Chalupkovu báseň Mor ho viem celú naspamäť. Učila som sa ju ako žiačka a učila som ju aj svojich žiakov.  Niektorí sa ju tiež naučili celú. Možno som ich podnietila ja svojím prednesom, vždy som rada recitovala. Ale určite preto, lebo chceli dostať jednotku. Nepochybne sa im páčil aj text a obsah. Možno sa mi aj cez túto báseň podarilo myšlienku vlastenectva zasiať  do niektorých srdiečok.  A nielen cez ňu. Štyridsať rokov som sa o to usilovala.

Tento text nechápeme len ako boj za slobodu,  túžbu žiť slobodne,  žiť v mieri. Z básne cítiť národnú hrdosť,  vlastenectvo. To vlastenectvo, ktoré sa dnes už nenosí.  Vytláčajú ho témy, o ktorých  štúrovci ani nechyrovali. A pred rokmi ani my.

Dnes zabúdame na históriu, na skutočné osobnosti histórie.  Toto moja škola neučila. Mňa učili milovať svoju vlasť, rodnú dedinu a ľudí v nej. Dubčeka nám svet závidí, no my naňho zabúdame, znevažujeme ho. Zabúdame na minulosť, na život v područí, na zápas za slobodu, na tých, ktorí padli. Časy sa menia. Amerikanizácia a globalizácia vymazali našu národnú hrdosť, naše vlastenectvo. Rodnú reč pretkávame slovami, ktorým starší nerozumejú. Za judášsky groš predávame svoju zem, svoj vzduch, svoju nezávislosť. No, chvalabohu,  nie všetci sme zapredanci, nie všetci sa vzdávame toho, čo je naše, čo nám patrí. Preto spolu s Chalupkom toto odkazujeme Američanom:

Mor ho! (úryvok)

„Národ slovenský, kňazstvo i staršina naša,
kroz nás ti, slávny cáre svoj pozdrav prináša.
Zem tá, na ktorú kročiť mieni tvoja noha,
to je zem naša, daná Slovanom od Boha.
Pozri: tu jej končiny valný Dunaj vlaží,
tam Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží.
A zem to požehnaná! Chvála Bohu z neba,
máme pri vernej práci voždy svoj kus chleba.
Zvyk náš je nie napadať cudzie vlasti zbojom:
Slovan na svojom seje, i žne len na svojom,
cudzie nežiada. Ale keď na naše dvere
zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere:
kto je, ten je; či je on zblíza, či zďaleka:
Vo dne, v noci na stole dar boží ho čaká.
Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovanom:
pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom.
A človek nad človeka u nás nemá práva:
sväté naše heslo je: Sloboda a sláva!
 

Mária Škultétyová