A nabralo to až také obrátky, že zdravotníci museli očkovať pod ochranou polície. Vláda narýchlo uzákonila zvýšenie trestov za takéto počínanie, aby  reštrikciami zabránila ďalším útokom.

   Ale nikoho ani len nenapadne zamyslieť sa nad tým, čo k tomu ľudí dohnalo. Aké dôvody a pohnútky majú, ak slovne i fyzicky útočia na zdravotníkov a napádajú očkovacie  týmy. Takéto niečo predsa neurobí nikto, kto si prečíta nejaký takzvaný antivaxerský hoax niekde na internete. To predsa nemôže byť motívom. A motívom nemôže byť ani rezervovaný postoj opozície k očkovaniu. Nič z toho nemá silu primäť ľudí k útokom na zdravotníkov.

   Aby to však dospelo až k tomuto bodu, musí sa za tým skrývať niečo oveľa hlbšie. Musí byť za tým hlboké osobné negatívne prežitie a hlboká osobná negatívna skúsenosť s vakcináciou. Jedine to môže človeka donútiť k tomu, aby v oprávnenom hneve kričal na zdravotníkov, zabezpečujúcich očkovanie, že sú zločincami a vrahmi.

   Ak vám totiž niekto z vašich blízkych evidentne zomrie po očkovaní, ak ste vy osobne, alebo vaši blízki závažne zdravotne postihnutí po vakcinácii, vyvolá to váš oprávnený hnev, ktorý vám nedovolí mlčať. Len toto a nič iného je dostatočne silným motívom na to, aby ľudia útočili na vakcinačné týmy. Aby napádali zločincov a vrahov, ktorí sú z osobného pohľadu týchto vakcínami poškodených ľudí naozaj zločincami a vrahmi.

   O obetiach vakcinácie sa však zaryto mlčí. Tieto obete nie sú oficiálne nikdy spájané s dôsledkami očkovania, i keď ich blízkym príbuzným je táto spojitosť úplne jasná. A veľmi podobné je to aj z ťažkými negatívnymi zdravotnými dôsledkami po očkovaní. Nad všetkým vládne veľké mlčanie.

   Ak sa však na základe veľmi negatívnych osobných skúseností ľudia búria proti fašistickému vakcinačnému teroru, v snahe zabrániť tomu, aby aj iní ľudia nedopadli tak ako oni, odpoveďou vlády je ešte väčší fašistický teror, so snahou umlčať a eliminovať akékoľvek prejavy nespokojnosti. So snahou ochrániť zločincov a vrahov pri ich počínaní. Takto to vnímajú tí, ktorí boli vakcináciou poškodení a preto útočia.

   Ak by členovia vlády mali čo i len trochu empatie, museli by to pochopiť. Avšak elementárna ľudská empatia je niečo, čím táto vláda absolútne pohŕda, pretože sa vydala cestou fašistického teroru a pokračuje v očkovaní, nech to stojí, čo to stojí.

   Množia sa záhadné úmrtia mladých športovcov na zlyhanie srdca, ako aj náhle záhadné úmrtia rôznych osobností, ale je celospoločenským tabu dávať tieto veci do súvislosti s vakcináciou. Je otázne, či sa vôbec niekedy národy dozvedia skutočný počet obetí, ako i skutočné počty ľudí ťažko zdravotne postihnutých očkovaním.

   Vakcinácia je urputne pretláčaná ako jediné efektívne riešenie pandémie, avšak realita začína jasne ukazovať, že je to lož. Už v tomto smere   netreba vôbec sledovať nijaké konšpiračné weby. Stačí si vypočuť verejnoprávny rozhlas. Ten informoval, že Holandsko sa stáva prvou európskou krajinou s celoštátnym obmedzením pohybu, pretože kapacita nemocníc sa dostáva ku kritickej hranici, a to aj napriek 85 percentnej zaočkovanosti. Túto informáciu, hovoriacu o zlyhaní očkovania, som na vlastné uši  počul vo verejnoprávnom rozhlase.

