Mňa rodičia učili, že cigániť sa nepatrí. Že je to špatné. Preto máme hovoriť pravdu. Nemám rada nepekné veci a rodičov som poslúchala. Tak som sa naučila hovoriť pravdu. A to aj vtedy, keď je nepekná. V škole sme sa zas učili, že za pravdu mnohí zaplatili životom. Aj Ján Hus miloval pravdu. Hovoril a bránil pravdu a  zhorel na hranici spolu s ňou. Dvorní blázni vedeli pravdu povedať tak vtipne  a rafinovane, že vladár  a všetci dvorania sa na nej zabávali, až sa za tučné bruchá chytali. A kto by nepoznal príbeh z rozprávky Cisárove nové šaty? „Aha, veď je nahý!“ zakričalo dieťa.  Ukázalo prštekom na holého panovníka a otvorilo oči všetkým, čo klamárom uverili. Až po ňom sa dospelí osmelili a opakovali: „To dieťa má pravdu! Cisár je nahý! Chi, chi, chi, nahý je, len sa naňho pozrite!“

Kto z nás by si dnes dovolil povedať takúto pravdu?  Blázon? Ja? Ty? Pravdu na vladára? Čo vás nemá? Na vladára? No, no, no, to sa nesmie, ministerstvo pravdy nedovolí! Za-ka-zu-je! Veru tak, zakazuje. Nasadí  vám na hubu náhubok a držte držku, vy ... vy ... “ vy vybrané slová“!

Po takýchto pravdách by sme mali byť opatrní. Mali by sme hovoriť len pravdu, ktorá nám neublíži. Pozrime sa, či je to tak.

O pravde sa hovorí, že je len jedna. Ja si ale myslím, že pravdy sú dve. Jedna, čo sa dobre počúva, a druhá, čo oči kole. Tú prvú (radi) hovoríme. Ešte ju vyšperkujeme, aby sa páčila. Prečo nie, keď v tom “správnom“ médiu aj love prinesie. Za peniaze sa strčíme aj... veď viete kam. Ako ovad. Najradšej sedí tam, kde sa začína kravský chvost. Za peniaze aj v Prahe dom. Aj v Bratislave byt. Aj  zatajiť skutočnú pravdu a okydať tých “nesprávnych“. Aj stratu svedomia. Ak dáke je.

A potom je tu druhá pravda. Tá sa nepočúva  ľahko. Za  takúto pravdu sa dnes neupaľuje. Ale dotknutého napáli. Padajú obvinenia a hrozí basa. Ako za Klementa. Lebo každá pravda niečo stojí. Ak vladár má v sebe náhodou aj česť, potom sa  pri odhalení nepeknej pravdy vzdá vladárskeho stolca.  A možno aj ukradnutého titulu. Alebo aj nie. Lebo peniaze a moc chutia. Moc chutia. V krajine, kde sa ľudia neboja zomierať, kde deťom ani vlastná mater nerozumie, je to tak.

Kde som si, do psej matere, zas dala ten náhubok?