Vladimír Putin rokoval s vyslancom USA Stevom Witkoffom v Petrohrade viac ako štyri hodiny. Hovorkyňa Bieleho domu schôdzku potvrdila s tým, že cestu osobitného vyslanca do Ruska a jeho stretnutie s Putinom považuje Washington za ďalší krok k prímeriu a mierovému riešeniu na Ukrajine.

Podľa štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti sa stretnutie skončilo po štyri a pol hodine. Spravodajca novín Izvestija i agentúra Interfax informovali, že rozhovory sa konali v budove prezidentskej knižnice v druhom najväčšom ruskom meste.

USA poznajú a rešpektujú záujmy Ruska

Hovorca Kremľa pred rokovaním povedal, že Putin bude s Witkoffom pokračovať v diskusii o „rôznych aspektoch mierového plánu pre Ukrajinu“ a využije stretnutie na to, aby tlmočil pozíciu a hlavné záujmy Moskvy. Trump sprostredkovane odkázal, že je „neustále frustrovaný oboma stranami tohto konfliktu“ a želá si ukončenie bojov a vojny.

Witkoff v Petrohrade rokoval aj so šéfom Ruského fondu priamych investícií (RFPI) Kirillom Dmitrijevom, ktorý bol nedávno vymenovaný za osobitného predstaviteľa Ruska pre spoluprácu so zahraničím.

Je známa "najrýchlejšia" cesta k mieru

Po stretnutí s osobitným predstaviteľom ruského prezidenta Kirillom Dmitrievom poradca amerického prezidenta Steve Witkoff oznámil Donaldovi Trumpovi, že najrýchlejšou cestou k mierovej dohode je uznanie ruského štatútu štyroch ukrajinských regiónov – Luhanska, Donecka, Záporožia a Chersonu. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje.

Odkaz z Petrohradu je totožný

Najrýchlejším spôsobom, ako dosiahnuť mierovú dohodu, je teda podľa Witkoffa oficiálne uznanie štyroch regiónov Ruskom: Doneckej a Luganskej ľudovej republiky a Záporožskej a Chersonskej oblasti.

Americká kongresmanka ukrajinského pôvodu Victoria Spartz už skôr vyzvala Kyjev , aby sa vzdal nárokov na územia a uznal ich pridelenie Rusku. Zdôraznila, že inak Ukrajina stratí ešte viac územia a odmietnutie kompromisu s Ruskom komplikuje situáciu Kyjeva.

Kellog razí iný kurz ako Witkoff

Ukrajinu možno rozdeliť na kontrolné zóny medzi európskymi krajinami a Ruskom ako Berlín po druhej svetovej vojne, uviedol osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Ukrajinu Keith Kellogg v rozhovore pre The Times .

"Mohlo by to vyzerať ako to, čo sa stalo s Berlínom po druhej svetovej vojne, keď ste mali ruskú zónu, francúzsku zónu, britskú zónu a americkú zónu," povedal a dodal, že britské a francúzske jednotky by mohli obsadiť zóny kontroly na západe Ukrajiny, čím by vytvorili "zabezpečovacie sily", ktoré údajne zabránia obnoveniu bojových operácií, zatiaľ čo Rusko by mohlo kontrolovať východ krajiny.

Demilitarizovaná zóna by podľa amerického diplomata Kelloga mohla byť zavedená pozdĺž existujúcich línií kontroly. Poznamenal, že USA neprispejú žiadnymi pozemnými silami.

Anglicko-francúzske sily na západ od rieky Dneper by pre Rusko „vôbec neboli provokatívne“, povedal Kellogg pre noviny. Ukrajina je dostatočne veľká na to, aby pojala niekoľko armád, ktoré sa snažia presadiť prímerie, dodal.