   A na druhý deň presviedčali vládni politici verejnosť v tom istom rozhlase o potrebe vakcinácie, ako o jedinej možnosti víťazstva nad pandémiou. V priebehu dvoch dní som si vypočul dve informácie, pričom jedna vylučuje druhú. Neutešená realita v Holandsku s jeho 85 percentnou zaočkovanosťou popiera tvrdenie politikov, že vakcináciou zvíťazíme nad pandémiou.

   Realita v Holandsku usvedčuje všetkých propagátorov vakcinácie zo lži. Najskôr sa to stalo v Izraeli s jeho 90 percentnou zaočkovanosťou, ale to je ďaleko, takže táto informácia veľmi neprenikla do našich médií. Teraz sa to však stalo aj v Európe, a to sa už nedá prehliadať. Politici nás klamú o prínose vakcinácie, pretože v Holandsku s jeho 85 percentnou zaočkovanosťou nedošlo k vybudovaniu nijakej kolektívnej imunity, ale naopak, enormne narastajú počty nakazených a nemocnice sa dostávajú na pokraj kolapsu. Vakcíny vôbec nefungujú tak, ako sa očakávalo, a navyše majú buď bezprostredne vražedné, alebo zdraviu škodlivé vedľajšie účinky. Ale aj napriek tomu je obyvateľstvo neustále nátlakovo nútené do očkovania.

   A vrcholom v tomto smere sa má stať Rakúsko. Rakúsko má 65 percentnú zaočkovanosť a bolo nútené zaviesť nepopulárne obmedzenie pohybu kvôli vysokým počtom nakazených, a kvôli preplneným nemocniciam. Rakúska vláda sa preto rozhodla, že od februára roku 2022 bude očkovanie pre všetkých povinné. Ak by k tomu došlo, bolo by Rakúsko prvou krajinou na svete s povinným očkovaním proti covidu. Avšak na základe situácie v Holandsku by sa v takomto prípade stalo Rakúsko prvým jasným a neodškriepiteľným potvrdením toho, že aj napriek 100 percentnej zaočkovanosti tam budú na jar, alebo na jeseň pribúdať počty nakazených v tisícoch rovnako, ako všade inde dookola.

   Je pochopiteľné, že snaha o povinné očkovanie sa v Rakúsku stretla s veľkým odporom, pretože je to považované za novú totalitu. Ak totiž 35 percent národa s vakcináciou nesúhlasí, bude povinné očkovanie v skutočnosti očkovaním násilným a núteným. To znamená, že v 21 storočí vláda nasilu nariadi veľkej časti národa, aby sa dal zaočkovať aj proti svojej vôli a použije na to všemožné donucovacie prostriedky. Je to príklad novodobého covid fašizmu, absolútne nerešpektujúceho integritu osobnosti a jej právo slobodne sa rozhodovať. Je symbolické a veľavravné, že povinné očkovanie sa chystá v krajine, ktorá je rodiskom Adolfa Hitlera.

   Zostáva iba dúfať, že rakúsky ľud vyvinie dostatočne silný tlak a dostatočne silný odpor, aby sa niečo takto obludné neuskutočnilo. V tomto smere mu preto treba držať palce a všemožne ho podporiť, pretože jeho boj za elementárnu slobodu jednotlivca a právo rozhodovať o sebe samom je aj našim vlastným bojom. Je bojom proti násiliu, nátlaku, vydieraniu,  totalite, fašizmu, otroctvu a arogancii moci, ktoré sa skrývajú za opatrenia proti pandémii.

   Je totiž vysoko otázne, či sa peklo fašistických praktík, totality a opovrhovania ľudskou osobnosťou má stať tou cenou, ktorú zaplatíme za víťazstvo nad pandémiou. Je otázne, či takýmto spôsobom vybojované víťazstvo nad covidom bude vôbec stáť za to.

   Mnoho ľudí už rezignovalo a sú ochotní túto cenu zaplatiť. Našťastie však existuje vo všetkých národoch množstvo tých, ktorí sa s tým nedokážu zmieriť. Ktorí nechcú žiť v trvalom otroctve každého polroka opakovanej vakcinácie, nahradzujúcej prirodzenú imunitu imunitou komerčnou.