Jeden z najväčších vojnových balíkov pomoci na svete – pomoc vo výške 182,8 miliardy dolárov, ktorú Ukrajine poskytli Spojené štáty americké, je naďalej opradený množstvom otáznikov. V rozhovore pre americkú spravodajskú televíziu Newsmax to priznal aj Kyrylo Budanov, šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky – nie je jasné, kam sa peniaze podeli, píše Magyar Nemzet.

Aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj údajne nevie, kde skončila väčšina pomoci. Po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny dostala Ukrajina nepredstaviteľné množstvo finančnej a vojenskej podpory, no podľa dostupných informácií s týmito sumami nevie dôveryhodne naložiť. Zelenskyj údajne pripustil, že polovica peňazí sa „stratila“. Ukrajina tak nedokáže preukázať, ako boli prostriedky využité.

V relácii „American Agenda“ sa Budanova pýtali na otázku transparentnosti pomoci.

„Musíme zistiť, kam peniaze išli a kde skončili,“ povedal Budanov. Význam jeho vyjadrenia podčiarkuje fakt, že nejde o slová opozície, ale o priznanie vysokopostaveného predstaviteľa ukrajinskej bezpečnostnej služby.

Zelenskyj sa zamotáva a nevie, kde sú peniaze

Prezident Zelenskyj tvrdil, že Ukrajina reálne dostala len 75 miliárd dolárov z prisľúbenej americkej pomoci. Táto informácia vyvolala silné reakcie vo Washingtone – ak sa k Ukrajine dostalo iba 75 miliárd, čo sa stalo so zvyšnými 100 miliardami?

Podľa údajov Medzirezortnej pracovnej skupiny pre dohľad nad pomocou Ukrajine (Ukraine Oversight Interagency Working Group) bolo z celkovej sumy reálne vyplatených 83,4 miliardy dolárov, ďalších 96,6 miliardy bolo iba zarezervovaných alebo ešte vôbec nebolo minutých, a 2,7 miliardy už prepadlo.

Zelenského skoršie vyhlásenie, že z 177 miliárd vedia preukázať len využitie 75 miliárd, sa objavilo aj v maďarských médiách a vyvolalo vážne pochybnosti o dôveryhodnosti ukrajinského vedenia. Neskôr prezident uviedol, že značnú časť peňazí „nevidel“, čo prakticky znamená, že netuší, čo sa s americkými dolármi stalo.

Budanov tvrdí, že peniaze možno nezmizli vinou Ukrajiny

Budanov vo vyhlásení pre Newsmax jasne povedal, že podľa neho nie je správne viniť Ukrajinu za zmiznutie všetkých finančných prostriedkov.

Možno problém ani nie je na Ukrajine. Treba preskúmať, kto v skutočnosti dostal objednaný vojenský materiál, za akú cenu, a cez ktoré krajiny prebehla celá transakcia – povedal. V podstate tým obvinil Spojené štáty a výrobcov zbraní a tvrdil, že všetci sa len „zakrývajú Ukrajinou“, pričom v skutočnosti mohol byť hlavnými príjemcami niekto iný. Tento argument nie je vôbec nový. Denník Magyar Nemzet už v minulosti upozorňoval na to, že počas vlády Bidenovej administratívy sa veľká časť miliárd dolárov, ktoré boli určené ako pomoc Ukrajine, mohla v skutočnosti vrátiť späť do Spojených štátov – a to cez štátne dlhopisy. Inými slovami, Ukrajina mohla tieto prostriedky použiť nie na zbrane alebo potraviny, ale na financovanie amerického štátneho dlhu.

Budanov: Zelenskyj nie je diktátor

Budanov sa počas rozhovoru vyjadril aj k jednému z vyjadrení Donalda Trumpa.

Trump nešetril Zelenského, tvrdo sa doňho pustil

Trump predtým označil Zelenského za diktátora, pretože prezident odložil voľby s odvolaním sa na vojnový stav. Podľa Budanova ide o politickú záležitosť, no dodal, že sa necíti byť v službách diktatúry.

Zelenskyj na konci roka 2024 pozastavil konanie volieb, čím si v podstate zabezpečil neobmedzenú moc nad krajinou.

Pre opatrenia obmedzujúce nezávislé politické strany a médiá čelila Ukrajina kritike viacerých západných odborníkov, ktorí spochybnili jej záväzok k demokracii.

Washington je čoraz nervóznejší

Európska únia v rámci prístupového procesu, ktorý sa začal v roku 2022, stanovila Ukrajine sedem podmienok, z ktorých jednou z najdôležitejších bolo prijatie protikorupčných opatrení. Odvtedy sa však len málo dosiahlo. Podľa Európskeho dvora audítorov v krajine pretrváva systémová korupcia, najmä v armáde, v oblasti verejného obstarávania a v súdnictve.

Zároveň v americkom Kongrese pribúda zákonodarcov, ktorí požadujú pozastavenie pomoci Ukrajine, kým Kyjev nepredloží podrobné zúčtovanie už poskytnutých finančných prostriedkov.

Podľa Budanova už pred rokom navštívili Kyjev americkí predstavitelia, ktorí dospeli k „prijateľným“ záverom, no nie je jasné, na základe akých údajov – sám šéf ukrajinskej rozviedky totiž priznal, že nedokážu sledovať, kam peniaze smerujú.

Z pomoci sa financuje luxus

Finančná netransparentnosť nevyvoláva len štrukturálne otázky, ale čoraz častejšie sa spája aj s okázalým luxusom. Ako náš denník už v minulosti informoval, manželka prezidenta Zelenského, Olena Zelenská, bola viackrát spozorovaná v obchodoch s luxusnými značkami – zatiaľ čo jej manžel v USA loboval za ďalšiu pomoc.

Takto sa pod Zelenského vedením vymkla korupcia spod kontroly

Kontrast medzi obetavosťou vojakov na fronte a okázalým životným štýlom politickej elity poburuje mnohých Ukrajincov.

Zrútila sa ukrajinská rétorika

Ak sa šéf vojenskej rozviedky verejne pýta, kam zmizla medzinárodná pomoc, ktorá prúdila do krajiny, ide o viac než len varovanie.

Rétorika ukrajinského vedenia, podľa ktorej sa všetka pomoc využíva na určený účel a korupcia je len zveličená ruskou propagandou, sa začína rúcať.

Ukrajinský štát dnes už nebojuje len na východnom fronte, ale aj so svojím vlastným tieňom. Presvedčiť západných spojencov, aby poslali ďalšie miliardy, bude čoraz ťažšie, keď samotný systém nevie, kam sa podeli tie predchádzajúce.

S ukrajinským vstupom do EÚ by cez hranice prenikla aj korupcia a kriminalita

Počas rusko-ukrajinskej vojny sa stalo sledovanie západných zbraní prúdiacich na Ukrajinu prakticky nemožným. Vláda vedená Zelenským totiž už pred vypuknutím vojny nemala komplexný zbraňový register a od začiatku konfliktu sa situácia ešte zhoršila. Podľa odborníkov sa Ukrajina po skončení vojny môže ľahko stať jedným z najväčších nelegálnych trhov so zbraňami na svete – podobne ako to bolo po vojnách v bývalej Juhoslávii.

Zbrane sú všade – takto silnejú zločinecké gangy po vojnách 

Podľa odborníka z Globálnej iniciatívy proti nadnárodnému organizovanému zločinu dnes nikto presne nevie, koľko zbraní ostalo v rukách civilistov na Ukrajine alebo sa dostalo do rúk zločineckých skupín. Jeden z vedúcich predstaviteľov organizácie upozornil, že tieto zbrane by sa po skončení vojny mohli vo veľkom počte dostať do Európy, Afriky či na Blízky východ, čím by predstavovali vážne bezpečnostné riziko pre celý kontinent.

Zločinecké organizácie sú už pripravené

Nelegálne zbrojárske trhy na západnom Balkáne – najmä v Srbsku a Bosne – už teraz citeľne reagujú na vývoj vojny na Ukrajine. Ceny zbraní rastú, dopyt sa zvyšuje a balkánske čierne trhy sú pripravené na nekontrolované zbrojné zásielky z Ukrajiny.

Srbské orgány síce robia vážne kroky v oblasti odzbrojenia, ale ukrajinská línia predstavuje nepredvídateľné riziko.

Zločinecké skupiny z Ukrajiny sú už teraz prítomné v blízkosti hraníc. Balogov klan, ktorého viacerí členovia majú zákaz vstupu do Európskej únie, si vybudoval vplyv prostredníctvom ukrajinských bezpečnostných a colných orgánov.

S ukrajinským vstupom do EÚ by sa Balogov klan mohol voľne presunúť aj do Maďarska

Vodca klanu Viktora Baloga údajne udržiava vlastnú súkromnú armádu a má kontakty s jedným z najznámejších ukrajinských oligarchov – Ihorom Kolomojským. Organizovaný zločin už teraz preniká do ukrajinského hospodárskeho aj politického systému.

Aj drogoví díleri sa chcú dostať na trh EÚ

Podľa Indexu globálneho organizovaného zločinu zaznamenal trh so syntetickými drogami na Ukrajine v posledných rokoch prudký nárast. Chaos spôsobený vojnou využívajú kartely a díleri – drogy sa dostávajú aj k vojakom na fronte. Príslušníci vojenských jednotiek siahajú po omamných látkach čoraz častejšie, najmä kvôli fyzickej a psychickej záťaži.

Logistiku drogového obchodu je takmer nemožné vystopovať.

Menšie množstvá sa posielajú poštou, väčšie zásielky sa prepravujú s pomocou zločineckých skupín a vysokopostavených vojenských dôstojníkov. Online predaj prostredníctvom kanálov na Telegrame otvoril čiernemu trhu nové možnosti.

Vstup Ukrajiny do EÚ môže priniesť vlnu kriminality

Ak by sa Ukrajina stala členom Európskej únie, otvorilo by to dvere pre organizované zločinecké skupiny, kartely a obchodníkov s nelegálnymi zbraňami. Drogoví díleri sa už teraz rozširujú do susedných krajín vrátane Maďarska a vojnoví veteráni – ktorí sa po návrate stávajú nezamestnanými a mentálne nestabilnými – predstavujú ideálny ľudský zdroj pre podsvetie.

Vstup Ukrajiny do Európskej únie prináša množstvo rizík, o ktorých sa však v Bruseli momentálne nehovorí. Práve preto sa v Maďarsku začne konzultačné hlasovanie o tom, či by sa Ukrajina mala stať členom Európskej únie.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik