Peter Tóth, známy ako Ďateľ, ponúkol svoju analýzu kauzy možného prepustenia Mikuláša Černáka. Vo svojom komentári pripomína desaťročnú kampaň za prepustenie bosa, počnúc knihou "Prečo som prelomil mlčanie" a končiac filmom na Netflixe. Hoci uznáva, že Černák má zákonné právo požiadať o podmienečné prepustenie, kladie provokatívnu otázku: "Aké má právo spoločnosť povedať, že človeka s množstvom vrážd na konte jednoducho viac nechce vidieť slobodne chodiť po uliciach?"
Tóth zároveň kritizuje európsku legislatívu, podľa ktorej "technicky vzaté žiaden trest odňatia slobody na doživotie nie je doživotným trestom."
Jeho komentár vám prinášame v úplnom znení.
__________________________________________
MIKULÁŠ ČERNÁK
V týchto dňoch sa veľa hovorí o Mikulášovi Černákovi. Tak aj onak, ale najmä emotívne. Pokúsim sa k tomu napísať niekoľko koherentných poznámok.
Mikuláš Černák začal kampaň za podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na doživotie pred desiatimi rokmi, keď vydal knihu s názvom Prečo som prelomil mlčanie. Všetky progresívne kníhkupectvá a mnohé tlačové orgány sa pretekali, kto z nich bude viac propagovať knihu brutálneho vraha.
Ruka v ruke s knihou išla spolupráca Mikuláša Černáka s orgánmi činnými v trestnom konaní. Boss Horehronia a v určitom zmysle aj celého Slovenska prijal úlohu kajúcnika. Nie bezpodmienečného, pretože o niektorých prípadoch hovoril ochotnejšie, o iných menej a o niektorých vôbec. Faktom je, že čiastočne spolupracoval. Tiež je pravda, že dôveryhodnosť niektorých jeho svedectiev spochybnili rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach iných zločincov.
Medzičasom vyšiel na Netflixe brakový film Miki. Ťažko povedať, či snímka bola súčasťou vyššie popísanej kampane alebo či ide len o manifestáciu úbohosti kognitívnych a umeleckých schopností tvorcov. Nech je pravda akákoľvek, úroveň filmu a mediálna kampaň spojená s jeho prezentáciou priliehavo ilustrujú mentálny svet nezanedbateľnej časti slovenskej verejnosti.
Desať rokov po knihe Prečo som prelomil mlčanie a dvadsaťsedem rokov od uväznenia sa začalo verejné zasadnutie súdu. Rozhoduje o podmienečnom prepustení Mikuláša Černáka z výkonu doživotného trestu. Jeho advokáti majú pravdu, keď hovoria, že konanie nemá nič spoločné so skutkami, za ktoré bol odsúdený na doživotný trest, ale ide výhradne o posudzovanie otázky, či klient spĺňa zákonné podmienky podmienečného prepustenia.
Lenže je to len časť celkového obrazu reality. Technicky vzaté žiaden trest odňatia slobody na doživotie nie je doživotným trestom. V zmysle európskej legislatívy musí existovať právo (nie automatický nárok) na podmienečné prepustenie aj v prípade uloženia doživotného trestu. Domnievam sa, že v tomto ohľade je európske právo nanič, pretože niektoré doživotie by jednoducho malo znamenať naozaj doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. A o tom by mal v procese ukladania trestu s ohľadom na povahu skutkov rozhodovať súd.
Som ochotný uveriť, že Mikuláš Černák sa mohol (ale nemusel) vnútorne zmeniť, svoje konanie úprimne oľutoval a v prípade podmienečného prepustenia na slobodu už nikdy nespácha žiaden prečin, zločin alebo závažný zločin.
Je to dôvod na to, aby ho spoločnosť po priznaní sa k šestnástim vraždám prijala naspäť medzi seba? Nie som o tom presvedčený. Tiež si neviem predstaviť, ako sa s jeho prípadným podmienečným prepustením vyrovnajú pozostalí po zavraždených rukou alebo na príkaz Mikuláša Černáka.
Mikuláš Černák má zákonné právo požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu. Aké má právo spoločnosť povedať, že človeka s množstvom vrážd na konte jednoducho viac nechce vidieť slobodne chodiť po uliciach, horách, lesoch, lúkach a dolinách?
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik