Krížová cesta sa v rímskom Kolosem Koloseu koná vždy na Veľký piatok večer už niekoľko storočí. Na tomto mieste ju vybudoval sv. Leonard Porto a posvätil ju 27. decembra, vo Svätom roku 1750 pápež Benedikt XIV. Búrlivé udalosti nasledujúcich storočí zabránili rozvoju tejto tradície. Obnovil ju až pápež Pavol VI. v roku 1964, ktorý ju osobne viedol 14 krát.
Svätá stolica veriacim pravidelne prináša text aktuálnej Krížovej cesty, aby pri ňom mohli počas slávnosti rozjímať. Inak tomu nie je ani v tomto roku, kedy v úvode Krížovej cesty (KC) upozorňuje na fakt, že človek zvyčajne kráča opačným smerom, ako Pán Ježiš a aj napriek tomu sa môžeme stretnúť s Jeho pohľadom. On nám totiž ide vždy v ústrety.
„Tvoje oči čítajú v našich srdciach. Na chvíľu zaváhame, či pokračovať, akoby sa nič nestalo. Môžeme sa otočiť, zadívať sa na teba a nasledovať ťa. Dokážeme sa vcítiť do tvojej cesty a vytušiť, že je pre nás lepšie zmeniť smer,“ uvádza Vaticannews.
V ďalšom texte znie, že Boh Abraháma volá, Boh Izáka sa stará, Boh Jakuba žehná, Boh Izraela oslobodzuje. Pánov príchod späť znamená pre nás potrebu zmenu smeru, potrebu vidieť dobrotu Jeho stôp a potrebu nechať Jeho oči pôsobiť v našich srdciach.
„Krížová cesta je modlitbou tých, ktorí sú v pohybe. Prerušuje naše obvyklé cesty, aby sme z únavy kráčali do radosti. Je pravda, že Ježišova cesta nás niečo stojí: v tomto svete, ktorý všetko počíta, má nezištnosť vysokú cenu. V dare však všetko opäť prekvitá: mesto rozdelené na frakcie a roztrhané konfliktmi smeruje k zmiereniu; zvädnutá zbožnosť znovu objavuje plodnosť Božích zasľúbení a dokonca aj srdce z kameňa sa môže zmeniť na srdce z mäsa. Len treba začuť pozvanie: „Poď a nasleduj ma!“. A dôverovať tomu láskyplnému pohľadu,“ uvádza ďalej Vaticannews. Ďalší text vám prinášame krátený, bez redakčných úprav.
Prvé zastavenie – Pán Ježiš je odsúdený na smrť
Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud a povedal im: „Priviedli ste mi tohto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človeku nič z toho, čo na neho žalujete. Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrescem ho teda a prepustím.“
(Lk 23, 13-16)
Druhé zastavenie – Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia
Keď sa všetci divili všetkému, čo robil, povedal svojim učeníkom: „Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“ Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo.
(Lk 9, 43-45)
Tretie zastavenie – Pán Ježiš prvý krát padá pod krížom
„Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa. Preto Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla sa prepadneš!“
(Lk 10, 13-15)
Štvrté zastavenie – Ježiš sa stretá so svojou matkou
Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať. Oznámili mu: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.“ On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“
(Lk 8, 19-21)
Piate zastavenie - Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.
(Lk 23, 26)
Šieste zastavenie- Veronika utiera šatkou Ježišovu tvár
Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia – boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme.
(Lk 9, 29-31)
Siedme zastavenie – Ježiš druhý krát padá pod krížom
Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: »Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila“.
(Lk 15, 2-6)
Ôsme zastavenie – Ježiš stretá Jeruzalemské ženy
Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. Lebo prichádzajú dni, keď povedia: Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali! Vtedy začnú hovoriť vrchom: Padnite na nás! a kopcom: Prikryte nás! Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?“
(Lk 23, 27-31)
Deviate zastavenie – Ježiš tretí krát padá pod krížom
Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“ A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“
(Lk 7, 44-49)
Desiate zastavenie – Pánu Ježišovi zvliekajú šaty
Tu Jób vstal, roztrhol si odev, oholil si hlavu, padol na zem, klaňal sa a povedal: „Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!“ V tomto všetkom Jób nezhrešil a nevyriekol proti Bohu nič neprístojné.
(Job 1, 20-22)
Jedenáste zastavenie – Pána Ježiša pribíjajú na kríž
Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov. Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“
(Lk 23, 32-34a)
Dvanáste zastavenie – Pán Ježiš na kríži zomiera
Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol. Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý.“ A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov. Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to.
(Lk 23, 45-49)
Trináste zastavenie – Pána Ježiša skladajú z kríža
Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal.
(Lk 23, 50-53a)
Štrnáste zastavenie – Pána Ježiša pochovávajú
Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal. Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota. Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj.
(Lk 23, 53-56)
Záver
Celebrant: „Buď pochválený, môj Pane,“ spieval svätý František z Assisi. V tomto krásnom chválospeve nám pripomínal, že náš spoločný domov je ako sestra (...) Táto sestra protestuje proti zlu, ktoré jej spôsobujeme. (Enyklika Laudato si, 1-2).
„Fratelli tutti“, všetci sme bratia, zvykol písať svätý František z Assisi, keď sa obracal na všetkých bratov a sestry a predkladal im formu života s chuťou evanjelia. (Enc. Fatelli tutti, 1).
„Miloval nás“, hovorí svätý Pavol, mysliac na Krista (...) aby nám pomohol objaviť, že od tejto lásky nás nič nemôže odlúčiť“ (Enc. Dilexit nos, 1).
Prešli sme Krížovou cestou, ponorili sme sa do lásky, od ktorej nás nič nemôže odlúčiť.
Teraz, kým Kráľ spí a veľké ticho zahalilo zem, osvojme si slová svätého Františka a prosme o dar obrátenia srdca: Veľký a slávny Bože, osvieť temnoty môjho srdca. Daj mi pravú vieru, istú nádej, dokonalú lásku a hlbokú pokoru.
Daj mi, Pane, dar rozlišovania, aby som plnil tvoju pravú a svätú vôľu.
Amen.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo môže spôsobiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestojí za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Uveďte poznámky, prosím, uveďte "dar".
Je to jediná cesta, ako môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik