Brusel nám diktuje, ako máme žiť – od migrácie, cez LGBT agendu až po vojnové ťaženie proti Rusku. Europoslanec Ľuboš Blaha (Smer-SSD) v exkluzívnom rozhovore pre Hlavný denník odhaľuje tvrdú pravdu o tom, ako EÚ oberá Slovensko o suverenitu a núti nás plniť cudzie príkazy.
HD: Pán Blaha, ako hodnotíte fungovanie Európskeho parlamentu zvnútra? Potvrdili sa Vám predstavy o byrokratickej a ideologickej povýšenosti bruselského aparátu?
ĽB: Bol by som veľmi rád, keby som po trištvrte roku v pozícii europoslanca mohol povedať, že som sa mýlil a centrálne inštitúcie EÚ pracujú pre blaho občanov všetkých členských krajín. Žiaľ, znovu a znovu sa utvrdzujem v tom, že tento systém, tak ako dnes pracuje, je nástrojom nevolených štruktúr na presadzovanie rozhodnutí, ktoré nielen že nie sú v záujme Európanov, ale príliš často sú s ním dokonca v priamom rozpore. Naviac, ľudia, ktorí si pamätajú časy spred pár desaťročí, hovoria, že byrokratická bezcitnosť a bezočivosť tejto mašinérie postupne narastá. No a tá ich imperiálna povýšenosť a arogancia, ktorú spomínate, je potom už len takou čerešničkou na torte.
HD: Má podľa Vás Slovensko v Európskom parlamente reálny vplyv, alebo sme len štatisti v rozhodnutiach, ktoré diktuje Nemecko a Francúzsko?
ĽB: Európsky parlament je dnes iba formálnou zásterkou, ktorá má dodať zdanie demokratického rozhodovania totalitnému riadeniu EÚ Európskou komisiou, ktorej hlavným cieľom je sústrediť čo najväčšiu moc v rukách konkrétnej skupiny ľudí. V takto nastavenom mechanizme Europarlament nie je miestom, kde by stredo- a východoeurópske krajiny mohli efektívne obhajovať svoje národné záujmy, ak to mám povedať jemne a slušne. V takomto systéme úloha slovenských europoslancov môže byť dvojaká: buď sú aktívnymi agentmi podieľajúcimi sa na výrobe predpripraveného súhlasu globalistickej väčšiny, teda v mnohých prípadoch doslova zradcami vlastnej krajiny, alebo sú v opozícii a sú takpovediac partizánmi, ktorí sú tou komplikovanou a rafinovanou byrokratickou mašinériou efektívne vytláčaní z diania, aby mali čo najmenšiu šancu nielen rozhodovať, ale často vôbec nazrieť do kľúčových detailov toho, o čom sa rozhoduje.
HD: Je podľa Vás reforma EÚ ešte možná, alebo sa skôr blížime k nevyhnutnosti zásadne prehodnotiť naše členstvo?
ĽB: Teoreticky tu je a vždy bude možnosť vrátiť sa k pôvodnej správnej a zmysluplnej myšlienke vytvoriť EÚ ako spravodlivé združenie rovnocenných zvrchovaných národných štátov, ktorých spolužitie bude postavené výlučne na myšlienke vzájomne výhodnej priateľskej mierovej spolupráce. To by si však vyžadovalo, aby reprezentácie jednotlivých členských štátov boli ochotné sa do takéhoto partnerstva zapojiť čestne a férovo. Ak však sú viaceré európske štáty – hovorím samozrejme najmä o západných koloniálnych mocnostiach – ovládané štruktúrami s neokoloniálnou predátorskou mentalitou, ktorých cieľom je ostatných ovládať, oslabovať a zneužívať, tak možnosť reformovania EÚ vidím veľmi bledo. Nehovoriac o tom, že riadiace štruktúry EÚ sú natoľko prehnité, že ich reformovanie si neviem predstaviť bez toho, že by tam ostal „kameň na kameni“.
HD: Na Vašich zahraničných cestách, napríklad do Ruska, ste kritizovali Západ za pokrytectvo a dvojitý meter. Ako by ste zhodnotili súčasnú zahraničnú politiku EÚ – slúži ešte mieru, alebo už len záujmom korporácií a zbrojárskeho priemyslu?
ĽB: Stačí sa pozrieť na to, ako sa EÚ stavia na jednej strane ku genocíde v Gaze a v Sýrii, a na druhej strane k Západom vyprovokovanému a živenému konfliktu na Ukrajine. Kto nie je úplne slepý, vidí, že dnes podstatou politiky EÚ nie je to, čo bolo deklarované pri jej zakladaní, teda mierová spolupráca členských krajín, ale snaha zničiť Rusko za každú cenu, aj za cenu úplného ožobračenia európskeho obyvateľstva a rozpútania tretej svetovej vojny. Jediným beneficientom tejto politiky je zbrojárska loby a kruhy zahraničných globálnych hegemonistov. A to je aj odpoveď na to, komu EÚ v skutočnosti slúži.
HD: EÚ a jej lídri často hovoria o demokracii, ale zároveň umlčiavajú iné názory – máte osobnú skúsenosť s cenzúrou alebo nátlakom kvôli svojmu kritickému postoju?
ĽB: Tak ako všetko, aj spôsoby ako umlčiavať nepohodlné názory sa vyvíjajú. Klasická cenzúra, keď sa začierňovali nevhodné slová, je dnes už nahradená oveľa efektívnejšími a menej do očí bijúcimi spôsobmi. Nepohodlné názory často ani netreba zakazovať, lebo sa do globalizovaného mainstreamu jednoducho vôbec nedostanú. A či s tým mám osobnú skúsenosť? Dá sa povedať, že celá moja politická kariéra je plná pokusov ma zastrašiť, očierniť, znemožniť, vymazať. Či už ide o množstvo predvolaní na výsluch pre údajné šírenie nesprávnych názorov, alebo problémy s prístupom do mainstreamových médií či zrušenie môjho účtu na Facebooku pod absurdnou zámienkou, bolo by to na dlhé rozprávanie. Ale nesťažujem sa. Oni nechápu, že pravdu takto neumlčia a mňa ich špinavosti iba povzbudzujú v tom, že idem správnym smerom.
HD: Čo by podľa Vás znamenalo pre Slovensko, keby sa EÚ transformovala na vojensko-politickú veľmoc pod vedením NATO – nestrácame tým vlastnú suverenitu?
Samozrejme, že by to bol koniec akejkoľvek suverenity. Už teraz nám z reálnej suverenity ostalo dosť málo, v podstate ide hlavne o právo veta v Európskej rade. Myslím si však, že keby sa fanatickým militaristom podarilo Európu napriek nesúhlasu obyvateľov členských štátov prinútiť, aby sa zmenila na plnohodnotnú vojenskú mašinériu, znamenalo by to zároveň koniec EÚ. V tomto sa spolieham na zdravý rozum Európanov. Už teraz majú plné zuby bruselského diktátu a všetkých tých nezmyslov, ktoré sa odtiaľ šíria, od „gríndílu“, cez multikulti či LGBT agendu až po rusofóbne sankcie, na ktoré tvrdo dopláca najmä európska ekonomika. Globalistické elity v jednotlivých členských štátoch na prebúdzanie občanov reagujú čoraz nervóznejšie, je zaujímavé sledovať, aké zúfalé a protidemokratické prešľapy robia, keď hrozí, že stratia moc – viď donedávna nepredstaviteľné totalitné odstavenie prezidentských kandidátov zo súťaže vo Francúzsku či Rumunsku. Toto však je nič proti tomu, čo by nás čakalo, keby sa Európa naozaj začala intenzívne militarizovať.
HD: Súčasná atmosféra v Európskom parlamente sa Vám nepáči práve pre jej vojnovú rétoriku. Ako reagujú Vaši kolegovia na mierové návrhy? Je v Únii vôbec ešte priestor pre hlas rozumu?
ĽB: Je pravda, že v dnešnom Európskom parlamente majú stále veľkú väčšinu rusofóbi a ľudia, ktorí by za Slávu Ukrajine boli ochotní položiť aj životy – samozrejme nie svoje, ale životy vojakov z členských krajín EÚ. V porovnaní s predošlým volebným obdobím je však v Európskom parlamente o poznanie viac ľudí so zdravým rozumom, ktorí chápu, že budúcnosť a prosperita Európy úzko súvisí s normalizáciou vzťahov s Ruskou federáciou. Ešte prednedávnom by bolo ťažké si vôbec predstaviť, že by sa mohla nájsť skupinka europoslancov, ktorí by vycestovali do Moskvy, aby tak demonštrovali svoje odhodlanie otvoriť mierový dialóg s Ruskou federáciou – ale tohto roku sa to podarilo. Je to len začiatok, ešte stále je nás príliš málo, ale nepochybujem, že tento vývoj bude pokračovať. Aj ja sa budem snažiť urobiť pre to maximum, to je jeden z cieľov mojej misie v Európskom parlamente.
HD: Je dnes Európska únia projekt spolupráce alebo skôr projekt nátlaku? Ako to pocítili slovenskí občania napríklad pri témach migrácie, LGBT agendy alebo Zelenej dohody?
Na to si ľahko odpovie každý sám. Je agenda EÚ napríklad v týchto témach, ktoré ste spomenuli, presne tým, čo ľudia chcú a potrebujú, čo im pomôže zlepšovať ich každodenný život? Myslím, že väčšina občanov, dokonca aj mnohí priaznivci opozície, by bez zaváhania odpovedali, že nie. Dnes ľudia, keď počujú, že EÚ prichádza s nejakou novou iniciatívou, tak ich prvá reakcia je väčšinou obava, že čo to zase bude za nebezpečný a absurdný výmysel. Lenže Európska únia, ktorú dnes stelesňuje oficiálny Brusel, so svojím videním sveta a svojím programom, je nielen na míle vzdialená od problémov bežných Európanov ako jednotlivcov, ale nereflektuje ani na problémy, ktorým čelia členské štáty ako celky. Do istej miery je to aj pochopiteľné, pretože jednoducho reálie života v Estónsku a v Portugalsku sú diametrálne odlišné a EÚ, keď chce rozhodovať o všetkom podľa jednotnej eurošablóny, tvrdo naráža na realitu. Ale predovšetkým to je o tom, že záujem totalitnej partie, ktorá reálne ovláda EÚ je iný, než záujem obyvateľov Európy. To sa musí zmeniť a aj my Slováci musíme priložiť ruku k dielu. Nemôžeme sa spoliehať, že to vyriešia len veľké západné štáty. Napokon, vždy v histórii bolo chybou sa na ne spoliehať a tak isto je to aj dnes.
Ďakujeme za rozhovor PhDr. Ľubošovi Blahovi, PhD - nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu
Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik