Zhnusenie, nepochopenie, hnev a veľký stres. To všetko pravidelne zažívam, keď sa dozviem, čo nám zasa vymysleli za nové pravidlá.

To už nemá so zdravým rozumom nič spoločné, nesnažím sa pochopiť niečo, kde logika nie je. Môžeme sa baviť o príkladoch z každodenného života, môžeme ukazovať vyhlásenia mamľasov, ktorí si hovoria politici pri moci, ale najviac zo všetkého ma vždy dostanú bežní ľudia – susedia, známi, okoloidúci.

Tí, ktorí sa boja o prácu, hypotéku. Budú robiť všetko podľa príkazov, nariadení. Čo na tom, že im škodia. Čo na tom, že je to proti medzinárodným dohovorom, protiústavné, protizákonné alebo iba odporuje prísahe, ktorú zložili?

Sklonili sme hlavy, ohli sme chrbáty, zakázali sme si myslieť?

Ako inak si vysvetlíte, že starenka o paličke na ulici nosí dusítko, ktoré si vystrašená nedá dole, hoci ju potáca z nedostatku kyslíka?

Ako mi vysvetlíte, že ked som včera prekonal chorobu, tak som mal imunitu na príkaz 180 dní, dnes iba 90 a zajtra to nebude žiadny deň?

Ako je možné, že marginálny problém podľa nášho ministra zdravotníctva, teda prenos choroby očkovanými zrazu nie je marginálny a musíte sa stať priam narkomanom, aby ste vyhoveli požiadavkám na bezpečného človeka?

Zbláznili ste sa?

Zdravý človek nemá v systéme miesto. Buď si chorý, alebo dobrovoľne-nasilu imunizovaný.

Všetky tie pravidlá vynucované medzi sebou, kde policajt je schopný a ochotný zbiť a potrestať niekoho pre náhubok, jedno či je to dôchodkyňa v autobuse, provokatér v obchode, alebo študent v aute?

Kde sa podel úsmev, objatie a podanie ruky? Teraz si len zelený QR kód, alebo nie si?

Takúto spoločnosť sme chceli, lebo sme nerozmýšľali nad tým, kam to môže dospieť? Nechali sme logiku, aby si zobrala voľno, miesto toho aby sme sa pýtali správne otázky?