiť Hippokratovu prísahu.

      A čo to je nejaké odborné zarezanie skalpela, profesionálne odoperovanie očnej sietnice, alebo presné zafixovanie zlomených kostí? To je jednoduchá malina! Kurva, ale riadiť nemocnicu, to je otroč!

      A také frázy – ako je lekárska profesionlita, starostlivosť a súcit s pacientom, každodenné vzdelávanie a poznávanie nových objavov v medicíne, alebo ľudskosť a láskavosť? Čo vám šibe?Veď to je obyčajná, ľahká rutina! Kurva, ale odsedieť si osem hodín v riaditeľskom kresle. To je otroč! A tie nočné služby a padanie od únavy pri Covidových lôžkach? - samé výhovorky a somariny!

No čo už?

Politik môže a má všetkých na háku a potrebuje ich len na to, aby ho zvolili, ale toto lekár vôbec nemôže.

       Pre neho sme každý „Pacient“ a o toho sa treba, za každých okolností, dobre a odborne postarať. Lebo, aj keď je to neuveriteľné, ešte stále existuje lekárska česť a dôstojnosť. No a keď takýmto ľuďom začne vládnuť dosadený politický blb – skúsia s tým niečo urobiť a keďže sa to nikdy a nikde nedá, jednoducho to vynikajúci odborníci s dlhoročnou praxou a stovkami dokonale vyliečených pacientov, zabalia a odídu inam.

Teda oni neodídu „Inam“, ale do súkromných nemocníc.

       Takže, začnite šetriť. V týchto nemocniciach sa bude doplácať. A takých 1.000. - 5.000.- Euro - žiadny peniaz!