No, ona tá nenávisť lomené závisť je u nás vlastne hlboká ako Mariánska priekopa, ale plytká je vo svojej obsažnosti, v argumentácii a v zaslepenosti. Tak isto v mentálnej chudobe a intelektuálnej podvýžive. U týchto ľudí je za všetkými ich postojmi zreteľná najviac závisť z faktu, že sú bez funkčnej a často aj bez akejkoľvek moci a vplyvu.
Ako sa vraví - "jeden by ich postihnutie aj ľutoval", ak by vedel, že s ním bojujú, že sa s ním snažia vyrovnať a že sa dokážu zmieriť s tým, že v zastupiteľskej demokracii európskeho typu ešte donedávna platilo, že volič je najvyšší pán. Žiaľ, dnes už vôľa voličov, ak nevyhovuje úzkej záujmovej skupine lobistických a politicky úplatných kruhov, neznamená nič, je pre nich - vrátane volieb - ešte menej ako to nič. Stačí, ak volič platí dane a nech drží hubu. Volíme my a nie on!
Končiť život, utopený v hlbokej nenávisti, kolorovaný slepou závisťou, to je hodnotová bieda. Sám na sebe po vlaňajšom roku, keď mi pomrelo všetko živé, môjmu srdcu najbližšie, viem, že aj obyčajný logický smútok vie človeka negatívne zmeniť. A to nehovorím o samogenerovanej nenávisti. Tá z tvorov druhu homo sapiens robí jedincov s rebríčkovou nervovou sústavou. Láme ich na netvory.
Nenávisť je však priveľmi exhibicionistická. Nenávisť je niečo ako chorý chlap v parku, ktorý okoloidúcom ukazuje svoje ohanbie. Každý sociológ, a to Magda Vášáryová musí vedieť, veď to hádam "vyštudovala", vie, že nenávisť ku všetkému, čo je v rozpore s mojimi predstavami a želaniami je nielen spoločenská cesta do pekla. Predstavte si, že na Slovensku žije 5 a pol milióna takých, ako Vášáryová, Remišová, Galko, Naď, Matovič, Káčer. Tak tu máme jatky. Krvavé peklo, názorovú genocídu a vyvraždenie demokracie v celej jej podstate.
Mňa smútok dočasne (dúfam) izoloval, ale neznamená to, že chcem vystrieľať a inak vykynožiť každého, kto má to šťastie, že je veselý.
Despotizmus, teda v celospoločenskom vnímaní, je demokratickými princípmi neobmedzujúca sa vláda, krutovláda charakterizovaná násilím a bezprávím voči voličom, ktorých má za poddaných. Nastáva vtedy, keď sa krajina alebo národ ocitli pod mocou tyrana (despotu), čiže vládcu, ktorý vládne bez väčšieho záujmu o podporu verejnosti, ba dokonca ani o skutočné potreby svojho obyvateľstva. Presadzuje si za každú cenu svoju idfeológiu, svoje potreby a svoje záujmy. A to sme tu pred októbrom 2023 mali v naozaj skvelých ukážkach vlád Matoviča, Hegera a Ódora pod vnímavým sledovaním kráľovnej z Pionierskeho paláca.
Despotizmus priam kričí z každej tlačovky kápa Progresívneho Slovenska, Michala Šimečku. Je hlboko zakódovaný aj vo "vášáryovčine", aspoň súdiac podľa statusov na profile rovnomennej osoby. (Všetci ste svine, lebo nechcete, aby bolo po mojom! Aj Slovensko je sviňa, lebo voliči na ňom tak rozhodli.)
Sú to spojené nádoby. Tak, ako úbožiak dokáže iba nenávidieť, politikmi generovaná nenávisť je prejavom ich úbohosti. Hodnotovej, človečenskej, úbohosti ich vnímania demokracie.
A ešte čosi - politická nenávisť, okrem svojich potenciálne hrozných spoločenských následkov, je smiešna práve tak, ako ten neukojený exhibicionista v parku.
Možno by aj tlačovky opozície zaujali viac, keby na nich ich protagonisti začali ukazovať svoje oné :-))...
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik