Dovolil som si trošku "upraviť" titulok knižného "kšeftíku", ktorý v tomto čase s veľkou podporou mainstreamu a zrejme aj z výparov z kedysi štedrých dotácií promuje pán šéfredaktor Bárdy. Knižné kšefty v súčasnej politike sú zaujímavou ideologickou zbraňou a zároveň čímsi, čo kedysi hviezdilo v televíznych reklamách - prípravok, ktorý "univerzálne vyčistí čokoľvek, vrátane mozgu". Hlavne "dielka", ktoré vydávajú novinári mainstreamu, sa začínajú nesmierne podobať (účelom) na voľne položené modlitebné knižky pre veriacich v laviciach kostolov. (Bez zámeru dotknúť sa veriacich.)

Po prevrate sa nám tu na Slovensku premnožili moderátori. Každý chcel byť moderátorom a médiá ich prijímali, hoci aj bez znalosti slovenského jazyka, výslovnosti, gramatiky, schopnosti vetnej skladby a formulovania myšlienky. Prehupli sme sa do mediálnej doby "wau" a "mega" a "super", prípadne "shit". Bez krumple v hube žiadna moderovačka! "My to teraz robíme takto" - bolo vtedy aj mne po štvrťstoročí moderovania v Slovenskom rozhlase povedané, následne na čo som bol ako jeden z mála doprevratových nestraníkov po prevrate vyhodený novými "demokratmi".

Spisovateľstvo bol evolučný vývojový stupeň

Moderovačka už neznela tak "in" a "wau". Po prelome tisícročia naša zem slovenská urodila "spisovateľov" ako jarná sezóna chrústov. Každý, kto udržal moč a pero, sa stal spisovateľom. Teda, bola to už éra, keď sa spisovateľom mohol stať každý, kto trafí na písmenká na klávesnici. A samozrejme, každý, kto mal dostatok financií nielen na uživenie seba a svojej rodiny, ale aj na pomerne náročný náklad "diela". Teda, na jeho vydanie. A tak začali písať knihy adolescentné celebritky a politikmi platení "novinári". Tí druhí najskôr reklamné textíky vo volebných kampaniach a neskôr už prešli doslova na "beletriu" - triedny boj s nepriateľom vlasti. Skutočná hodnotovo obsažná knižná tvorba sa prestala predávať, knihovníctva - aby prežili, začal zaplavovať brak, často sexuálny, alebo škandály, alebo politická literatúra.

A z politického neba zrazu spadli "autori"

Začali parazitovať na spoločensky závažných udalostiach, priživovali sa na "kuciakiáde", "leboficovali" a liezli - v prípade filmu - do zadku progresívnym celebritkám. Aj napríklad Zuzane. Medzitým ich politickí bohovia zakázali Dostojevského, Čechova či Turgeneva a namiesto týchto literátov nám začali vnucovať politicky píšuce prostitútky.

Už nechodím do kníhkupectiev

Niet si tam čo vybrať. Našťastie, z detstva i po rodičoch mi zostali asi tri miestnosti plné skutočných kníh. Steinbeck, Hemingway, Bukowski, Heine, Tolstoj. Mnohé z tých kníh mi kupovala mama - samozrejme, bola tam so mnou, za korunu v Sovietskej knihe. Tam sa dalo kúpiť naozaj to naj zo svetovej literatúry.

Dnes sú už v ponuke iba spolitizované manipulatívne "sračky". Prepáčte mi ten výraz. Ale fakt mám pocit, že dnes už môže napísať knihu každý, kto si dokáže bez cudzej pomoci utrieť zadok.

Aj preto také "dielka" považujem už nanajvýš ak za nekonfortný toaletný papier.

Patologická nenávisť a bezmocná závisť nie je inšpirácia. To je iba diagnóza. A kšeft. Sprostý kšeft na kedysi čitateľoch.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik