...a stále sa to „zlepšuje“...

   Konečne sme sa začali uberať „správnym“ smerom. Jablká sú drahšie ako banány a pomaranče. Z mrazenej ryby vytečie polovica vody, mäsové výrobky neobsahujú mäso,  pekárenské výrobky sa nepečú, ale len dopekajú z mrazených polotovarov.  Bravčové rebrá sú drahšie, ako bravčové stehno, burčiak je drahší, ako víno. Ovládač televízora a mobil majú toľko funkcií, že sa v nich nevyzná už ani sám predajca. Bilbordy nám až zaclonili výhľad na prírodu, hory a lesy a vidíme len reklamu na dámske vložky, kľučky, autá, zubnú pastu, či tváre bezvýznamných politikov. Kilo slepačieho trusu je drahšie ako kilo kuracích stehien.

   Čím viac vecí máme, tým viac túžime po ďalších, ponukové dvadsať a viac stranové letáky nás presviedčajú, čo je najlacnejšie a čo určite potrebujeme, alebo budeme potrebovať. Letáky čítajú státisíce ľudí, knihy a najmä kultúrne časopisy zlomok z toho. Aj počas debaty s kamarátom na káve súčasne telefonujeme s iným človekom. Konečne ideme správnym smerom. Každoročne si vlády na celom svete dávajú za cieľ zvýšiť produktivitu, viac vyrábať, viac ťažiť suroviny, viac spotrebovávať, mať väčšie zisky. Ale Zem nie je nevyčerpateľná.

   Narušili sme rovnováhu života, berieme si viac, ako potrebujeme, ničíme viac, ako je únosné, devastujeme svet okolo seba. Následne sa čudujeme, kde sa vzal covid, prírodné katastrofy veľkých rozmerov, prečo stúpajú svetové oceány. Zdá sa, že nám v škole chýba kľúčový predmet dobrého myslenia, teda logika. Štátne sviatky už nie sú dôvodom pripomenutia si dôležitých udalostí, ale dôvodom, aby sme navštívili nákupné centrá, aj keď ani netušíme, kvôli čomu máme voľný deň. Nevieme, kde sú pochovaní naši starí, či prastarí rodičia a samotných rodičov vnímame len ako časovú a finančnú záťaž.

    Policajti plánujú nakúpiť policajné kamery za 100 miliónov eur, obce a mestá majú také kamerové systémy, aké nemá ani Hollywod. Dotácie na jedného väzňa sú vyššie ako normatív na žiaka.

   Ministrom  školstva je vizážista a kaderník, ministrom financií daňový hriešnik. Obaja bez platných vysokoškolských diplomov.  Kapacita väzníc je nedostatočná a na nástup do výkonu trestu sa čaká, ako voľakedy v poradovníku na auto. Nik netuší, čo nás čaká zajtra, a nieto o päť, či desať rokov. Pomiatol sa nám rozum. Sedem miliárd obyvateľov zemegule žije v šialenom tempe, chce už lietať na Mars, ovládnuť ho a ak sa bude dať, ovládnuť celú Mliečnu dráhu. Pažravosť ovládla ľudstvo. Ak si niekto myslí, že to nič nie je, bude každým dňom viac prekvapený...keď nás z toho ešte viac rozbolia bruchá.

Ľubomír Pajtinka