Šikana je taká istá droga, ako sú všetky ostatné. Ak raz ten, čo šikanuje, pozná ten krásny, opojný pocit ako to je niekoho ovládať, podriadiť ho svojej vôli a rozmarom, tak to v ňom ostáva naveky. Stane sa na tom celkom normálne závislý. Nikdy sa toho nezbaví!
       Rozhodol som sa o tom napísať úvahu, ale je to dlhodobá záležitosť. Tak by som Vám rád predom priblížil časť svojej práce, ktorú som kedysi dávno napísal o socialistickej  ARMÁDE  DO  HOLA.

Š I K A N A
       Prvá armáda vznika keď, pred 35 000 rokmi keď skupina kromaňoncov, chytila do ruky zašpicatenú palicu a kameň. Tí, čo prežili prvý boj sa stali veteráni. Túto skupinu doplnil náčelník kmeňa mladými mužmi a vznikla armáda. Tá sa začala rozdeľovať na starých a mladých vojakov.
Tento fakt existoval a existuje vo všetkých armádach sveta.
       Teda, až na socialistickú. V nej velitelia a politruci, od stupňa divízie vyššie, neustále kričali na svojich podriadených: - Prišli k vám slúžiť uvedomelí obrancovia vlasti! To len vy, svojou neschopnosťou, medzi nimi dovolíte šikanovanie!-
       Dobre vedeli, že je to lož, ale vyhovovalo im to. Veď aj celý komunizmus je čistá utópia a lož. Pritom päťdesiat rokov neexistovala, na východ od Berlína, vojenská  jednotka, kde by sa nešikanovalo.

        V tejto súvislosti je potreba odpovedať na otázku: - Čo tá šikana, na vojne, vlastne je?-
Priznám sa, že to tuším, ale celkom presne neviem. Museli by sa spísať konkrétne zážitky miliónov vojakov. Tie by zaplnili desaťkrát viac kníh, ako je Leninových spisov. Museli by ich preskúmať Akadémie vied členských štátov Varšavskej zmluvy. To by trvalo dlhé roky. Ani potom by si však nikto múdry nedovolil dať odpoveď. Šikana je totiž komplexná ako sám život.
        Podľa Zákona číslo 92/1949 Zbierky, musel každý mladý, zdravý muž štátu, absolvovať povinný vojenský výcvik. Branná povinnosť pre neho platila od 17 do 60 rokov.
Vojenská základná služba trvala dva roky. Vysokoškoláci absolvovali popri štúdiu vojenskú katedru a slúžili jeden rok. Ak ste bol robotník, vo vybranej profesii, mohol ste si osemnásť mesiacov odrobiť a potom absolvovať päťmesačnú náhradnú vojenskú službu. Takýchto vojakov však bola len hŕstka.
        Postavenie vojaka bolo, počas trvania služby, prísne rozdelené. Prvých šesť mesiacov ste si odkrútili ako „bažant“. Druhého polroka ste bol „holub“. Po roku prišla úľava a stal ste sa „mazákom“. Posledného polroka ste bol pánom tvorstva - „suprákom “. Päť mesiacov pred koncom ste si mohli kúpiť krajčírsky meter, náležite ho vyfarbiť a odstrihovať každý deň jedno číslo.
        Toto delenie platilo všade, bez výnimky. Bolo to silnejšie ako oceľ a bolo to aj nekonečným zdrojom komédií, tragikomédií a drám v ich najsurovejšej podobe.
       Postup z jednej časovej kategórie do druhej podliehal presným rituálom. Tie boli v každom útvare trochu odlišné, lebo vynaliezavosť vojakov je nekonečná. Vždy bol však deň povyšovania veľká udalosť.
       Pri povyšovaní z bažanta na holuba ste spravidla na parketách museli zatancovať tanček a vyzliecť trenky. Po holej riti ste dostali, od každého mazáka v jednotke, riadny preplesk hrubým, koženým opaskom. Toto sa volalo „výklep“. Potom ste si museli vyzliecť košeľu a ľahnúť. Poliali vám brucho vodou a dostali ste dvadsať pupkáčov. Čo bolo silná rana lyžičkou, alebo veľkou mincou. No a na záver ste si mohli, s červeným zadkom a fialovým bruchom, dať pivo. Ale bol ste povýšený.

        Najdôležitejší deň, vašej vojenskej základnej služby, bolo povýšenie na mazáka. To bola vždy osobitná slávnosť. Pripravilo sa toľko hrubých drevených hranolov, koľko bolo holubov.
        Opäť vás riadne vyšľahali po riti a vyplatili na brucho. Potom ste si kľakli a každý mazák vás riadne kopol do zadku. Povýšenie pokračovalo nasadením vojenskej prilby na hlavu. Podali vám metrový hranol, ktorý bol v strede do polovice prepílený. Z celej sily ste sa riadne tresli po hlave. Ak sa hranol náhodou nezlomil, tak ste to museli opakovať. Ak sa zlomil, zlomila sa aj vaša služba. Bol ste mazák a v jednotke nastala kolektívna ožieračka. Na tú ste sa museli s ostatnými holubmi poskladať. A samozrejme prepašovať pivo a pálenku do kasární. To nikdy nebolo jednoduché, ale cestičky sa našli. Holub je povinný byť vynaliezavý.
       Ráno ste sa zobudili ako mazák a mohli ste si prekrížiť remienky. Tiež ste si mohli uvoľniť opasok, sformovať lodičku a na saku vzadu urobiť záložku. Toto boli univerzálny znaky. Ak jeden vojak stretol druhého a ten mal na kanadách remienky do kríža, hneď vedel koľká bije. A ako sa má k nemu správať. Pravdou je, že sa našli chytráci, čo si prekrížili remienky aj v čase, keď na to nemali právo. Tí však boli spravidla odhalení a potrestaní tak, žeby sa za to nehanbila ani stredoveká inkvizícia.

        Fakt, ktorý je nespochybniteľný, je to, že prvý rok vojenskej základne služby bol náročný. Kde aký slaboch, ktorý bol na vojne dlhšie ako vy, sa na vás odbavil. To každý nezvládol. Ja sám som niekoľko vojakov viezol na psychatriu a stali aj horšie veci.
Spravidla sa mazák uspojil s tým, že vám hodil na dlaždice kilo mazľavého mydla a vy ste museli chodbu hodinu drhnúť. Alebo čistiť záchové misy zubnou kefkou. Normálne bolo aj to, že vás zavreli do skrine a hodili do nej mincu. Vy ste museli spievať piesne na želanie. Alebo piecť hrianky, robiť hu-hu koktail a praženicu.Toto sa volalo mazácky „bufet“. Museli ste tiež drieť do úmoru pri čistení mazáckych maskáčov, topánok a samopalov. Obľúbenou zábavkou bola „Bratislava“, čo znamenalo, že vás zavreli do železnej skrine na šaty a prevrátili hore hlavou. Skriňa mala na vrchu nožičky, ktoré pripomínali Bratislavský hrad. Ak vás obložili dvoma matracmi a vyhodili z okna na nástupište tak kričali, že ste dostali za trest „hamburger“. Obľúbený bol aj „Meresjev“, čo znamenalo, že vás polhodinu nechali plaziť sa po parketách bez pomoci nôh. Alebo ste pri tom robili aj „metro“, čo znamená, že ste podplazili posteľ a zahlásili názov stanice. Stanicou bolo samozrejme bydlisko mazáka. Občas dostal mladý aj „slimáka“, čo si vyžadovalo plaziť sa určený časový úsek po mokrej handre s nočným stolíkom na chrbte. Ak ste uvideli pri pochode jednotky, že okolo nej v behu krúži vojak, znamenalo to, že dostal za spurnosť „Satelit“.
Keď sa niečo takéto prevalilo, končili mazáci vo väzení a holuby to budúci rok svojim mladým vracali dvojnásobne.
        Stávali sa však aj nenormálne veci. Ak som to zistil, zobudila sa vo mne zlosť o ktorej som nemal potuchy. Vtedy som dokázal byť vážne krutý.
        Napríklad som v službe prichytil čatu bigošských mazákov ako sa smeje tak, že to bolo počuť až na chodbu. Priviazali mladému na vtáka špagátiky. Ležali na posteliach a pili pivko. Holuba si priťahovali k sebe. Ten im pritom tancoval čardáš.
       Alebo som sa dozvedel, že včera mazáci, po príchode z vychádzky, vytiahli mladého na buzerák. Vraj je slabý sluha. Nechali ho vyzliecť do hola a každý na neho vylial vedro studenej vody. On im musel pritom spievať hymnu.
       Tak som im ukázal, čo je to výcvik. Na hrubom kabáte drží len hrubá záplata. Pamätajú si to určite dodnes. Tá basa bola to najmenšie, čo dostali.

Určite som nezvolil vždy správne riešenie, ale to sa ani nedalo.