Slovenský Národný radónový plán odštartovali poslanci Národnej rady Slovenskej federatívnej republiky 26.06.1992. Schválili vyhlášku č.: 406/92 Zb. o požiadavkách na ochranu pred radónom a ostatnými prírodnými rádionukldmi.

Vtedy, v 91´resp.v 92´roku sa zdalo všetko inak. Problém s radónom majú Česi, lebo majú pod každým kopcom uránové ložisko tak nech sa starajú, my máme od radónu pokoj. Dokázať to mal reprezentatívny radónový prieskum, ktorý organizovala pani doktorka Denisa Nikodémová (ÚPKM). Nakoľko koncentrácia radónu v interiéroch v priebehu roka kolíše okolo strednej hodnoty až o 30 %, samotný zber dát trval vyše roka. Výsledok veľmi nemilo prekvapil všetkých zúčastnených odborníkov. Kam sa hrabú česi s doteraz najvyššou priemernou aktivitou radónu v Európe 130 Bq/m³, šampióni sú slováci, 170 Bq/m³ a to prakticky žiadne uránové bane nemáme.

Vyľakali sa z toho prvenstva a keď SZO zbierala dáta od národných radiačných autorít, ÚPKM ohlásil hodnotu 90 Bq/m³. Tak vznikla mantra, že Slovensko žiadny extra radónový program vlastne nepotrebuje, lebo nie je radónová krajina. Hlásal to štátny odborník na radón, roztrubovali to a s poľutovaním musím povedať, že roztrubujú pľúcny onkológovia doteraz. Príkladne zástupca prednostu pneumologickej kliniky v Martine, MUDr. Ivan Kocan len nedávno prehlásil, že radón v pľúcnej onkológii má len okrajový význam a to len tam kde sú uránové bane. Ani pán docent Beržiniec v Nitre na radón neverí. Veď zákon na ochranu nefajčiarov hovorí jasne: Desať z deviati prípadov rakoviny pľúc je z fajčenia. Či tak alebo naopak, prieskum ukázal, že nie česi ale slováci sú na tom s radónom zle a čo horšie, politika bola a je nastavená naopak. V Združení pre reguláciu rizika z radónu sme urobili analýzu roku 2010 a došli sme k záveru, že takmer polovina z 2 871 vtedajších nových pacientov ochorelo v dôsledku ožiarenia radónom vo svojich obydliach. V matematickom modeli to je len hra čísiel ale v praxi to bolo vyše 1 370 osudov, ochorení a úmrtí ktorým bolo možné predísť ak by sme od počiatku, to je od 26.06.1992 brali radón v budovách vážne. Mantru o bezradónovém Slovensku vyhlasoval pán doktor Vladimír Jurina, hlavný štátny radónový odborník MZ SR, ešte v roku 2017, pri medzirezortnom pripomenkovaní návrhu zákona o radiačnej ochrane. Neskôr sa z radiačnej ochrany kamsi vytratil do iného odboru ÚVZ, kam si išiel vysedieť dôchodok. No pred tým ako sa vytratil stihol pozastaviť výkon niektorých radónových §§ zákona 87/2018 Z z. o radiačnej ochrane a samotný akční radónový plán. No „zabudol” o tom informovať Brusel. Tým skomplikoval život svojej nástupkyni, lebo v Bruseli na akčné radónové plány nezabudli a pohrozili Slovensku sankciami ak Národný akčný radónový plán nebudeme realizovať.

Regionálny Úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici, respektíve jeho odbor radiačnej ochrany, je pracovisko špecializované na reguláciu účinkov prírodných rádionuklidov. Vedia prekladať vláde a parlamentu návrhy predpisov, ktorých praktická realizácia je prinajmenšom pochybná a tak pripraviť dobre vyzerajúcu Potemkinovu dedinu Národného akčného radónového plánu bola pre nich hračka.

Napriek skúsenostiam, s ktorými do toho Bystričania išli sa našli oponenti. Oponent zo Zdravotníckej univerzity im bez všetkého vytkol nedostatočnú odbornú kvalifikáciu. Oponent z ministerstva financií napísal, že si zabudli požiadať o finančné prostriedky a 1,25 milióna EUR si majú pýtať od pána ministra z rozpočtu ministerstva zdravotníctva. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo stroho pripomenul, že autorizácie meračom radónu udeľujú oni a nie MZ SR. I ministerstvo informatizácie sa ozvalo, že informačné kampane a ukladanie databáz musia bežať na ich serveroch a nie na niečom, čo MZ SR ešte nemá. Aj Združenie pre reguláciu rizika z radónu malo tiež vážne pripomienky lebo my chceme aby Národný akčný radónový plán bol dlhodobý plán na znižovanie expozície ľudí radónu v ich obydliach a na záchranu životov.

Ideme do nového roku 2022 s nádejou, že sa po tridsiati rokoch ľady pohly.