Materiálne statky akoby dnes ukazovali, ako žijeme. Vianoce, narodeniny, meniny, Veľká noc, deň zalúbených, či nezaľúbených sú jeden veľký obchod. Sú to prejavy peňazí. Aspoň na mnohých miestach a u mnohých ľudí. Zabúdame na prapodstatu ľudského. Akoby sme si začali zamieňať hodnoty. Lásku meriame peniazmi, cenou darov, ktoré dávame, alebo očakávame, dobro zamieňame za mieru pochlebovania, priateľstvo sa meria množstvom výhod, ktoré máme z poznania sa s iným človekom. Ako nám môže byť  „priateľ“ užitočný.

   Skúsme si spomenúť, kedy sme naposledy niečo čítali o čestnosti, spravodlivosti, kráse, múdrosti. V dnešných médiách a následne aj v rozhovoroch to už akoby neboli hodnoty. Zato o podvodoch, chytráctve, krádeži a prezentovaní hlúpostí a nekultúrnosti možno čítať a počuť na každom kroku. Vražda, bitka, úder päsťou zovšedneli. Na obrazovke i v živote. V tomto prostredí vyrastá naša mládež. Jestvujú vôbec ešte nejaké pozitívne ideály ku ktorým vychovávame, alebo by sme mali vychovávať? K akým hodnotám vychovávajú dnešní rodičia svoje deti?  K čomu sú nútení ich vychovávať? Lebo, ak by som aj chcel vychovávať k tým najväčším cnostiam, načo budú dieťaťu v zvlčenom svete? Iba ak na škodu a na posmech. A v tom je veľký smútok doby.

     Trhový mechanizmus, slobodu mnohí, vrátane tých, ktorí majú o tom písať a strážiť hodnoty poňali, ako priestor na bezbrehý súboj. Súperenie na hrane a za hranou zákona i slušnosti. Ozaj, skúste sa dnes spýtať detí, čo je to slušnosť! Ako eliminovať ľudské slabosti, nekultúrnosť, nízke pudy, ako liečiť hlúposť, škodoradosť, zlodejstvo, podvody? Silnou políciou a tvrdými zákonmi? Na severe Európy sa vraj nekradne preto, lebo  v stredoveku zlodejom odtínali ruku. To by sme dnes mali na Slovensku bezrukých! Zatiaľ máme len bezcharakterných. Tí však rozkladajú morálku, hodnotové posolstvo našej európskej minulosti. 

      Inou vážnou témou je, ako deti dnes vnímajú svojich rodičov, či starých rodičov. Je to zdroj ich blahobytu? A viete, že veľmi často áno. Mama, tata, babka, dedko, daj peniaze, kúp, čo potrebujem, ale aj nepotrebujem, ale veľmi chcem. No, to, ale nie je zdravé. Šťastní to rodičia a starí rodičia, ktorí majú inak vychované deti, ktoré ohýbali Janka k jeho prospechu a dobru, kým sa dalo a kým to bolo účinné.

              Vzormi mladých sa za pomoci zdevastovaných médií stávajú detí zbohatlíkov, ktorí prišli k majetku pochybným spôsobom. Otec sedí vo väzení a synáčik, či dcérenka si užíva života blahobytným spôsobom. Akoby aj to bol druh obchodu – otec zariskuje, získa podvodom peniaze, ide do väzenia, ale rodina je zabezpečená na dlhé generácie a žije si blahobytne. Toto nie sú modely na obdivovanie. Toto sú modely krivých ľudí. A nám sa rodí čím ďalej tým viac krivých ľudí, bez cti, bez morálky, bez kultúrnosti. A médiá z nich robia modely života. Každé dieťa i dospelý pozná mená všetkých lumpov, lebo každý večer o nich hovoria elektronické médiá a píšu noviny. O tých, o ktorých by sme mali mlčať a nechať ich súdom, aby s nimi urobili poriadok. Pritom o tých, čo tvoria hodnoty, kultúru, skutočnú kultúru, o vedcoch, skutočných ľuďoch sa nedozvie verejnosť, ale ani deti nič. Koho si majú potom zvoliť za svoje vzory –len tých slaboduchých, holohlavých, hrubých, arogantných. Lenže naša spoločnosť bude o pár rokov len taká, aké vzory má dnešná mládež.

    Niet na svete štátu, ktorého úspech by sa meral množstvom džípov na tisíc obyvateľov, ani výškou múrov okolo domov. To sú skôr kritériá bezduchosti sveta. Tam by sme vyhrávali nad celou Európou. Skúsme však vyhrávať múdrosťou, intelektom, silou silných osobností, mravnosťou, dobrom, prajnosťou, pomocou nemocným a chorým. Skúsme súperiť so svetom skutočnými zbraňami úspešných.

Ľubomír Pajtinka