Niekdajší politik, dnes úspešný spisovateľ slovenských bestsellerov Jozef Banáš mal v spisoch ŠtB krycie meno Lotos. V relácii Odznova sa pod vplyvom knihy Lotosová súra zamyslel nad tým, prečo mu „eštébáci“ priradili meno práve tohto krásneho vodného kvetu.
Čím viac bahna na neho hádžu, tým môže byť čistejší, vysvetľuje pôvod svojej prezývky Jozef Banáš. Ten vysvetlil aj to, že za celou kauzou stojí aj Monika Tódová, ktorá pred veľa rokmi napísala rozhovor s profesorom z Viedne, ktorý však respondent nikdy neautorizoval. Pred zhruba rokom, keď sa hovorilo o Banášovi ako o prezidentovom poradcovi, červené denníky na neho skúšali rozhovory, ktoré by však nedostal na autorizáciu. Banáš odmietol – ich čitatelia si aj tak budú myslieť svoje.
„Prišiel som na to, že ja som sa už za starého režimu, venoval týmto ezoterickým veciam, východným filozofiám troška budhizmu, hinduizmu. Lotos je najkrajší a najvzácnejší kvet Ázie,“rozpráva Jozef Banáš s tým, že lotos vyrastá z bahna. Nuž a najkrajšie európske lotosy vyrastajú z piešťanského bahna.
„Ja som veľmi vďačný tým, kto má stále okydávajú tými svojimi, prepáčte sr*kami, pretože čím viac tých sr*iek na mňa hádžu, tým ja prekvitám viacej,“ baví sa spisovateľ, ktorý o pôvode tohto zápisu v zoznamoch ŠtB hovoril mnohokrát a stále to niektorým nestačí.
Za starého režimu pôsobil, ako vedúci tlačového strediska pre zahraničných novinárov a ako diplomat pôsobil v NDR. Otázka, či spolupracovali, alebo nespolupracovali s ŠtB by teda mala byť smerovaná na tých, ktorí pôsobili v niektorej zo západných krajín, keďže jeho tam nepustili.
„Ja som bol v Bratislave v styku so západnými novinármi, tak ma normálne predvolávali na ŠtB. Nechcem povedať, že to boli výsluchy, neboli tí ľudia na mňa nejako násilní. Trvalo to vždycky 5-6 minút. Na Februárke som mal scvrknutý žalúdok, lebo ísť na ŠtB, baviť sa tam tak to nebolo povznášajúce. No a naraz po páde režimu som zistil, že som vedený ako agent ŠtB,“ spomína Banáš s tým, že neskôr sa toho chytuila novinárka Monika Tódová, vtedy ešte Žemlová.
„Začala ma osočovať, že koho som ja udával. Všímate si na tej mojej kauze je úžasné to, že za 35 rokov ešte nenašli jediného človeka, ktoroého ja by som udal. Nikto sa tu neprihlásil, že ho Banáš udal,“ vysvetľuje ďalej spisovateľ s tým, že jej osobne vysvetlil, že on bol pod kontrolou práve preto, lebo bol v kontakte s ľuďmi zo západu. Dal jej pár mien, ktoré akože mal udávať, medzi nimi aj profesor Lendvay, ktorého meno dovtedy ani len nepočula
„Naraz o nejaké 2-3 týždne vyjde v SME-čku dvojstrana, že Banáš udávala teraz ako sa Lendvay o Banášovi vyjadroval. Že Banáš bol eštebák a tak ďalej. Lenže táto nešťastnica zabudla že ja som bol dva a pol roka posledný československý vyslanec v rakúsku, čiže ja som sa s Lendvayom normálne stretol, my sme veci debatovali a som si hovoril – toto pán Lendvay nemohol povedať. Poznám jeho názory, tak som mu napísal to, čo v SMEčku vyšlo, som mu to predložil a poslal. Lendvay mi napísal že on to vôbec neautorizoval, že vôbec on netuší čo tam ona napísala. S týmto som šiel za starých Šimečkom, vtedy šéfoval SMEčku. Vyhodil ma s tým. Takže musím povedať, že dokonca mám dôkaz od Lendvaya, že on to čo oni písali o mne vôbec nepovedal,“ vysvetľuje spisovateľ s tým, že síce nemá problém hovoriť o tom, ale pochopil, že vysvetľovať nemá zmysel.
Jozef Banáš sa aj v tejto veci riadi výrokom Leonarda Da Vinciho – Nikdy nič nevysvetľuj. Tí, čo ťa poznajú, to nepotrebujú a tí, ktorí si to myslia, tým môžeš vysvetľovať, čo chceš. Ani ho zbytočné vysvetľovanie nezaujíma.
Naposledy pred zhruba rokom, keď prezident Peter Pellegrini uvažoval prizvať si ho do poradného tímu, kontaktoval ho zo SME novinár Getting. Či mu dá rozhovor. Pokojne, no musia mu ho dať autorizovať. Novinár odmietol.
„Chápete to? On povie, že ja vám nedám autorizovať rozhovor? A ja som na to: povedzte mi, načo mám dať rozhovor pre denník SME, aj N chceli, no aj z Aktualít cheli rozhovor ... na čo mám dať rozhovor týmto médiám? – No máte možnosť vysvetliť našim čitateľom váš postoj,“ reprodukuje Banáš rozhovor s tým, že jeho nezaujíma, čo si o ňom myslia ich čitatelia.
„Lebo to je ten čitateľ, ktorý si o mne nikdy nič dobré myslieť nebude. Za 35 rokov nenašli nikto, ešte keď žil Ján Langoš vyzval som ho – už doneste jedného jediného, ktoré ja som udal. No nenašli, ale som udavač no tak čo s tým chcete robiť? Tak to je ich problém, nie môj,“ uzavrel Jozef Banáš.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo môže spôsobiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestojí za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Uveďte poznámky, prosím, uveďte "dar".
Je to jediná cesta, ako môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik