Tak, ako aritmeticky rastie objem znalostí na internete, tak rastie kvadraticky počet tupcov. Lebo, tupec vyzbrojený telefónom dostáva automaticky intelektuálne krídla. Je mu celkom jedno, že si tam musí nájsť aj to – koľko je dva krát dva, jeho sebavedomím to neotrasie.

      Preto sa aj tupci čím ďalej, tým viac, presadzujú hlavne tam, kde je to čo najviac vidieť a kde môžu najlepšie škodiť. Lebo, už dávno je preč doba, v ktorej tupci pásli svine, vylievali pľuvadlá a nosili v noši uhlie.

Dnes sa nosia vo funkciách!

     Ja som sa s tým akosi už v sebe zmieril a v ľuďoch nehľadám ani tak múdrosť, ale najmä to, čo sa kedysi volalo „Dobré vychovanie.“ Len je to dosť ťažké, lebo čím väčší tupec – tým väčší odroň a hnusák! Jedného takého za deň zvládnem v pohode, ale pri druhom si už nemôžem pomôcť a chytá ma adrenalín.

No a dnes ráno?

      Potreboval som si nakúpiť a tak som zastavil pred Lídlom. Bola tam dlhá rada, ktorú pred vstupom do predajne organizoval nejaký SBS-kár, čistý tupec, ktorý dostal funkciu. Vládol tam naprostý chaos a reptanie – že, čo sa to tu deje.

      No, čo asi? Tupec, s potetovanými rukami a inteligenciou hojdacieho koňa, bol vo svojom živle! Tak som sa otočil, reku pôjdem do Tesca. Nemôžem si predsa, už o ôsmej ráno, vyčerpať dennú kvótu nadhľadu!

       V Tescu som v pohode nakúpil. Odstavil som vozík v rohu na chodbe a postavil sa do radu čakajúcich na nákup fajčiarskych potrieb. Je to taká malá predajnička, kde sa ani s vozíkom nezmestíte.

      - Ktorý debil tu nechal vozík?- počujem za sebou. Tescový vynášač smetí totiž práve nejakým strojom vytieral dlaždice. Inak skutočne vynikajúci nápad – vytierať v dobe, keď Tesco praská, pred Vianocami, vo švíkoch. Naviac sú mokré dlaždice za päť minút špinavšie, ako pred akciou a ešte sa bude na nich šmýkať!

     - Ja,- hovorím rozvážne.

     - Prečo to robíš, keď ja tu potrebujem vytrieť?-

     - Lebo som hlúpy! Lebo, keď si zoberiem vozík, tak tu bude rada až do aleluja. A do predajne sa aj tak s nákupným vozíkom nezmestím!-

     - Ale ja potrebujem robiť! Ja tu nie som od toho, aby som odťahoval vozíky. Ja potrebujem makať!-

     - Tak sa na to vyser a choď robiť tam, kde je pošliapané. A pod mojim vozíkom je podlaha čistá, ako sklo. Schválne som si vybral také miesto!- hovorím tak, aby som bol na jeho úrovni a aby to pochopil.

      Vznikla zaujímavá situácia. Tupec, ktorý bol vo funkcii, narazil na odpor. To nebolo obvyklé a na to nebol pripravený. Ja som medzitým vstúpil do predajne, usmial sa na predavačku a poprosil o tovar.

      BUM – BÁC – PRÁSK, ozvalo sa na chodbe. Tescový smetiar, vo funkcii, narazil celou silou a motorom stroja, do môjho vozíka. Zarinčalo rozbité sklo a veľká tabuľa vedľa vchodu sa rozletela na tisíc kúskov. Vyšiel som pomaly z predajničky tabaku, zobral si z vozíka tašku s nákupom a odkráčal k východu. Akurát som si všimol, že vozíku chýba koliečko a rúčku má tam, kde bolo pred chvíľou sklo.

      - Odvez ten vozík a zaplať sklo,- hovorím:- A že prajem bohatého Ježiška.-  Až v aute ma napadlo, že pri takýchto ľuďoch treba vážne zachovať pokoj a riadne ich vytočiť.

Škodu si už urobia sami.  No a verejne zvolení tupci, vo funkciách,  ju robia nám všetkým!