Slovenský týždenník 30.mája 1919 napísal:

Pražské Národní listy prinášajú zaujímavú zvesť, že k našim krajanom v južnej Afrike prihlásil sa istý robotník, menom Viktor Figulus, ktorý je potomkom Komenského. Figulus má vo svojom majetku rodinnú kroniku Komenských z roku 1582, snubný prsteň a podobizeň Komenského. Figulus veci tieto zdedil po rodičoch a neznal ich hodnoty, lebo hovorí len po anglicky. Iba teraz vo vojne prišiel na to, že je vlastne Čechom a aké drahocenné pamiatky po Komenskom má vo svojej rodine.

Noviny iDNES 19. decembra 2007 publikovali zaujímavý rozhovor s americkým biznismenom českého pôvodu, 67- ročným Janom Ferdinandom Kallikom, ktorý mal pri návšteve Prahy aj jednu zvláštnu úlohu: vyzdvihnúť v banke niekoľko dvestokorunáčiek s vyobrazením Komenského. „Každé z mojich detí dostane jednu dvestokorunáčku. Všetci sme na nášho predka veľmi hrdí,“ povedal muž, ktorý patrí do deviatej generácie rodu Komenských -  na jeho začiatku je Komenského druhá dcéra Alžbeta, narodená roku 1629.

Na otázku, aká je história jeho rodiny, odpovedá: „Mamička mala priezvisko Figulus, ktoré nosila už Komenského dcéra Alžbeta. Bol to nemecký rod. Môj dedko, vysoký vojenský dôstojník, odišiel do južnej Afriky. V 1. svetovej vojne bojoval s Angličanmi proti Nemcom  a po vojne sa ako diplomat dostal do Československa. Jeho dcéra Gréta, moja mamička, v Prahe stretla môjho českého otca a v roku 1939 som sa im narodil ja. Keď som mal sedem, odišli sme do južnej Afriky, odkiaľ pochádzala moja matka. V roku 1947 už bol veľký problém dostať víza, ale nakoniec sa nám to podarilo. Vyštudoval som britské školy v južnej Afrike a stal som sa ekonómom. A dnes žijem v Los Angeles.“

A ako je známy Komenský v Amerike?

„Je zaujímavé, že hoci z jeho myšlienok vychádza učiteľstvo na celom svete, meno Komenský všeobecne známe nie je. Asi za to môže história. Katolíci neradi zdôrazňovali zásluhy protestanta a jeho sláve na Západe nepomohla ani komunistická totalita. Až v poslednej dobe sa o jeho diele v Amerike hovorí častejšie, “ odpovedá Komenského potomok.

Na inom mieste sa ho redaktor pýta, či sa jeho rodina snaží šíriť Komenského slávu. Kallik hovorí: „Ja mám s Komenským spoločný len rodokmeň. Nie som žiadny odborník na jeho dielo. Myslím, že o to by sa mali snažiť najmä Česi. Všetci poznajú Dvořáka, Muchu a Havla, tak prečo nie Komenského.“

Z rozhovoru ešte vyberám informáciu, že tri Kallikove deti sa dobrovoľne  vybrali cestou svojho slávneho predka, stali sa učiteľmi  a svojmu otcovi robia radosť. Dcéru Alison dokonca vyhlásili za jednu z desiatich najlepších učiteľov v Kalifornii.

Poznámka na záver

15. novembra 2020 uplynulo 350 rokov od úmrtia učiteľa národov Jána Amosa Komenského. Ani roky nič neubrali na jeho didaktických zásadách  a význame jeho diela. Jeho meno nesie najstaršia univerzita na Slovensku. Dátum jeho narodenia si každý rok pripomíname ako Deň učiteľov. Na okrúhle jubileum jeho úmrtia sme akosi pozabudli. Aby som nekrivdila,  predsa len, niektorí si spomenuli. Na Dvojke som sledovala evanjelické služby Božie z Modry, ktoré boli venované  tejto udalosti. A krásny príspevok o Komenskom som si prečítala aj na statuse historika, vysokoškolského učiteľa Eduarda Chmelára.

A  celkom na záver

Na istom portáli pre žiakov a učiteľov v aktuálnom čase mi pani šéfredaktorka odmietla tento príspevok vydať. 

Mária Škultétyová