Kedysi mi jeden môj študent poradil, aby som komentáre pod článkami nečítala. Vraj pri nich môžem naraziť na trollov,  ktorí  píšu iba preto, aby urážali. Aby týrali a vychutnávali si psychickú bolesť tých druhých.  Niekedy neposlúchnem, a pokiaľ sa to netýka mňa,  ani bolesť nepociťujem.  Iba ľútosť nad chudákmi, ktorí urážajú iných. Stačí, že autor článku alebo komentára má iný názor než troll, už sa na neho sype lavína nadávok a urážok. Skrátka a jasne: je to tupelo. A je jedno z akého politického košiara, lebo nech čítate o čomkoľvek, aj tak sa diskusia zvrhne na politiku a na urážky.   Naše cítenie s druhými, s ich názormi je tupé. Tupelo, tupelo, až otupelo, niet ho.  Nevieme sa vcítiť do myslenia človeka, ktorý má iný politický názor než ja, preto je buď také, alebo onaké tupelo.

Podstatné meno tupelo nenájdeme v Slovníku slovenského jazyka, je  tu len slovo tupec, čo znamená tupý človek, hlupák, sprosták. V jednom článku som čítala: Ak vášho potomka označia za tupelo, nepatrí práve k najbystrejším. Inými slovami: tupelo je tupec.

Pýtala som sa mladej slečny, či  pozná, a či používa slovo tupelo. Povedala mi , že ho používa bežne, skôr v hovorenej komunikácii  než v písanej. Napríklad sestre povie, že je tupelo, keď sa jej niečo nepodarí, keď urobí alebo povie nejakú hlúposť. Nemyslí si, že ju tým môže uraziť, vníma ho ako expresívne slovo, ale nie ako urážku.